24. 6. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
24. 6. 2003

Bondyho marxistický manifest

Bondy je marxista. Sám sa tak označuje a za tento prívlastok sa nehanbí. S tvrdohlavým presvedčením a suverénne nosí túto nálepku aj dnes, kedy sa používa ako nadávka a najlepší argument na diskvalifikáciu protivníka. Bondy bol marxista aj pred rokom 1989, čo by nebolo až také čudné, keby mu za jeho svojský výklad marxizmu nebol hrozil kriminál. Byť disidentom vtedy i dnes - to mnoho prezrádza...

Keď som sa dozvedel, že Bondymu vychádza vo vydavateľstve L. Marek politický spis "Neuspořádaná samomluva" , mimoriadne som sa potešil. Po tom, čo tomuto plodnému autorovi po novembri '89 vyšla väčšina jeho ťažiskových filozofických, prozaických a básnických diel (predtým vydávaných samizdatom), prišlo na rad aj politické dielo. Niežeby Bondy spoločenské a politické udalosti v spomínaných knihách nereflektoval - v žánrovej čistote bol vždy nedôsledný - ale v Samomluve písanej v roku 1984 sa venoval práve a iba tejto problematike.

Nová vládnuca trieda

Bondy svoju samovravu uvádza sklamaním z výsledku čínskej kultúrnej revolúcie, po ktorom sa mu zdá nevyvrátiteľná teória, že dejinný vývoj krajín, ktoré uskutočnili socialistickú revolúciu, zákonite vedie k obnoveniu triednej spoločnosti s vládnucou triedou nového typu. Značný priestor Bondy venuje práve analýze tejto triedy a s trpkou iróniou komentuje pomery "reálneho socializmu" II. sveta (vyslovuje obavu, že tento prívlastok dali socializmu v ZSSR, aby tak cudne naznačili, nech nečakáme viac). S prehľadom vyvracia aj medzi mnohými marxistami rozšírené presvedčenie, že v II. svete sa jednalo o štátny kapitalizmus. Ekonomika totiž nebola založená na hospodárení pre zisk. Niežeby štátny kapitalizmus nebol v daných pomeroch možný, istá forma sa uskutočnila napr. v Juhoslávii, ale pre novú vládnucu triedu bolo jednoduchšie získať bohatstvo bez trhových mechanizmov, a to úplne jednoducho- lupom. Nakradnuté statky potom redistribuovala podľa svojich záujmov- udržať moc, osobne sa obohatiť, udržať výrobu a obnoviť pracovnú silu obyvateľstva. "Co nad to jest, od zlého jest."

I. svet

Hoci dusená, nebola kritika dobových pomerov krajín socreálu až tak neobvyklá. Každý vedel alebo aspoň tušil o zvrátenosti systému, boli o ňom vtipy, odvážnejší protestovali nahlas, mnohí skončili vo väzení. Väčšina kritikov videla alternatívu a akýsi ideál v systéme I. sveta. Bondy rozhodne nie. Uvedomoval si, že bohatstvo a prebytok krajín "západu" vzniká v poslednej inštancii z nerovnoprávnej výmeny s krajinami ekonomicky podvyvinutými.

Bondy je presvedčený, že aj ľudia prvého, konzumného sveta sú vykorisťovaní a vykorisťovaním trpia. Žijú iba v inej forme totality, nech je akokoľvek kamuflovaná vydávaním desaťtisícov časopisov, vysielaním na desiatkach televíznych staníc a organizovaním občasných politických volieb. "Z buržoazní demokracie se stane fraška a zástěrka totalitarismu se všemi jeho ohavnostmi, počínaje naprostým a monopolným oblbováním obyvatelstva- neboť toto oblbování je nejstrašnejší zbraní vládnoucí třídy nového typu: nikdy v dějinách nebylo dokonalejší, promyšlenejší, postavené skutečně na vědeckých základech."

