Teória hier analyzuje výsledky rozhodovacieho procesu, v ktorom sa stretnú dvaja racionálne mysliaci aktéri. Vezmite si, napríklad, dvoch podozrivých z vlámania. Policajti ich dajú do oddelených ciel, bez možnosti komunikovať, a každému ponúknu dohodu. Prvý, ktorý všetko prizná, a teda obviní svojho komplica, dostane nižší trest. Ak podľahne len jeden, tak potom obíde zradca najlepšie -- dostane len rok za vlastníctvo kradnutej veci, zatiaľ čo jeho bývalý kolega dvanásť rokov za vlámanie.

Ak ani jeden z väzňov neprijme ponuku, orgány nebudú mať dostatok dôkazov, aby ich obvinili z vážnejších zločinov. Každý z nich dostane len dva roky za vlastníctvo kradnutej veci. Ak sa však priznajú obaja, a tým sa obvinia navzájom, dostanú po sedem rokov.

Vitajte vo väzňovej dileme. Ak Joe uhádne, že Sam zradí, potom, aby sa vyhol dvanástim rokom, zaspieva radšej tiež. Ak bude mať rovnaké podozrenie Sam, urobí to isté. Výsledok -- obaja zostanú za mrežami sedem rokov.

Keby si len mohol byť Joe istý, že Sam bude ticho, sám by veľmi rád prehovoril (predpokladajme, že medzi zlodejmi neexistuje niečo ako česť). Dostal by tak rok a Sam dvanásť. Ak by si bol Sam istý, že ticho bude Joe, premýšľal by rovnako. A prehovoril by.

V každom prípade, najlepšia individuálna stratégia, a teda Nashovo ekvilibrium, je priznať sa. No ak obaja budú konať "iracionálne" (veriť tomu druhému) a ostanú ticho, získajú ten najlepší spoločný výsledok -- po dva roky každý.

* * *

Teória hier sa stala populárnym nástrojom v ekonomike a politickej vede. To dokazuje, podľa profesora Waltera Endersa z Alabamskej univerzity, určitý vplyv, ktorý matematika v akademickom svete má. No keď Todd Sandler z univerzity v Južnej Kalifornii navrhol, aby bola aplikovaná na boj proti terorizmu, "ľudia si mysleli, že je to bizarné", hovorí profesor Enders. "Navrhujeme, aby bola na terorizmus aplikovaná analýza -- teória hier -- ktorá predpokladá racionálne správanie sa. No o teroristoch sa predpokladá, že sú šialení." Keby len boli. V skutočnosti, za veľkú časť úspechu ďakujú svojej chladnej racionalite.

Teroristi sa rozhodujú racionálne o spôsobe a načasovaní útokov cez substitučný efekt. Keď boli na amerických letiskách v roku 1973 inštalované detektory kovov, poklesli únosy lietadiel zo 70 na 16 ročne. No branie rukojemníkov narástlo z 20 na 48 a atentáty z 20 na 36. Podobne, keď boli v roku 1976 opevnené americké veľvyslanectvá, útoky na americké diplomatické ciele poklesli z 28 na 20 ročne. No atentáty na diplomatov a vojakov mimo zabezpečených miest narástli z 20 na 53. Ak pritlačíte na jednom mieste, terorizmus sa objaví na inom. Podľa profesora Sandlera: "Ak sa jeden druh útoku stane ťažkým, či nákladným, teroristi ho nahradia iným, lacnejším."

Keďže teroristi používajú zdroje tak, aby maximalizovali zisky -- pokrytie médiami, politická nestabilita, klíma strachu -- majú veľa ciest, ako prísť k tomu istému cieľu. "Teroristi vždy identifikujú najslabší článok v reťazi a pošlú tím, ktorý má najväčšiu šancu uspieť," dodáva profesor Sandler.

Najlepšou stratégiou nie je ochraňovať ciele. Ak zabezpečíte Disneyland, zaútočia na Sea World. Efektívnejšie je obmedziť ich zdroje: ísť po tréningových táboroch a pašerákoch zbraní, odrezať financovanie, infiltrovať siete.

* * *

Teória hier poukazuje na ďalšiu pascu antiterorizmu. Ak cíti krajina hrozbu terorizmu, môže sprísniť kontroly na hraniciach a chrániť viaceré potenciálne ciele. No keďže akcia plánovaná pre krajinu A môže byť presunutá do krajiny B, začne aj ona zvyšovať výdavky na boj proti terorizmu. Dostaneme sa do situácie analogickej s dilemou väzňa. Ak si A myslí, že B navyšuje obranný rozpočet, musí to urobiť tiež, inak sa stane obeťou útokov presmerovaných z B do A. Ak si A myslí, že B si s terorizmom ťažkú hlavu nerobí, má o to viac dôvodov zdokonaliť vlastnú obranu -- o čo bezpečnejšie je A oproti B, o to pravdepodobnejšie je, že teroristi sa zamerajú na B. Samozrejme, krajina B urobí rovnakú racionálnu kalkuláciu. Rovnako ako vo väzňovej dileme, každý zo štátov sa usiluje nezaostať. Podľa profesora Sandlera: "Krajiny míňajú viac a viac, no nestávajú sa nutne bezpečnejšie."

Nashove ekvilibrium ukazuje, že najracionálnejší ťah neprináša nutne ten najlepší spoločný výsledok. Aplikované na terorizmus, výsledok racionálneho, no sebeckého konania, môže byť tragický.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO