Varujú pred nimi predovšetkým českí terénni pracovníci. Tí tvrdia, že príchod ďalších príslušníkov rómskych komunít zo SR do ČR, kde neúspešne žiadajú o azyl a vyhľadávajú príbuzných, môže spôsobiť zhoršenie sociálnej situácie hostiteľských rodín v ČR a viesť k devastácii obydlí, zvýšeniu pouličnej kriminality aj závažnej trestnej činnosti. Čo hovoria fakty? V ČR od roku 1993 nezískal azyl ani jeden občan Slovenska, napriek tomu záujem slovenských Rómov o azyl v ČR neustáva ani po vstupe oboch krajín do EÚ. V roku 2002 požiadalo o azyl v ČR 843 žiadateľov zo SR, v roku 2003 bolo žiadostí 1055 a v roku 2004 iba 137. Vlani zaznamenali viac ako 700 žiadateľov. Najnovšie štatistiky MV ČR uvádzajú, že v októbri požiadalo o azyl v ČR 54 občanov SR, čo predstavuje 685 žiadateľov za desať mesiacov.

Sťahovanie slovenských Rómov do Čiech však nie je žiadnou novinkou. Od konca druhej svetovej vojny sa sťahovali Rómovia hlavne z východného Slovenska za prácou a  do Čiech. Bezprostredne po vojne bolo ich cieľovou stanicou predovšetkým pohraničie, ktoré pomáhali nielen rekonštruovať ale aj osídľovať. Keďže v tom čase bola životná úroveň majority a Rómov veľmi podobná a poznačená koncom vojny, prebehlo začleňovanie časti Rómov do spoločnosti bez problémov. Pre úplnosť treba pripomenúť, že odchádzala skupina z veľkej časti skupina už integrovaných Rómov, ktorí si v Česku dokázali vytvoriť lepšie životné podmienky. Väčšina z nich sa dnes považuje za Čechov. Hoci sú radi, že v minulosti migrovali zo Slovenska, dnes nevidia pre svoje deti budúcnosť už ani tam.

Osudy

K  odídencom patrí aj rodina Milana Ráca. Narodil v päťdesiatych rokoch v obci Zemplínska Teplica. Dnes žije v Tepliciach za Prahou. Aj keď jeho korene siahajú na Slovensko, do rómskej osady, má českú národnosť a cíti sa byť Čechom.

"Pochádzam z obce Zemplínska Teplica, kde som sa narodil. Rodičia cestovali do Čiech za prácou už v čase, keď som bol dieťaťom. V tých časoch sa o nás starala babička," spomína. Milan mal šesť súrodencov. Otec s mamou chodili za prácou do Čiech pravidelne takmer štyri roky. Neskôr sa im podarilo usadiť v Tepliciach, kde dostali byt. Milan prišiel za rodičmi, keď mal jedenásť rokov. Otec pracoval na železnici a mama sa zamestnala v sklárni.

"S odstupom času si myslím, že moji rodičia urobili správne rozhodnutie, keď sa presťahovali zo Slovenska do Čiech. Napriek tomu, že sme ako deti na Slovensku nehladovali, pretože naša rodina bola gazdovskou rodinou. Už vtedy sme mali vlastnú kravu, ovce, koňa, hydinu. Bolo to však len o nekonečnej drine. Polepšili sme si až keď prišli rodičia do Čiech. Dnes som rád, že nežijem na Slovensku," konštatuje.

Prostredie, kam prišli žiť, ich prijalo dobre. Podľa Milana nepociťovali nevraživosť alebo negatívne postoje. "Nastúpil som tu do školy. Nikto mi nevyčítal, že som Róm. Mal som len menšie problémy na úradoch. Ale ak si človek za minulého režimu dobre spravil svoju prácu a žil normálnym spôsobom života, nemal problém. V dnešnej dobe mnohí Rómovia hovoria o príkoriach a nespokojnosti, ja osobne však ani dnes nemám problémy, ktoré by pramenili z mojej etnicity. Ľudia ma tu poznajú," pokračuje. Zdôrazní, že na Slovensko by sa už nevrátil. Od roku 1993 má českú národnosť, Česká republika sa stala jeho domovom.

"Rómovia v Čechách, ktorí chcú žiť a pracovať majú lepšie podmienky a možnosti ako Rómovia na Slovensku," domnieva sa a dodáva, že všade sa to však odvíja od osobnosti človeka, od miery jeho integrácie.