Bondy nie je slepý a medzi I. a II. svet nedáva vo všetkých oblastiach rovnítko. Uvedomuje si, že ľudské a občianske práva a slobody sa nepochybne lepšie dodržovali "na západe", hoci si myslí, že tam to je podmienené skôr tradíciou, v žiadnom prípade nie dobrou vôľou vládnucej triedy. Oblasťou, kde má sofistikovaný charakter totalitarizmu I. sveta kladný dopad, je umenie. Slobodná umelecká tvorba je faktor spoločensky nadmieru významný a to nie je málo.

Studená fúzia I. a II. sveta

Bondy nie ako prvý vyslovuje hypotézu, že antagonizmus USA a ZSSR a ich satelitov počas studenej vojny mohol byť iba šikovný bluf, umožňujúci ľahšie vládnutie (upozorňuje na nie celkom sci-fi román Čingiza Ajtmatova). Po víťazstve západného bloku možno sledovať napĺňanie tendencií, ktoré Bondy vnímal už v roku 1984 (mimochodom, nezdá sa vám tento rok povedomý?).

Ekonomická voľnosť a iniciatíva sa necháva iba motivovanému nižšiemu podlažiu ekonomiky, z ktorého hneď ako vzíde invenčný a plodný podnet, okamžite sa ho chopia monopoly. Podľa Bondyho boli už pred dvadsiatimi rokmi v I. svete trhové mechanizmy do tej miery potláčané, že sa jednalo o stav takmer na prechode k plánovanému hospodárstvu. Je totiž možné, že samotná váha gigantického priemyselného komplexu prvého (teraz už vieme, že aj tranzitujúceho druhého) sveta spôsobuje nevyhnutnosť zavedenia akejsi obdoby "centrálneho plánu".

V istých ohľadoch teda rozdiel medzi I. a II. svetom nebol až taký markantný. Vynárajú sa znepokojujúce otázky. Spojitosť medzi ekonomickou slobodou a demokraciou svorne hlásajú aj nemarxisti, a preto- nie je udržovanie zbytkov klímy demokratických slobôd záležitosť umelá a z klasických spoločensko-ekonomických hľadísk prebytočná? Bondy konštatuje, že tieto slobody už nie sú podložené ekonomicko-politickou sústavou, v ktorej ľudia žijú, a stoja teda na veľmi tenkom ľade, ktorý môže povoliť pri prvej chaotickej alebo psychotickej spoločenskej situácii. Pri čítaní týchto slov dnes človeku behá po chrbte mráz...

Záverečné prognózy

Význam Bondyho knižky spočíva okrem analýzy stavu aj v predpovediach toho, ako sa bude uberať jeho vývoj. Autor už vo svojom celoživotnom diele neraz dokázal trefne a vizionársky sformulovať prognózy, ktoré neskorší vývoj potvrdil. Aj v Samomluve jedna taká je: "Nová vládnoucí třída [II. sveta] bude chtít uplatnit své nakradené bohatství na světovém trhu. Protože legislativa vlastního státu (jejž vykradla) jí to neumožňuje, bude nejdříve experimentovat s tím, že otevře zemi nadnárodním společnostem a nakonec vlastní státnost i přímo prodá (zřekne se ji, zruší ji)."

To ponechám bez komentára... . Na prognózu spomenutú v závere predchádzajúceho odstavca nadväzuje aj ďalšia, kedy sa Bondy pýta, či je unáhlené predpokladať, že prebohaté a málo zaľudnené krajiny budú v stave permanentnej obrany proti zvyšnému svetu. Okliešťovanie slobôd vo vnútri "vyspelých" štátov a ich militantná zahraničná politika voči zbytku sveta, ktorých svedkami sme dnes, necháva málo pochybností.

