9. 6. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
9. 6. 2003

Francúzski socialisti hľadajú identitu: Neistí a nesmelí medzi ľuďmi

Dijon

Francúzska socialistická strana (PS) je stále silná. No mnohí od nej očakávali viac ako len pôsobenie na francúzskej scéne. Dnes je súčasťou všadeprítomnej opozície voči reštriktívnym opatreniam, ktoré odštartovala pravicová vláda koncom minulého roka. Akú úlohu v nej však zohráva, to je predmetom mnohých diskusií, kníh i pouličných bojov. Francúzska politická scéna je charakteristická tým, že skoro každé voľby neznamenajú porážku, ale deštrukciu toho druhého.

Je až zábavné, ako si pred vyrovnaným prvým kolom každý sľubuje výhru, a keď sa začnú po 20.00 objavovať v televízii prvé odhady výsledkov, vtedy prehrávajúci začnú rozprávať o tom, ako pochopili, kde urobili chyby, ako si to berú k srdcu. Dva týždne stresu väčšinou potvrdia prehru a strana má maximálne rok a pol na to, aby sa pozviechala a našla si novú politickú agendu, resp. aby zvýraznila politické línie, ktorých nedostatok jej ľudia vyčítali.

V prípade Francúzskej socialistickej strany je to o to komplikovanejšie, že má súperov zo všetkých strán politického spektra, zľava aj sprava. V tomto prípade je dôležitá aspoň povrchná jednota. Pravica to mala ľahšie, hneď po druhom kole, keď sa Chirac prekopŕcol spolu s Le Penom. Naopak ľavica, ktorú premiér Lionel Jospin nedokázal zjednotiť pod svoje krídla, išla do volieb s viac ako poltuctom kandidátov, ktorí síce dokopy nad pravicou vyhrali, ale samostatne prepadli. Jednota je traumou francúzskej ľavice od začiatku jej vzniku. Jednotlivé štiepenia sa doteraz vnímajú ako zlomové body politického vývoja. Rozkol medzi komunistami a socialistami na začiatku minulého storočia je prvým z nich a nasledujú aj ďalšie. Ponaučení je dosť. Preto sa francúzski socialisti pokúšajú vytvoriť v rámci svojej strany čo najväčšiu možnú diskusiu, aby sa vyhli rozkolu. Málokedy preto nastáva situácia, že na kongrese sa schvaľuje iba jeden program. Stáva sa to len v prípade kandidatúry "zjednotiteľa" či víťaza. Očividný je príklad Françoisa Mitterranda, ktorému sa v roku 1971 podarilo zjednotiť takmer všetky voľbami zdecimované prúdy mimo komunistov. Úspech sa však dostavil až po desiatich rokoch, keď dostalo Francúzsko prvého ľavicového prezidenta, ktorý zostal doslova na tróne celých štrnásť rokov.

* * *

Vráťme sa však k neúspechom. Tie iniciujú veľké ideologické diskusie, ktoré zo sebou prinášajú súperenie vnútrostraníckych prúdov, ktoré pôsobia v rámci jednej strany až do momentu, kým sa ešte vedia aspoň všeobecne stotožniť s celkovou politikou strany. Životaschopnosť jednotlivých prúdov sa prejaví najmä pred kongresom, keď viac ako 200 tisíc členom predloží každá skupina svoj program. Nasleduje hlasovanie, ktoré istým spôsobom predurčí základné línie a celkovú náladu v strane. Prehra v prezidentských voľbách a následné rozdrvenie v parlamentných voľbách (možno aj preto, že Francúzi mali dosť roztržiek medzi prezidentom a vládou) boli na niečo dobré. Mnohí sympatizanti, ktorí strane držali palce, sa rozhodli, že Le Pena treba zastaviť. Preto po tom, čo vo Francúzsku nazývajú šok z 21. apríla 2001, vstúpilo do PS viac ako 20 000 nových členov, z veľkej časti mladých a pochádzajúcich z rôznych etnických, či iných menšinových skupín, ktoré sa nástupom xenofóbie v ich krajine mali dôvod zaoberať. Sumarizujme teda výzvy, ktoré stáli pred kongresom v Dijone, ktorý sa dial v polovici mája.

Ľavica sa stiahla z výkonných zložiek v republike, nástup pravicového extrémizmu dostáva svoju politickú tvár, imigranti z moslimských krajín majú problém zo sekulárnym videním republikánskeho školstva, nové sociálne hnutia začínajú vážne prenikať do všetkých častí spoločnosti a pravica začala ustupovať od sociálnych výdobytkov, najmä pokiaľ ide o pracovný čas i dôchodkový systém. Socialisti sa pasujú hlavne s podozrením, že kedy boli pri moci, robili by to isté, resp. že keď tam boli, tak to nerobili inak. Z tohto dôvodu z piatich predložených textov boli všetky štyri naľavo od dokumentu prvého tajomníka Hollanda, ku ktorému sa po veľkých diskusiách pridali skoro všetci predstavitelia bývalej vlády. Podarilo sa mu kompromisnícky zastrešiť všetky vedúce osobnosti, ktoré majú viac, či menej urgentné ambície. Od tzv. pravičiarov Strauss-Kahna, Fabiusa, cez Gigouovú až po Delorsovu dcéru Aubryovú, ktorá je všeobecne pokladaná za reprezentantku ľavého krídla strany. K tomuto prúdu sa pridala aj morálna autorita, parížsky starosta Delanöe.

