9. 6. 2005
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
9. 6. 2005

Koniec jedného príbehu?

Príbeh sa stal v poslednom čase často používaným pojmom medzi mienkotvornou slovenskou elitou. Pojem príbeh má zhmotniť vývoj slovenských dejín od roku 1989 dodnes, konečne rýdzo slovenských dejín. Slovensko je dnes pevným článkom EÚ, čo potvrdilo nedávno svojim stádovitým parlamentným áno Zmluve o Ústave pre Európe. Aké sú slovenské dejiny? Kam Slováci dospeli? Zbavilo zvrhnutie mečiarizmu slovenskú politickú scénu nedemokratických praktík? Túžili po takomto ekonomickom a politickom systéme, takejto forme demokracie?

Ako požehnanie z neba do toho prišli nedávne iniciatívy "1000 slov o kultúre" a "Verejnosť za verejnoprávnosť" o programovej skladbe STV, skutočne potvrdzujúce koniec jednej éry. V minulosti bolo Slovensko zahalené do čiernobieleho videnia sveta: za Mečiara alebo proti Mečiarovi (inak z kola von), za reformy alebo proti reformám (inak nechápete dialektiku vývoja kapitalizmu a páchnete oportunizmom a revizionizmom). Spomínané dve iniciatívy ale zapríčinili štiepenie "anjelského" tábora starých kamarátov (Kamarátstvo: vzájomné tykanie; tykať sa začína na Slovensku ihneď po náznaku sympatie, pretože sa predpokladá sa rovnakosť! dotyčných) - nové rozdelenie postov výlučne medzi pravicu a teda aj anjelských mienkotvorných intelektuálov spôsobilo nutnosť konať s neblahými dopadmi aj na svojich, názory sa začali štiepiť aj medzi dlhodobými priateľmi, spochybňujú sa nedotknuteľné idey.

Pretože slovenské dejiny budú šíriť anjelskí intelektuáli alebo arogantní nacionalisti, rád by som doplnil drobné známe účelovo zamlčované skutočnosti, ktoré ovplyvnili "príbeh" Slovákov, ale aj Čechov.

Príbeh sa začal v hone na Mečiara v roku 1990. Pri zostavovaní vlády po voľbách v roku 1990 niekoľko osôb odmietlo, zo slabosti alebo zo zbabelosti, funkciu predsedu slovenskej vlády, do ktorej bol nakoniec budúcimi úhlavnými nepriateľmi zvolený Mečiar. Intelektuáli sa ale nevzdali revolúciou nadobudnutej moci a chceli vládu riadiť z Koordinačného centra VPN. Mečiar sa vzbúril a začal dávno poznaný boj dvoch strán, kde jedna tvrdí, že ju chcú niektorí nedemokratickou cestou zbaviť moci a druhú, že Mečiar používa nedemokratické prostriedky k vládnutiu.

K všetkému, čo sa o Mečiarovi vie v zápornom slova zmysle, treba v rámci pochopenia nielen strednodobého porevolučného, ale hlavne dlhodobého historického slovenského príbehu dodať zamlčované skutočnosti odhaľujúce príčinnosť vývoja Slovenska: Mečiar na rozdiel od množstva mienkotvorných intelektuálov nebol režimným komunistom, bol malomeštiackym rebelom na západnom Slovensku, ktorý značne utrpel normalizáciou a v časoch infiltrácie ruskej perestrojky bol aktívne kontaktovaný štátnou bezpečnosťou. Z toho vyplýva, že Mečiar nemohol mať v Bratislave žiadnu reálnu moc, ktorý si iba časom rôzne hľadal. Hľadal si ju rôznymi kanálmi: Napríklad obracal sa aj na Václava Havla, ktorý ho zradil. Verejne známou skutočnosťou je, že Havel nechal prísne dôverný list slovenského premiéra prezidentovi na vybavenie vtedajšiemu poradcovi Janovi Urbanovi (on sám to verejne priznal). Šíria sa ešte aj iné "zaručené" drby o vzťahu týchto dvoch, ktorý tak hlboko poznamenal naše osudy. (Havel sľúbil, že raz v pamätiach napíše o svojich omyloch.)

