20. 9. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
20. 9. 2004

Tlačové agentúry a rozšírenie Európskej únie

Wolfgang Vyslozil

Vždy na konci augusta sa rakúska dedinka Alpbach stáva jedným z intelektuálnych centier Európy. Už od roku 1945 sa v nej stretávajú vedci, umelci, novinári a politici a diskutujú o základných otázkach našej doby. Generálna téma tohtoročného stretnutia znela: Hranice a ich prekračovanie. V rámci tejto témy sa diskutovalo aj o úlohe médií. Úvahy o pozíciách tlačových agentúr, ktoré odzneli od predstaviteľov rakúskej tlačovej agentúry APA, môžu byť zaujímavé aj pre nás.

Tlačové agentúry sa zriedka dostávajú do centra pozornosti záujmu verejnosti, napriek tomu však hrajú kľúčovú úlohu v mediálnom systéme demokratických spoločností. Táto funkcia je najlepšie vyjadrená v štatúte Asociácie európskych tlačových agentúr nezávislých od štátu, ktorého jadrom je tvrdenie, že slobodná tlač si vyžaduje slobodné a nezávislé tlačové agentúry.

Agentúry nových členských štátov EÚ majú tak ako všetky ostatné východoeurópske agentúry za sebou dlhé dejiny ako takzvané "socialistické agentúry". Boli centrálnou súčasťou rozsiahleho systému usmerňovania a riadenia médií komunistického sveta. Ich generálni riaditelia boli obyčajne sami buď členmi ústredných výborov komunistických strán, alebo boli priamo podriadení ústredným výborom. Ich úlohou nebolo prinášať pravdivé a objektívne správy, ale -- podľa marxisticko-leninskej dogmy -- práve naopak, ich úlohou bola výslovná straníckosť v zmysle "panstva proletariátu" a "záujmov robotníckej triedy".

Po zmene v roku 1989 vo východnej Európe sa vo všetkých týchto agentúrach začali procesy hlbokých zmien v smere slobody tlače a názorov. Prenos a uplatnenie "západného" hodnotového kódexu tlačových agentúr v zmysle nestraníckosti, spoľahlivosti a pravdivosti spravodajstva prebieha v týchto agentúrach rozličnou intenzitou a ešte ani v jednej ho nemôžeme považovať za úplne uzavretý. Už preto nie, že závislosť týchto agentúr od vlád a vládnych strán je vo väčšine prípadov rovnako veľká ako predtým. Táto inštitucionálna závislosť je vyjadrená predovšetkým v hospodárskej závislosti, a to tým, že ich rozpočet je súčasťou štátneho rozpočtu. Snáď jedinou výnimkou je tu Česká tlačová agentúra.

Vplyv vlád a predovšetkým šéfa vlády na tlačové agentúry sa najviditeľnejšie prejavuje v ich vplyve na menovanie generálnych riaditeľov. Dokonca by sme mohli hovoriť o istej zákonitosti, pretože takmer vo všetkých prípadoch -- výnimkou je opäť ČTK -- najskôr tri mesiace po zmene vlády dôjde k zmene aj na čele tlačovej agentúry. Vo všetkých prípadoch má nový šéf agentúry blízko k novému šéfovi vlády. Túto zákonitosť však môžeme konštatovať nielen v nových krajinách EÚ, ale vo všetkých štátnych agentúrach. Najnovšími príkladmi je španielska EFE a grécka ANA. V obidvoch prípadoch po voľbách a po zostavení novej vlády došlo k zmenám aj vo vedení tlačových agentúr. Zmena vo vedení štátnych agentúr, a teda aj agentúr v nových štátoch EÚ, určite nie je náhodná. Za týmito zmenami je úsilie aj týmto spôsobom získať vplyv na spravodajstvo, a teda tiež na spravodajstvo médií.

Za koncepciou štátnych agentúr však často stojí i z dnešného hľadiska dávno prekonané "úradné" sebaponímanie, podľa ktorého tlačové agentúry majú plniť aj úlohu niečoho podobného tlačovému úradu vlády. Prakticky všetky agentúry v krajinách strednej a východnej Európy majú napríklad povinnosť zverejňovať úradné oznámenia doslovne a bez redigovania v rámci redakčnej služby. Touto svojou "úradnou funkciou" nadväzujú na koncepciu tlačových agentúr, ktorá v Európe prevládala pred druhou svetovou vojnou. Jedným z mnohých príkladov je napríklad slovenská TASR. V súčasnosti sa v politickej rovine hľadajú cesty, ako pretvoriť TASR na tlačový orgán vlády a funkciu národnej tlačovej agentúry prenechať súkromnej agentúre SITA, ktorá už niekoľko rokov konkuruje štátnej agentúre. Týmto spôsobom by sa mohlo uskutočniť nevyhnutné rozdelenie a oddelenie úradného tlačového orgánu od národnej tlačovej agentúry.

