10. 4. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
10. 4. 2003

Rozšírenie Európskej únie je konečne predo dverami: Cieľ na dosah -- a ďalej?

Lucia Waldnerová
Brusel

Šestnásty apríl určite nebude dňom, na ktorý krajiny strednej a východnej Európy postupne zabudnú. Ich zástupcovia ho spoločne s najvyššími predstaviteľmi členských krajín Európskej únie strávia v aténskej Akropole skutočne príjemne -- po mesiacoch predvstupových rokovaní, vyjednávania a lobovania konečne budú smieť podpísať zmluvy o vstupe do únie.

Zdalo by sa, že ani nemožno hovoriť o inom ako o úspechu diplomacie na oboch stranách, o vôli zjednotiť Európu. Najodvážnejšie sny Slovenska -- dobehnúť prvú skupinu kandidátov -- ešte z čias, keď únia plánovala prijať do svojich radov len šesť postkomunistických štátov, sa v Aténach stanú skutočnosťou. Holandský premiér Wim Kok sa o rozšírení únie na východ dokonca vyjadril ako o "najúspešnejšom zahraničnopolitickom projekte v dejinách únie". Pozrime sa však bližšie na okolnosti, za akých sa táto historická udalosť uskutoční. A čo sa vlastne bude diať potom?

Pozor, parlament?

Demokratickou základňou a jedným z legislatívnych orgánov únie (popri Európskej rade) je Európsky parlament (EP). Medzi jeho úlohy od samotného založenia koncom sedemdesiatych rokov by spravovanie rozpočtu spoločenstva a jeho kompetencie sa v tejto oblasti časom rozrástli do tej miery, že by v budúcnosti (po prijatí európskej ústavy) mal mať výsadné právo rozhodovať. V prípade vstupu desiatich kandidátskych krajín do EÚ bude hlasovať o každom z nich osobitne  na plenárnom zasadaní deviateho apríla. O päť dní neskôr bude o celkovom akte rozšírenia hlasovať Rada (je potrebný súhlas všetkých pätnástich členov), následne budú pozvaní delegáti desiatich štátov, ktorým sa v decembri v Kodani podarilo ukončiť predvstupový proces. EP má však výhrady ku konaniu Rady a hrozí, že hlasovanie bude odložené -- čo by celý proces presunulo na neurčito.

Problémom je, že v článku pätnásť Zmluvy o vstupe je daná výška financií, ktoré budú vo fondoch k dispozícii novým členom počas prvých dvoch rokov po vstupe, teda do konca prvej "šesťročnice" v 21. storočí. V oblasti hospodárstva majú byť sumy zamrazené až do roku 2013. Europarlament je presvedčený, že táto časť zmluvy znevýhodňuje nových členov a znemožňuje mu flexibilne reagovať na ich možné potreby. Predseda zahraničného výboru Parlamentu, Elmar Brok, krok Rady označil ako "neprijateľné správanie" -- koniec koncov, kandidátskych krajinám sa len prednedávnom podarilo prekonať obdobie diktatúry, únia by sa nemala stať klietkou ich budúcnosti. V tomto postoji má EP plnú podporu Európskej komisie (EK), ktorá odporučila Rade finančne zaväzujúce časti budúcej zmluvy vynechať.

Obísť EP i EK by nebolo pre hlavy vlád a krajín únie zoskupených v Rade vhodné z demokratického ani diplomatického hľadiska. Oficiálne odporúčanie Parlamentu na adresu Rady sa zatiaľ nedočkalo odozvy, protinávrhom Rady je ponechať článok pätnásť v budúcej zmluve, ale dať Parlamentu právo dodatočne poskytnúť novým členom financie v prípade potreby. Predseda rozpočtovej komisie EP, Brit Terry Wynn, prisľúbil, že grémium nebude stáť v ceste procesu uzavretia zmluvy vynútením si odkladu jej podpísania. Je však pravdepodobné, že mnohí europoslanci budú hlasovať proti.