Spomienky na minulý režim sú aj u Milana živé a spájajú sa predovšetkým s pracovnými a životnými istotami. "Nemal som toľko starostí, nemal som strach o prácu ako teraz, mal som všetko, čo som potreboval k životu," myslí si. Plat, ktorý za prácu dostával mu podľa jeho vlastných slov postačoval. Domnieva sa, že teraz je horšia a ťažšia doba. Napriek tomu si ale veľmi praje, aby jeho deti sa mali dobre a boli v živote úspešné. V Českej republike však nevidí ich budúcnosť v ružových farbách. Aj preto ich nabáda k tomu, aby cestovali za prácou do zahraničia. "Obe moje deti majú úplné stredoškolské vzdelanie. Verím, že v krajinách Európskej únie si skôr dokážu nájsť prácu adekvátnu svojmu vzdelaniu a samozrejme lepšie platenú. Ak však človek chce ísť do zahraničia za prácou, je dôležité, aby mal vzdelanie a samozrejme ovládal jazyk príslušnej krajiny. Všeobecne, pre mladých ľudí, ktorí sú absolventmi škôl, je málo práce, pretože bez potrebnej praxe ich nikto nechce zamestnať. V Dánsku máme príbuzných, ktorá by v prípade potreby bola ochotná mojím deťom na začiatok pomôcť. To znamená, že by tam mali zázemie od ktorého by sa ich život mohol postupne odvíjať," zdôveruje sa.

Milanova rodina sa dostala do Dánska ešte za totality. Vydali sa tam dcéry jeho sestry, majú dánske občianstvo a ako tvrdí, žije sa im tam dobre, ba oveľa lepšie ako v Čechách alebo dokonca na Slovensku. On sám však nikdy neuvažoval o tom, že by migroval za prácou alebo že by sa z Čiech odsťahoval. Vníma to skôr ako šancu pre mladých. "Majoritná spoločnosť tak v Čechách ako aj na Slovensku má v súčasnosti voči rómskemu etniku strašne veľa predsudkov, pretože si asi nevedia zvyknúť a akceptovať inú kultúru, farbu pleti, tradície, proste inakosť. Spolužitie Rómov a Čechov nie je tiež ideálne. Je skôr zlé ako dobré. Róm je proste iný a to Čechom vadí. Vadí im však napríklad aj neporiadok, ktorý máme možnosť vidieť v lokalitách, kde Rómovia žijú. Ale neporiadok predsa vadí každému slušnému človeku, či už je Róm alebo Neróm. Keď sa na túto tému rozprávam s kolegami v práci, tak v súvislosti s Rómami hovoria o neporiadku, hluku, krádežiach a nezamestnanosti. To je to, ako nás vnímajú. Mňa akceptujú, považujú ma za iného. Ale neviem, či je to riešenie. Pre tých ostatných som totiž stále Róm v jednom vreci..."

On sám má výhrady voči tomu, ako žije časť rómskej komunity. Možno aj toto bol dôvod, prečo u svojich detí zvlášť rómstvo nepestoval. "Deti vedia, že sme Rómovia a odkiaľ pochádzame, ale vyrastali v nerómskom prostredí. Nemali kontakt s rómskou komunitou, ak nerátam najbližšiu rodinu. Ja sa však cítim byť Rómom. Chcem však, aby aj moje deti našli cestu k rómstvu, najmä cez našu kultúru."

To, že Rómovia zo Slovenska prichádzajú do Čiech za prácou nevníma ako problém, hoci priznáva, že "napríklad v našom meste je viac Rómov ako predtým. V časoch, keď sme sa ako rodina zo Slovenska presťahovali, tu bolo oveľa menej obyvateľov rómskeho pôvodu." Domnieva sa, že Rómovia zo Slovenska migrujú do Čiech, pretože tu existujú staré rodinné väzby. "Už za socializmu sa chodilo zo Slovenska za prácou do Čiech, pretože vždy sa viac zarábalo v Čechách. Vzájomné rodinné zväzky existujú tak u Rómov ako aj u Nerómov. Migrácia za prácou však nie je typická len pre Rómov. Dnes migruje celá Európa, tak prečo nie aj Rómovia? Ich problém sa zbytočne nafukuje a robí sa z toho problém," domnieva sa.