Nový model agentúr

Slovenskú TASR môžeme považovať za typického predstaviteľa starého, prekonaného typu agentúry. Českú ČTK môžeme považovať za typ agentúry nového typu. Práve ČTK sa zo všetkých agentúr nových štátov EÚ dostala najďalej, a to tak v rovine svojho právneho statusu, ako aj v redakčnej práci a strategickej pozícii. ČTK je príkladom toho, že aj agentúry v týchto nových štátoch možno pretvoriť a viesť tak, aby zodpovedali západnému kánonu pravdivého a neskresleného informovania. V tomto zmysle môže byť ČTK modelom pre podstatný medzikrok k plnej privatizácii tlačových agentúr.

Pre ďalší vývoj agentúr v strednej Európe, a predovšetkým pre tie krajiny, ktoré sa stali členmi EÚ, je rozhodujúce, či sa im podarí podstatne zredukovať závislosť od štátu, ako sa to podarilo ČTK. Cieľom by mal byť prenos západného hodnotového systému vo forme toho, že tieto agentúry budú postupne privatizované a dosiahnu podobný status ako väčšina agentúr "starých" krajín EÚ. V tomto ohľade však musíme veci posudzovať veľmi triezvo, pretože moja dlhoročná skúsenosť hovorí, že politická trieda jednotlivých krajín sa nechce zriecť vplyvu na tlačové agentúry ako na nástroj ovplyvňovania médií.

Historický pohľad ukazuje, že za vyše 150 rokov medzinárodných dejín tlačových agentúr sa vyskytla len jedna situácia, v ktorej boli tlačové agentúry privatizované -- a to bolo možné len prostredníctvom extrémneho tlaku na príslušné vlády. Ide tu o prvé roky po druhej svetovej vojne, keď agentúry vtedy porazených krajín Talianska, Rakúska, Japonska a Nemecka svoje tlačové agentúry odštátnili a premenili na družstevné agentúry. Vlastníkom agentúr sa stali noviny. Základom vtedy iniciovanej zmeny európskych a následne aj svetových agentúr bola dohoda medzi Associated Press (AP) a Reuters z roku 1942. V tejto dohode sa hovorí, že pre tlačové agentúry je najvhodnejšie, keď sa stanú družstevným vlastníctvom novín. To prispeje k väčšej slobode tlače v zmysle jej nezávislosti od štátu a od vlád, a teda aj k pravdivému a objektívnemu spravodajstvu. Okrem toho, a to je dôležité, vtedy sa obidve anglo-americké svetové agentúry rozhodli, že po skončení vojny nebudú uzatvárať nijaké dohody so štátnymi tlačovými agentúrami. V septembri 1944 potom americký kongres prijal uznesenie o princípoch slobodnej, nediskriminujúcej výmeny správ medzi tlačovými agentúrami. Nato americkí vydavatelia novín začali kampaň za "rovnoprávny prístup k zdrojom správ a slobodu bez cenzúry a diskriminácie". Tak sa tieto princípy stali všeobecne známe.

Na týchto základoch boli potom po skončení vojny tlačové agentúry porazených krajín -- v dôsledku tlaku amerických okupačných síl -- pretvorené na družstevné agentúry. V podobnom zmysle sa však po skončení druhej svetovej vojny pretvorili napríklad aj tlačové agentúry Belgicka, Dánska a Indie.

Perspektívy

Uvedené príklady a neskoršia skúsenosť ukazujú, že bez nejakej formy tlaku na príslušné vlády proces odštátnenia, teda privatizácie agentúr nových štátov EÚ, prakticky nebude možný. Ďalším predpokladom je však aj obchodný model, ktorý by týmto agentúram umožnil existenciu i bez štátnych subvencií. Klasický družstevný model sa zatiaľ nestal pre vydavateľov -- napríklad v Maďarsku -- príťažlivým. Všetci sa boja strát z prevádzky agentúr, ktoré by mohli ohroziť vydavateľstvá. Napriek všetkým ťažkostiam, ktoré vyplývajú napríklad z príliš vysokých stavov zamestnancov a nízkej produktivity týchto agentúr, som pevne presvedčený, že z dlhodobého hľadiska sa aj tieto agentúry môžu stať hospodársky nezávislé.