(Ne)Konečná stratégia

Proces rozširovania únie bol doteraz politickou stratégiou s cieľom udržania stability v regióne. Únia je ešte v počiatočnom štádiu rozvoja jednotnej zahraničnej politiky a jej stratégiou sa teda stalo integrovať susediace krajiny a zabrániť tak eventuálnym konfliktom. Spojenci sa vzájomne informujú, spolupracujú a hľadajú spoločné riešenia, čo je zárukou mieru a stability v Európe. Táto taktika však nemôže pokračovať donekonečna. Po prijatí balkánskych štátov bude neefektívna.

Predstavy niektorých popredných politikov v únii nie sú reálne. Taliansky premiér Silvio Berlusconi by uvítal "európsku" úniu zahrňujúcu Ruskú federáciu a Izrael. Veľké plány spraviť z únie konkurenciu Spojeným štátom v geografickom zmysle sú zaujímavou úvahou. Vyvolávajú však otázku: čo je zmyslom únie a kam kráča? Berlusconi vidí jej zmysel vo vytvorení protipólu USA, pretože OSN stráca svoje postavenie. Svet potrebuje novú autoritu a tá sa ponúka práve viac či menej európskej EÚ, rozširujúcej svoj vplyv v ekonomickej a politickej oblasti. Argument, že únia bola vytvorená ako hospodársky spolok šiestich a nedokáže sa prispôsobiť dynamickým politickým procesom neobstojí. Viacnásobné revízie zmlúv a príprava ústavného dokumentu dokazujú vôľu a pripravenosť únie niesť politickú zodpovednosť. Iracká kríza je, rovnako ako konflikt v Juhoslávii začiatkom deväťdesiatych rokov, lekciou, z ktorej budú vyvodené dôsledky. Úvod do jednotnej zahraničnej politiky, akokoľvek aranžovaný, znamená pokrok európskej diplomacie, ktorý však nevraví nič o jej ďalšom smerovaní. Bude nevyhnutné nasledovať niekoľko trendov v troch oblastiach: vnútornom a zahraničnopolitickom vývoji a v ekonomike.

Prvou potrebou je "up-gradovať", čiže posunúť úroveň práce o stupeň vyššie. V kontexte EÚ to znamená na jednej strane vytvoriť európsku vládu - zreformovať inštitúcie, zaviesť väčšinové hlasovanie do čo najväčšieho počtu oblastí. Na druhej strane, pre každú vládu je potrebné, aby tí, ktorí vládnu, mali pocit solidarity. No ľudia, pre ktorých to robia, musia cítiť, že to má zmysel a je to správne. Byť súčasťou európskeho vládnutia s egoistickým, nacionalistickým postojom je ako hrať v cudzom orchestri -- dlhodobo to neprináša ani motiváciu, ani úžitok. O úspechu nehovoriac.

Ďalej bude nevyhnutné dodať novú energiu európskej ekonomike, ktorá sa nevyhne následkom irackého konfliktu. Ekonomický rast a konvergencia boli a sú prioritami únie, obrovský trh sľubuje prosperitu a stabilitu, hoci po ťažkej počiatočnej fáze. Mobilita a flexibilnosť budú heslami budúcnosti.

Rozšírenie krajín Schengenskej dohody eventuálne prispeje k stabilite, rozšíri však nielen oblasť medzinárodnej spolupráce, ale aj nelegálnych činností. Bude nevyhnutná maximálna solidarita a ochota spolupracovať a prispôsobiť sa -- v opačnom prípade bude i európska polícia, EUROPOL, bezmocná.