Mečiarom doslova hlúpo zbavení moci (od morálnosti jedných a druhých abstrahujem) slovenským "jediným demokratickým" intelektuálom prišlo obdobie vyhrocovania sporu s Mečiarom až do permanentného impotentného špehovania a prenasledovania tajnou políciou vhod, pretože mohli zastrieť svoje tichú kolaboráciu s komunistickým režimom v 70. a 80. rokoch. Na Slovensku totiž existovala iba šedá zóna, ale nie otvorený disent, vylučujúci zbabelosť. Šedý disent znamenal: môžeš s nami otvorene súkromne nesúhlasiť, ale nám urobíš nejakú službu pre verejnosť, my ťa nielen nezavrieme, ale dovolíme ti urobiť niečo nad rámec bežnej práce (napr. redaktorovi publikovať spoločensky málo vhodnú knihu).

Paralelne s tým sa vytvorila obeť, existenciálny tmel, aj medzi kultúrnou elitou. Stal sa ním nebohý literárny kritik a prekladateľ Dušan Slobodník. Ten prijal v druhej Mečiarovej vláde ponuku na post ministra kultúry. Ihneď sa našlo, že bol ako 17-ročný členom Hlinkovej "mládežníckej" gardy. Či už vedome alebo nevedome (to je iná vec), vznikla z pera bývalého prorežimného komunistického básnika, ktorý pred tým neváhal vzdať hold v Pravde ani L. I. Brežnevovi (uchýlený neskoršie českým PEN klubom), posmešná báseň, ktorej obhajoba sa stala jedným veľkým bojom za a proti (slobode slova). Slobodník prežil 10 rokov v Gulagu a nemohol študovať na Slovensku. Neskoršie sa stal prekladateľom z americkej a anglickej literatúry, jeho hlavní kritici sú prekladateľmi z ruskej a nemeckej literatúry.

Prečo súčasné dianie "starých kamarátov" rozdelilo? Hlavne vývojom v kultúre, ktorú pravicová vláda totálne ignoruje. Stav vyhrotili udalosti v STV: Riadenie verejnoprávnej STV pod taktovkou Rybníčka a jeho "MIPSákov", ktorí po vzore investičných fondov (zelených kobyliek) obsadili STV, nekompromisne znížili náklady prepustením veľkého počtu zamestnancov, s ostatnými začali jednať ako s dobytkom (pokiaľ sa nestotožňujú s filozofiou manažmentu, nech vypadnú), popredali časti majetku a kúpili zbytočný luxusný (technologicky vyspelý) nový, pozakladali viaceré dcérske eséročky spôsobom trochu nadštandardným (týždeň pre tým ako to nový zákon nepripúšťal), napadli staré nevýhodné obchodné zmluvy a podpisovali nové (ich vierohodnosť hája prostredníctvom obchodného tajomstva a vonkajším auditom), spravodajstvo nie je ničím iným ako nudným výčtom agentúrnych správ, zaviedli na prvom programe klasický komerčný kanál.

Kvalitu a objem kultúrnych programov vo verejnoprávnej TV však treba relativizovať porovnaním s inými mienkotvornými masmédiami. Napríklad denník Sme, kde šéfredaktorom je jeden z mála bývalých disidentov, spisovateľ Martin M. Šimečka, cenený pre svoje "kultúrne" diskusné stránky dovoľujúce vyjadriť rôznorodé názory občanov, produkuje katastrofálnu kultúrnu stránka komerčne racionálne (vkus čitateľov) zameranú na populárnu hudbu, filmové trháky, určité knihy z vybraných vydavateľstiev. Nikoho neštve, že takto ladená časť môže neblaho ovplyvňovať podobne ako bulvár, kultúrne prostredie v spoločnosti. Ako ďalej v príbehu? Možnože ako doteraz: vláda zvýši dotáciu STV, STV začne točiť pôvodnú tvorbu, personálni aj kultúrni rebeli utíchnu. A spoja sa: Budúci premiér Fico zo strany Smer, čerstvo prijatú do Socialistickej internacionály, ohlásil možnú vládu s nacionalistami z SNS a s poststalinskými komunistami z KSS.

