Sám M. Varga považuje údajne vysťahovanie z Lunika IX za paradoxné, ale BPMK už nepredlžuje nájomné zmluvy tým obyvateľom sídliska, ktorí dlžoby na nájomnom doposiaľ neuhradili. Podľa zastupujúceho starostu na Luniku IX, Ladislava šanu, BPMK nevychádza dlžníkom v ústrety umožnením splátok, chce celú dlžnú sumu splatiť naraz. "To však nie je možné, pretože sú to sociálne odkázaní občania.

Naši obyvatelia sa s nimi chcú dohodnúť na splátkach, no BPMK s tým nesúhlasí. Ak sa tieto prípady dostanú na súd, podáme odvolanie z dôvodu, že občan sa snažil dohodnúť, ale BPMK to odmietol. Treba si uvedomiť aj tú skutočnosť, že dlhodobo nezamestnaní občania Lunika IX nepoberajú plnú sociálnu dávku ale polovičnú. Žijú na hranici biedy. Odkiaľ majú platiť?" kladie si otázku. "Rómovia vopred hovoria, že ak stratia strechu nad hlavou, objednajú autobusy a emigrujú do zahraničia. S deťmi na ulici neozostanú v žiadnom prípade," tvrdí obyvateľ Luníka IX, ktorý sa deložácie obávať nemusí. Toľko holé fakty. (Situácia je však v mnohom podobná aj v iných mestských lokalitách obývaných Romami.)

Pri takmer 100 percentnej nezamestnanosti na Luniku IX. očakávať iný výsledok by bolo naivné. Aj preto zodpovednosť za súčasný stav padá okrem iných aj na NR SR. Tá 21. júna t.r. prijala zákon č. 261, ktorým sa menil a doplňal zákon č. 40/1964 Z. z. - Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Pred jeho prijatím boli poslanci opakovane upozorňovaní hlavne občianskymi združeniami, ktoré sa zaoberajú problematikou ľudských práv, že novela občianskeho zákonníka bez existujúceho systému sociálneho bývania môže vyprodukovať stovky nových bezdomovcov.

Podľa analýzy, ktorú k novele vypracovala Poradna pro občanství /Občanská a lidská práva v Prahe, jej prijatím sa výrazne zhoršujú práva a postavenie nájomcov v nájomných vzťahoch. "Hoci na prvý pohľad pôsobí nevinne, jej dopad na bývanie chudobných vrstiev, keďže na Slovensku neexistuje žiadny systém sociálneho bývania, bude drakonický - bude znamenať len prehlbenie sociálnej deprivácie mnohých ľudí a v neposlednom rade v dôsledku jej uplatnenia v praxi je možné predpokladať v krátkom čase prudký nárast počtu bezdomovcov," uvádza sa v zmienenom stanovisku.

Barbora Kvočeková zo spomínanej pražskej poradne upozorňovala predovšetkým na skutočnosť, že prijatie novely vážne ohrozí situáciu nájomcov s nízkym právnym vedomím a nájomcov sociálne slabých. "S ohľadom na znenie § 712a je treba poukázať na ustanovenia medzinárodných zmlúv, ktoré zaručujú právo na primerané bývanie, predovšetkým Všeobecnú deklaráciu o ľudských právach (článok 25 ods. 1), Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (článok 11 ods. 1), Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (článok 5(e)iii), Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám (článok 14 ods. 2 písm. g) a h) a článok 16 ods. 1 písm. h)), a Dohovor o právach dieťaťa (článok 27 ods. 1, 2 a 3). Zmienené zmluvy bezpochyby zaručujú právo na primerané bývanie ako komplex práv, ktoré nemôžu byť obmedzené len na právo na prístrešie (tj. len mať strechu nad hlavou), ale musí byť chápané ako právo ľudí žiť v bezpečnosti, pokoji a úcte," upozorňovala Kvočeková ešte vlani v apríli.

Podľa jej názoru sú vysťahovania z bytu podľa vyššie uvedených dohovorov prípustné v oprávnených prípadoch, nemali by ale vyúsťovať do bezdomovectva alebo do situácie, v ktorej by postihnuté osoby boli vystavené nebezpečiu porušenia ich ostatných ľudských práv. Ak postihnutí nie sú schopní zaistiť si náhradné bývanie, zmluvné strany sú povinné prijať primerané opatrenia do najvyššej miery svojich zdrojov, aby zaručili podľa typu prípadu dostupnosť alternatívneho bývania, presídlenie alebo prístup k pozemkom. "Je reálne sa domnievať," upozornila Kvočeková, "že navrhovaná úprava v spojitosti s absenciou systému sociálneho bývania a možnosti zaistiť si právnu pomoc (resp. právnu pomoc bezplatnú) povedie k zvýšeniu počtu osôb bez prístrešia, a v prípadoch sociálne slabých občanov i k ďalším negatívnym sociálnym dopadom."

V tejto súvislosti poukázala aj na skutočnosť, že práva garantované ústavnými predpismi nemôžu predstavovať len akýsi zoznam práv jednotlivca, ale ide o hodnoty, ktoré sa štát zaviazal rešpektovať a aktívne presadzovať, a navrhovaná úprava je v jasnom rozpore s proklamovaným záväzkom.

Negatívny sociálny dopad novely musel byť našim zákonodárcom pri jej prijímaní jasný. Snahu MVO vysvetliť jej neskorší dopad a v podstate aj skutočnosť, že novela postihne v prvom rade romsku komunitu, v ktorej je takmer 100 percentná nezamestnanosť zhodili zo stola konštatovaním, že novela nie je rasistická ale zameraná proti všetkým neplatičom. O sekundárnom rasizme našich zákonov nemienili uvažovať.

A tak je na svete další zákon, ktorý okrem zvyšujúceho sa počtu Romov v osadách (ich počet sa za ostatných desať rokov na Slovensku zdvojnásobil) v krátkom čase môže priniesť aj dalšiu vlnu emigrácie. Ako zareaguje vláda a média, netreba dvakrát hádať: za všetko môžu Romovia...

Pritom v čase prijímania novely média nereagovali na analýzu Poradny po občanství a publikovali práve stanoviská opačné: konečne si poradíme s neplatičmi. Ale každá palica ma dva konca. Koho udrie teraz a kto všetko sa v rámci predvolebnej politickej show na Slovensku priživí na tomto stave? Kristína Magdolenová Romska tlačová agentúra