Koniec defenzívnej politike

Únia dostane nové hranice. Do roku 2007 i s Rumunskom a Bulharskom, potom sa presunú po Moldavsko, Turecko a Srbsko. Chorvátsko oficiálne vyjadrilo vážny záujem začať predvstupové rokovania, Turecko dúfa vo vstup do roku 2013. Pokiaľ nie je jednoznačné, čo je cieľom európskej integrácie, a pokiaľ to "európske" ťažko definovať, nie je možné vytvoriť politiku, ktorá nebude musieť byť o rok revidovaná. Pokiaľ bude Parlament ignorovaný, alebo s ním bude manipulované, dojem krátkodobosti a nezáujmu o inštitučne pevnú úniu jednoznačne ostane. Podľa tradičnej argumentácie sú v podstate potrebné len dve veci: inštitucionálna reforma a politická vôľa hovoriť jedným hlasom. Reforiem zažila únia viac než ktorákoľvek iná nadnárodná organizácia a politickej vôli boli dvere vždy otvorené. Stroj EÚ sa zjavne dostáva do pohybu len potom, ako ním otrasie externá udalosť a on na ňu musí reagovať. Pri defenzívnom štýle politiky vychádza legitimita z reakcie na šokovú terapiu medzinárodnej scény -- nevyhnutnosť spoločnej európskej obrany sa začala logickejšou javiť po jedenástom septembri. Bez teroristických útokov by bola potrebná obrovská politická námaha a lobovanie. Okrem defenzívneho vedenia politiky existuje aj iný druh, v ktorom energia a legitimita pochádza zvnútra. Pokiaľ by sa únia odvážila kráčať touto cestou, nebude potrebovať externé dôvody. Bude stačiť vlastná vôľa, čo je zatiaľ v niektorých európskych kabinetoch málo váženým argumentom. Poslanci EP sú priamo volení občanmi únie, toto grémium je preto oprávnené v ich mene konať. Pokiaľ bude v budúcnosti prezidenta EK voliť EP, dostaneme druhý stupeň legitimácie i na úrovni exekutívy. Vnútorné problémy s demokratickými procesmi teda únia mať nebude, po ratifikácii európskej ústavy už nebudú potrebné žiadne ďalšie zásadné reformy. Vôľa, akceptácia a solidarita -- také jednoduché a pritom tak ťažko dosiahnuteľné - sú bezprostrednou agendou Európy.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       10. 4. 2003
10. 4. 2003 Vraždění v Kongu je nejhorší ze všech válek od roku 1945
10. 4. 2003 Iráčané o tom, kdy se stanou pro Američany "teroristy"
10. 4. 2003 Včera, dnes a zítra
10. 4. 2003 Evropský parlament schválil přijetí ČR do EU
10. 4. 2003 Rozšírenie Európskej únie je konečne predo dverami: Cieľ na dosah -- a ďalej? Lucia  Waldnerová
10. 4. 2003 The game is over
9. 4. 2003 IRÁK: Chci, aby moje země byla normální
10. 4. 2003 "Tahrír" znamená osvobození
10. 4. 2003 Irák: Byla to od Spojených států humanitární akce? Jan  Čulík
9. 4. 2003 Pád Bagdádu: reakce arabského světa
9. 4. 2003 Byl pád Bagdádu důsledkem dohody s iráckými generály?
10. 4. 2003 Peniaze nesmrdia, vojna je kšeft Martin  Nevada
10. 4. 2003 Víťazní buldozéristi Damas  Gruska
9. 4. 2003 Američtí neokonzervativci jako trockisté
9. 4. 2003 "Novináři byli varováni," tvrdí Spojené státy
9. 4. 2003 "I ti, kteří se z příchodu Američanů radovali, teď chtějí bojovat"
8. 4. 2003 Je vznešené zemřít pro vlast?
10. 4. 2003 Osobné značky a politický marketing Tibor  Kružlík
10. 4. 2003 Peniaze, ženy a EÚ Oľga  Pietruchová
10. 4. 2003 Prítomnosť žien v politike prináša iný pohľad na svet Jana  Matúšová
10. 4. 2003 Science fiction a politika Peter  Abelard
10. 4. 2003 Agresia v mene viery Peter  Greguš
5. 2. 2003 Pošta redakci
5. 3. 2003 Hospodaření OSBL za únor 2003 Jaroslav  Štemberk
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