                 
Obsah vydání       9. 6. 2005
9. 6. 2005 Zmizely plány na výrobu jaderných zbraní
9. 6. 2005 Americká vláda ustoupila tabákovým koncernům
8. 6. 2005 Bush odmítl kjótský protokol pod vlivem ropné společnosti Exxon
9. 6. 2005 Rusko je zralé na oranžovou revoluci, varuje Solženicyn
7. 6. 2005 Proč to nejde? Jan  Čulík
9. 6. 2005 Koniec jedného príbehu? Igor  Daniš
8. 6. 2005 Nevím, o co jde, ale chci o tom rozhodovat Jan  Friedlaender
9. 6. 2005 Britskému hackerovi hrozí vydání do USA
9. 6. 2005 Věda a politici Petr  Wagner
9. 6. 2005 Milióny dolárov "nezávislým" inštitútom Eduard  Chmelár
9. 6. 2005 Světové akademie žádají zásah proti globálnímu oteplování
9. 6. 2005 Reakce na článek pana Kechlibara: "Japonci jsou agresivní" Antonín  Líman
9. 6. 2005 Civilizované národy respektují mrtvé
9. 6. 2005 Těžké časy (pro Washington) před námi Immanuel  Wallerstein
9. 6. 2005 Zpravodajství iráckého odboje za dny 18. - 26. května 2005
9. 6. 2005 Jak tomu má být při kulturních akcích Jaroslav  Štemberk
9. 6. 2005 Spectacle L'Ange Gardien-Václav Havel-le 14 juin 2005
9. 6. 2005 Referendum a Československo Miloslav  Zima
8. 6. 2005 Evropský parlament: Podpořte rozumnou drogovou politiku Evropské unie
7. 6. 2005 Firmy dávají zaměstnancům elektronické náramky, aby zvýšily jejich výkonnost
8. 6. 2005 Virtuální normalita a deviace Petr  Sak
8. 6. 2005 Jak je to s právy návštěvníků na kulturních akcích Patrik  Šebesta
8. 6. 2005 Ukrajinci v českém otroctví
8. 6. 2005 Jsem parazitem, když čtu veřejně přístupné stránky?
8. 6. 2005 Britské listy nejsou levicové Jaromír  Hořák
8. 6. 2005 Proč to nejde a proč by stálo za to zkusit Martin  Marek
8. 6. 2005 Britské listy: polovina špíny a polovina perel
8. 6. 2005 Hospodaření OSBL za květen 2005
22. 11. 2003 Adresy redakce

Názory a argumenty ze Slovenska RSS 2.0      Historie >
9. 6. 2005 Koniec jedného príbehu? Igor  Daniš
7. 6. 2005 Pod lampou na pravé poludnie Jan  Dancer
21. 6. 2004 Ochrana prírody podľa Ruska Mikuláš  Huba
21. 4. 2004 Zakladateľ štátu sa už nikdy nestane jeho prezidentom! Jan  Dancer
18. 4. 2004 Slovensko: Kto naozaj vyhral prezidentské voľby ? Lubomír  Sedláčik
9. 10. 2003 Rómska samospráva ako súčasť reformy verejnej správy? Martin  Muránsky
9. 10. 2003 Diskusia o únii je v Čechách skutočne živá Zolo  Mikeš
12. 8. 2003 Nová agenda - silnejšia Európa Martin  Kugla
11. 8. 2003 S tou Úniou opatrne...!? Radovan  Geist
16. 7. 2003 Rovná daň posúva stredné vrstvy bližšie k pásmu chudoby Ľubomír  Petrák
25. 6. 2003 Koniec polstoročného manželstva Radovan  Geist
16. 6. 2003 Zrada penzijných fondov na dôchodkoch   
13. 6. 2003 Rybníček: Splnil sa mi sen Martina  Nemethová, Damas Gruska
13. 6. 2003 Ako udržať prostredníctvom prerozdelenia čo najspravodlivejší dôchodkový systém?