Na Slovensko chodí občas na návštevu, pretože tu má rodinu. Keď však porovnáva minulosť s prítomnosťou, nezmenilo sa toho veľa. "Postavilo sa tam obchodné centrum, deti chodia do školy, do ktorej som chodil aj ja, len v tom čase to bola nová škola. Život v rómskej komunite sa však zhoršil. Predtým mal takmer každý Róm svoj rodinný dom, dvor a priestor, kde žil. Chodili pracovať na družstvo, každý každého poznal. Keď som tam bol naposledy, bol som zhrozený. Videl som tam chatrče, ktoré tam predtým neboli a všade som vnímal chudobu. Predtým tam žili tí istí ľudia, takí istí, ako naša rodina. Jediný rozdiel medzi nami je v tom, že oni zostali," konštatuje Rác. Podľa jeho názoru, sa do Zemplínskej Teplice prisťahovalo veľa Rómov z iných lokalít, ktorí v podstate narušili pôvodnú komunitu a priniesli si zo sebou veľa negatívneho. "Keď som sa o tom rozprával s pani starostkou, potvrdila mi, že komunikácia s rómskou komunitou v obci je veľmi ťažká. Neviem posúdiť, kde je chyba, či v samotných Rómoch alebo v samospráve, pretože tam nežijem, ale jednoznačne je to horšie," tvrdí. Domnieva sa však, že keby Rómovia mali pracovné príležitosti na Slovensku, nemigrovali by za prácou. "Keď má človek stály príjem, vie si zabezpečiť bývanie, vzdelanie pre deti a slušný život. Podľa toho, čo som počul od ľudí, najviac Rómov aj z Čiech ide za prácou do Veľkej Británie a do Írska. V Čechách je dostatok pracovných príležitostí pre ľudí bez vzdelania, ako napríklad kopáčske práce. Česi napríklad nechcú vykonávať takéto práce. Na druhej strane však Nerómovia doslova vytlačili Rómov z niektorých profesií. Dnes už málokde uvidíte smetiara Róma. Ak si Róm hľadá prácu, skôr uprednostia Neróma ako Róma, pretože sa hľadí na farbu pleti. Moja sestra s tým mala tiež problémy. Po telefonickom rozhovore jej bola sľúbená práca, na ktorú mala požadované vzdelanie, avšak keď prišla k zamestnávateľovi osobne, ten hneď podľa jej výzoru usúdil že je Rómka, a tak jej povedal, že miesto je už obsadené. Takže vlastne ju najprv chceli prijať, keď ju však videli, tak už ju neprijali. Podobné situácie zažíval aj môj syn. Má stredoškolské vzdelanie a kam sme prišli hľadať prácu, tam bol problém. Odôvodňovali to tým, že nemá žiadnu prax. To bol veľmi silný argument zo strany zamestnávateľa, pretože je pravdou, že mladí ľudia bez praxe si len ťažko nájdu prácu, ktorá zodpovedá aj ich vzdelaniu. Bývali situácie, keď sme sa museli aj ráznejšie ozvať, napriek tomu sme nepochodili. Jednoznačne však môžem povedať, že väčšiu šancu má človek s bielou pleťou než s čiernou."

Milan Rác pracuje 36 rokov na šachte, kde má dobré zázemie, ktoré si za ten čas vytvoril. Ľudia ho dobre poznajú a myslí si, že je to o tom. "Vedia, že som zodpovedný človek, že žijem rovnakým spôsobom života ako oni. Nemyslím si, že Rómovia zo Slovenska, ktorí migrujú do Čiech za prácou, môžu nepriamo poškodiť českým Rómom. V Tepliciach, priamo v kúpeľoch pracuje na stavbách veľa Rómov zo Slovenska. Mnoho českých Rómov by takúto ťažkú prácu nikdy nerobilo. Slovenskí Rómovia vedia ťažko robiť, aj za málo peňazí, od roboty sa neodťahujú. Aj zamestnávatelia mi to potvrdili. Vedia, že Rómovia zo Slovenska doslova budú drieť, nech len majú akú takú prácu. Dôvodom môže byť napríklad aj to, že na Slovensku sa rapídne znížili sociálne dávky. Slovenskí Rómovia chodia za prácou, lebo ak im nie je jedno ako žijú, musia hľadať riešenia a východiská. Podľa toho, čo počujem od našich zamestnávateľov, ktorí ich zamestnávajú, sú s nimi veľmi spokojní a nemôžu si ich ako kvalifikovaných robotníkov a odborníkov v svojich remeslách vynachváliť. Ale vzťahuje sa to na Slovákov vo všeobecnosti, nie len na Rómov."