Odpútanie sa agentúr v nových krajinách EÚ od štátu je určite zložitým problémom. Základným predpokladom na takýto krok do nezávislosti je však existencia jasnej politickej vôle vlád týchto krajín a táto u nich vyskytuje -- aspoň zatiaľ -- len vo váhavých náznakoch. Pohyb do tejto háklivej témy mediálnej politiky môže vniesť otázka subvencovania jednotlivých agentúr vládami, pretože tu podľa môjho názoru ide o narušenie princípu konkurencie, ako ho definuje právna norma Európskej únie.

Pokiaľ sa však nepodarí znížiť stupeň závislosti týchto tlačových agentúr od štátu, dovtedy bude -- z všeobecného hľadiska -- obmedzená aj objektivita a spoľahlivosť ich spravodajstva. Pokiaľ to bude tak, agentúry nových členských štátov EÚ môžu svoju kľúčovú úlohu v demokratickej spoločnosti vykonávať len v obmedzenej miere. Orgány EÚ, ale aj iných medzinárodných organizácií, sa budú musieť zaoberať problematikou štátnych tlačových agentúr a venovať tomuto problému viac pozornosti. Ináč bude systému skutočne slobodnej tlače v nových krajinách EÚ chýbať jedna z jej rozhodujúcich opôr.

Autor je výkonný riaditeľ rakúskej tlačovej agentúry APA

                 
Obsah vydání       20. 9. 2004
20. 9. 2004 O Romech, nucené sterilizaci, a o Češích, kteří smrdí Fabiano  Golgo
20. 9. 2004 Co Čech nepochopí Bohumil  Kartous
20. 9. 2004 Je nutné udělat z muslimů Evropany Bohumil  Kartous
18. 9. 2004 Konečný závěr: Irák neměl žádné zbraně hromadného ničení
20. 9. 2004 Sám svazák v poli soudních profesionálů Ladislav  Žák
20. 9. 2004 Blair: "Británie vede v Iráku novou válku"
20. 9. 2004 V Británii "pomáhají lékaři zemřít skoro 20 000 pacientům ročně"
19. 9. 2004 Gross nepodepsal zápis ze schůzky se Stanislavem Pencem
20. 9. 2004 Jak se novinář stane "nepřítelem strany" Štěpán  Kotrba
20. 9. 2004 Žádná nekalá soutěž Ivan  David
20. 9. 2004 Česká psychiatrie v klecovém lůžku finančního nedostatku Petr  Záras
20. 9. 2004 Aktuálně: Volby do zemského sněmu v Braniborsku 19. září 2004
20. 9. 2004 Aktuálně: Volby do zemského sněmu v Sasku 19. září 2004
20. 9. 2004 Německá extremní pravice posílila své postavení ve východním Německu
17. 9. 2004 "Češi, uvolněte se a zbavte se defenzivních předsudků" Jan  Čulík
20. 9. 2004 Kanada se stane třetím největším výrobcem ropy na světě Miloš  Kaláb
20. 9. 2004 Otevřít oči, nebo je vyškrábat? Ondřej  Slačálek
20. 9. 2004 Čečenský problém Daniel  Šmihula
20. 9. 2004 Askar Akajev sa ešte nerozhodol
20. 9. 2004 Je možné pochopit, proč Bůh dopouští, aby trpěly nevinné děti? Ondřej  Chrást
16. 9. 2004 Vyšetřte podezření, že v ČR dochází k sterilizaci romských žen
19. 9. 2004 "Tím jediným potřebným" je praktická pomoc a čin Zdeněk  Bárta
19. 9. 2004 ...nenechat se sežrat soukolím systému Linda  Sokačová
20. 9. 2004 No system! Irina  Kellyová
20. 9. 2004 Divoké víno ještě po čtyřiceti letech Ludvík  Hess
17. 9. 2004 Velké policejní ucho Štěpán  Kotrba
20. 9. 2004 Utajená GM pšenice v Kanadě Miroslav  Šuta
20. 9. 2004 Nahá pravda o Slovákoch? Lubomír  Sedláčik
20. 9. 2004 Sexuálne menšiny kritizujú biskupov za zastrašovanie historičky Ivan  Požgai
20. 9. 2004 Pred 60 rokmi sa v čase Povstania zrodil týždenník Nové slovo
20. 9. 2004 Európska verejnosť : Dlhá cesta od sna k mediálnej realite Ambros  Kindel
20. 9. 2004 Tlačové agentúry a rozšírenie Európskej únie Wolfgang  Vyslozil
20. 9. 2004 Den bez aut: francouzská tradice je už i v Praze
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech
22. 11. 2003 Adresy redakce
17. 6. 2004 Provizorní umístění starých archivů
1. 9. 2004 Hospodaření OSBL za srpen 2004