Je pozoruhodné, ako sa dohodli tí, ktorí boli považovaní za možných kandidátov na čelo strany, ktorá má do roka ambíciu bodovať v najbližších voľbách. Tento kompromis bol terčom kritiky minoritných prúdov a dôvodom odmietnutia tzv. syntézy, teda programového zlúčenia textov. Napriek tomu, skoro všetky vystúpenia z tribúny pôsobili ako zbožné želanie jednoty alebo aspoň spolupráce celej ľavice. V atmosfére masívnych štrajkov, sa preto hviezdou zjazdu stal šéf najväčšej odborovej centrály CGT Thibault. Problém je však v tom, že znovu začínajú existovať zásadné rozdiely medzi tými, ktorí sa naľavo snažia byť súčasťou systému, a tými, ktorí otvorene rozprávajú o "rupture", čo môžeme voľne preložiť ako diskontinuita.

* * *

Presne to žiadajú rôzne prúdy sociálneho hnutia vo svete združené vo Svetovom sociálnom fóre. Pod tlakom minoritných skupín v PS sa vedenie usilovalo diskutovať a integrovať hnutie napríklad cez víkend v Eviane, kde sa zhromaždili aktivisti "za inú globalizáciu", aby protestovali počas summitu G-8. Paradoxné je však to, že keď bol summit v Janove a policajti zastrelili mladého chlapca, tak predstavitelia socialistov, a vtedy aj francúzskej vlády, sedeli vo vnútri. Cez víkend prišli niektorí demonštranti provokovať a strhla sa bitka s výsledkom dvoch ranených. Lídri hnutí sa dištancovali od týchto praktík, a takisto vedenie PS sa rozhodlo prísne rozdeľovať medzi vandalmi a mierumilovnou väčšinou. Signál to však je. Aj integrovaním mnohých mladých a žien do nového vedenia strany, úprimným záujmom o riešenie problémov imigrantov a intolerancie medzi etnikami sa snaží naspäť prenikať do spoločnosti a nie ovplyvňovať ju len zhora. Uvidíme, či sa to podarí.

Jedno je však isté: pád PS spôsobilo odtrhnutie od každodennej reality a názorov spoločnosti na ňu.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       9. 6. 2003
9. 6. 2003 Český vstup do EU: Pozor na kocovinu, euroeufemisté! Josef  Brož
9. 6. 2003 Polsko řeklo ANO Evropské unii třemi čtvrtinami hlasů
9. 6. 2003 Kde jsou irácké zbraně hromadného ničení?
9. 6. 2003 Postihy novinářů: již neheroldovat, lébrž nutno konat Karel  Mašita
9. 6. 2003 Víkendová média zauzlované ANO nerozvázala Josef  Trnka
9. 6. 2003 Stydím se za televizi Nova Jan  Čulík
9. 6. 2003 Český sen o morálce Štěpán  Kotrba
9. 6. 2003 Český sen trochu jinak Vlastimil  Čich
9. 6. 2003 O dětech popravených komunistů
7. 6. 2003 Bushova kovbojská terminologie je "nesrozumitelná"
7. 6. 2003 Británie: Bulvární tisk musí zaplatit odškodné za porušení soukromí novinářky
9. 6. 2003 (D)Evian(ti) Radovan  Geist
9. 6. 2003 Francúzski socialisti hľadajú identitu: Neistí a nesmelí medzi ľuďmi Ivan  Štefunko
9. 6. 2003 Rozumné vlády začnou okamžitě vyrábět zbraně hromadného ničení Josef  Vít
9. 6. 2003 Barma -- krajina harmónie a kontrastov Jana  Machatová
9. 6. 2003 Zrýchlenie dejín Oskar  Krejčí
9. 6. 2003 Európski odborári: zrušte rozpočtové obmedzenia! Martin  Kunštek
9. 6. 2003 Absurdní spravedlnost v USA: "Vdova" dostane výtěžek z dražby Štěpán  Kotrba
9. 6. 2003 Případ Bobošíková, Válová a svoboda slova
6. 6. 2003 Málo známá oxfordská lidskoprávní skupina hájí Bobošíkovou, Železného a TV Nova jako "hlas nezávislosti"
9. 6. 2003 Staré a nové pohledy na klimatickou změnu Darius  Nosreti
6. 6. 2003 Stoupenci potratů zaznamenali v USA porážku
6. 6. 2003 Divoké víno ještě po 39 letech
9. 6. 2003 Ave imperátor! Radovan  Geist
5. 6. 2003 Po vstupu do EU musejí výrazně stoupnout mzdy v ČR Karel  Mašita
4. 6. 2003 Konkurs na lektora češtiny pro Glasgow University
31. 5. 2003 Hospodaření OSBL za květen 2003
5. 2. 2003 Pošta redakci
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

Francie RSS 2.0      Historie >
9. 6. 2003 (D)Evian(ti) Radovan  Geist
9. 6. 2003 Francúzski socialisti hľadajú identitu: Neistí a nesmelí medzi ľuďmi Ivan  Štefunko
13. 5. 2003 Jean-Pierre Raffarin: premiér, který nechce být č. 1 Josef  Brož
8. 4. 2003 Zrádní Francouzi   
21. 1. 2003 Elysejská smlouva: Zaburácí znovu francouzsko-německý motor? Josef  Brož
8. 1. 2003 Jacques Chirac, prezident odsouzený k životnímu úspěchu Josef  Brož
23. 4. 2002 Může být Le Pen francouzským prezidentem? Josef  Brož
1. 2. 2002 Pierre Bourdieu: sociální filozof bez kontextu? Josef  Brož