"Keby sme sa my ako rodina nepresťahovali do Čiech, najskôr by sme dreli od vidím do nevidím na poli a museli by sme chovať domáce zvieratá, aby sme sa nejako uživili. Možno by som robil niekde v poľnohospodárstve, ak by som mal to šťastie že by som vôbec nejakú prácu mal. Bol by to asi veľmi ťažký život, priznám sa, že si to neviem ani predstaviť. Asi by som tiež migroval za prácou. Aj tu ťažko pracujem, ale žijem ako každý iný človek, mám svoju dôstojnosť a tu som dokázal svojmu okoliu, že pre spoločnosť nie som príťažou, ale prínosom. Nechcem od spoločnosti žiadne privilégiá a výhody. Nikdy som ich ani nedostal. Potrebujeme však rovnaké príležitosti. Pritom však musíme vedieť dodržiavať pravidlá a zákony spoločnosti v ktorej žijeme, pretože naším cieľom by mala byť integrácia. Žiaden národ na svete predsa nechce žiť v segregácii, chudobe, na okraji spoločnosti a nechcú to ani Rómovia," domnieva sa. Migrácia podľa neho však nie je výlučne fenomén Rómov zo Slovenska. "Aj Českí Rómovia migrujú, pretože chcú lepšie žiť, viac zarobiť. Kým nevstúpila Česká republika do Európskej únie, tak aj mnohí naši Rómovia žiadali o azyl. Dnes chodia Rómovia za prácou, pretože platy Rómov v Čechách sú určite menšie ako v zahraničí. Ale to platí aj pre Čechov, ktorí taktiež migrujú za prácou," zdôrazňuje a dodáva... "Sme predsa v Európskej únii a je to dovolené."

Problém migrácie sa však netýka len Rómov. Na začiatku tretieho milénia už viac než 175 miliónov ľudí spadá do kategórie zahraničných migrantov. Tvoria tak fiktívny 6. najľudnatejší štát na svete. Odborníci predpokladajú, že do roku 2050 ich počet narastie stavu na štvrť miliardy osôb. Len v krajinách západnej Európy žilo koncom deväťdesiatych rokov až 20 miliónov migrantov, z nich podľa odhadov až 3,5 - 5,5 milióna nelegálne. Pre tých, ktorí majú pocit, že migrácia ako taká ohrozuje stabilitu sveta, dodávame ešte jeden údaj: celosvetová migračná komunita predstavuje asi 2 % svetovej populácie. V tomto kontexte je rómska migrácia úplne zanedbateľná.

V posledných pár rokoch sa zdá, že Európa potrebuje pracovnú silu migrantov. Demografické zmeny -- starnutie populácie, pokles natality -- znamenajú, že Európa nemá dostatočný počet ľudí na pracovné miesta, ktoré by udržali jej ekonomické postavenie. V mnohých krajinách Únie začali nekvalifikované pracovné miesta zapĺňať nelegálni imigranti. Nakoľko nie sú registrovaní, nemôžu v krajine v ktorej pracujú prispievať daňami, nemôžu však ani plne profitovať zo sociálnych služieb, ako je zdravotná starostlivosť.

Na vyriešenie tohto problému navrhuje Komisia podporu a riadenie legálnej ekonomickej migrácie. V januári 2005 bola preto publikovaná Zelená kniha, o ktorej prebehli široko koncipované konzultácie. Kulmináciou tohto procesu bol plán publikovaný 21. decembra 2005, stanovujúci kroky a iniciatívy pre obdobie 2006-2009. Dokument neobsahuje žiadne konkrétne legislatívne návrhy, tie však budú nasledovať od 2007.

Reportáž je z cyklu článkov Na Západe je východ (z núdze), ktorý v roku 2005 pripravovala Rómska tlačová agentúra (RPA) v spolupráci s občianskym združením Dženo o fenoméne migrácie. Cyklus bude publikovaný v mesiaci január 2006 na stránkach www.rpa.sk a www.dzeno.sk. Časť z cyklu vyšla v Rómskych listoch 3-4.