Evropská unie RSS 2.0      Historie >
10. 4. 2003 Peniaze, ženy a EÚ Oľga  Pietruchová
10. 4. 2003 Rozšírenie Európskej únie je konečne predo dverami: Cieľ na dosah -- a ďalej? Lucia  Waldnerová
9. 4. 2003 Konvent na vedľajšej koľaji? Lucia  Waldnerová
9. 4. 2003 Bezpohlavná únia Ivan  Rončák
13. 3. 2003 DOKUMENT: Draft Ústavy Evropské unie   
12. 3. 2003 DOKUMENT: Ústava EU podle Valéry Giscard d'Estainga   
3. 3. 2003 Klausova šance: kdokoliv bude lepším prezidentem než Havel, kdokoliv je lepším politikem než Špidla Štěpán  Kotrba
24. 2. 2003 O agentúre rozhodne dotazník Jana  Matúšová
24. 2. 2003 Slovenské referendum o EU: "Nemôžeme chodiť do každého domu" Jana  Matúšová
18. 2. 2003 Chirakovy výroky: Evropská bouře ve sklenici vody? Josef  Brož
12. 2. 2003 Schröder a Chirac predbehli stopäťčlenné grémium Konventu:
„Na čele bude dvojka!“
Lucia  Waldnerová
12. 2. 2003 V ČR překonala nezaměstnanost 10 procent, na severní Moravě je 20 procent Jaroslav  Hlaváček
12. 2. 2003 Američané, kteří zachraňovali Francii   
12. 2. 2003 Americké veřejné mínění podporuje útok na Irák i bez OSN; třetina Britů považuje za největší hrozbu USA   
11. 2. 2003 Priveľké pokušenie zradiť Európu Eduard  Chmelár

Názory a argumenty ze Slovenska RSS 2.0      Historie >
10. 4. 2003 Osobné značky a politický marketing Tibor  Kružlík
10. 4. 2003 Science fiction a politika Peter  Abelard
10. 4. 2003 Agresia v mene viery Peter  Greguš
10. 4. 2003 Prítomnosť žien v politike prináša iný pohľad na svet Jana  Matúšová
10. 4. 2003 Peniaze, ženy a EÚ Oľga  Pietruchová
10. 4. 2003 Rozšírenie Európskej únie je konečne predo dverami: Cieľ na dosah -- a ďalej? Lucia  Waldnerová
10. 4. 2003 Víťazní buldozéristi Damas  Gruska
10. 4. 2003 Peniaze nesmrdia, vojna je kšeft Martin  Nevada
9. 4. 2003 Konvent na vedľajšej koľaji? Lucia  Waldnerová
9. 4. 2003 V Macedónsku začína prvá európska vojenská operácia Radovan  Geist
9. 4. 2003 Bezpohlavná únia Ivan  Rončák
9. 4. 2003 Sila kolektívnej emócie Michal  Černík
9. 4. 2003 Svet po Dzurindovi Juraj  Ďurina
9. 4. 2003 Kongres SMK neprebehol tak ľahko, ako by sa mohlo zdať Branislav  Kuruc
8. 4. 2003 O zmysle preventívnych vojen: Moc legitimizujúca samu seba František  Novosád

Slobodan Miloševič, Srbsko a válka v Kosovu RSS 2.0      Historie >
10. 4. 2003 Rozšírenie Európskej únie je konečne predo dverami: Cieľ na dosah -- a ďalej? Lucia  Waldnerová
20. 3. 2003 SRBSKO: Vražda nesmie zastaviť reformy Marcus  Tanner
17. 3. 2003 Vstanou - a kdy - noví politici? Napřiklad v Srbsku...   
14. 3. 2003 Moc bezmocných národů a globalizace světa Karel  Fiala
13. 3. 2003 Srbský prezident Djindjič zavražděn, v Srbsku vyhlášen mimořádný stav   
31. 1. 2003 Dopis jugoslávskému velvyslanci:
omluva českých sociálních demokratů za bombardování Srbska
Štěpán  Kotrba
30. 8. 2002 Novinářka v Haagu, vyslýchána Miloševičem   
1. 7. 2002 Američané: naši vojáci odejdou z Balkánu, pokud nedostanou soudní imunitu   
12. 4. 2002 Zpráva o masakru ve Srebrenici zřejmě podpoří Miloševičovu obhajobu   
22. 3. 2002 Říše, Vlast a Národ v zrcadle evropské federální multikulturality Štěpán  Kotrba
19. 2. 2002 Smrtonosná sémantika humanitárních válek - 2. část Josef  Fronek
19. 2. 2002 Miloševič: "Západ vyvolával v Jugoslávii, v Československu a v SSSR nacionalismus"   
18. 2. 2002 Příběh přívětivého autobusáka, který se stal hromadným vrahem   
18. 2. 2002 Smrtonosná sémantika humanitárních válek - 1. část Josef  Fronek
15. 2. 2002 Miloševič obvinil haagský tribunál ze zaujatosti