Kniha má hlavu i pätu a jasný koncept, aj tak sa však vydavateľ mohol pokúsiť text prevzdušniť rozdelením do kapitol- bolo by to v záujme čitateľnosti. To už by sa ale stratila pútavý a Bondyho charakterizujúci titul. Po obsahovej stránke mi zo strany autora chýba jasnejšie posolstvo do budúcnosti, tam kde sa o nej zmieňuje, vidí jediné riešenie- triedny boj. Bondy odmietal boľševizmus, staval sa proti západnému kapitalizmu a nebol ani priaznivcom revizionistického marxizmu sociálnych demokratov. Táto kniha je pre tých, ktorí sa chcú zoznámiť s Bondyho originálnym "nu-marxizmom".

                 
Obsah vydání       24. 6. 2003
23. 6. 2003 "Superplevel" zpochybňuje budoucnost geneticky modifikovaných plodin
24. 6. 2003 V Belgii nebudou moci soudit George Bushe
24. 6. 2003 Mobilní telefony třetí generace by mohly vykonávat důležitou veřejnoprávní službu
24. 6. 2003 Británie: řidiči nebudou smět používat mobilní telefon
24. 6. 2003 Reforma v půli cesty II.
Elektronický podpis nebo elektronické šidítko?
Jiří  Kofránek
24. 6. 2003 Předpisy jsou k ničemu, pokud lidé nepřijali jejich ducha Jan  Čulík
23. 6. 2003 Demonstrace ČMKOS proti "vládnímu balíčku":
Bez reformy či s reformou aneb kdo za to může?
Štěpán  Kotrba
23. 6. 2003 Velká reklama pro pražský turistický průmysl v televizi BBC Jan  Čulík
24. 6. 2003
24. 6. 2003 Varšavská smlouva -- přežívání nebo obnova ? Miroslav  Polreich
24. 6. 2003 Obhajují Hospodářské noviny insider trading?
24. 6. 2003 "Češka", vyhoštěná o víkendu z Irska, byla zřejmě Rumunka Jan  Čulík
24. 6. 2003 Bondyho marxistický manifest Ivan  Lesay
23. 6. 2003 Blairův "ministr propagandy" bude přece jen vyslýchán o Iráku
23. 6. 2003 Demokracie pro všechny: Zakažte komerční média ! Štěpán  Kotrba
23. 6. 2003 "Neukázněná BBC" v táboře v zálivu Guantánamo
20. 6. 2003 Velitel tábora v zálivu Guantánamo: "Všechny zadržované osoby tu byly správně"
31. 5. 2003 Hospodaření OSBL za květen 2003
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

Redakční výběr nejzajímavějších článků z poslední doby RSS 2.0      Historie >
24. 6. 2003 Varšavská smlouva -- přežívání nebo obnova ? Miroslav  Polreich
24. 6. 2003 Bondyho marxistický manifest Ivan  Lesay
24. 6. 2003 Obhajují Hospodářské noviny insider trading?   
24. 6. 2003 Předpisy jsou k ničemu, pokud lidé nepřijali jejich ducha Jan  Čulík
24. 6. 2003 Reforma v půli cesty II.
Elektronický podpis nebo elektronické šidítko?
Jiří  Kofránek
23. 6. 2003 Demokracie pro všechny: Zakažte komerční média ! Štěpán  Kotrba
23. 6. 2003 Saddámova inteligence a satelitní telefony Štěpán  Kotrba
23. 6. 2003 "Neukázněná BBC" v táboře v zálivu Guantánamo   
23. 6. 2003 Designer babies: Potřebujeme nový morální kompas   
23. 6. 2003 Velká reklama pro pražský turistický průmysl v televizi BBC Jan  Čulík
23. 6. 2003 "Superplevel" zpochybňuje budoucnost geneticky modifikovaných plodin   
23. 6. 2003 Reforma v půli cesty I.
Trny prorostlá "česká cesta" k informační společnosti
Jiří  Kofránek
22. 6. 2003 Američané "možná usmrtili Saddáma Husajna"   
21. 6. 2003 George Orwell udal vládě "sympatizanty s komunismem"   
21. 6. 2003 Šílenství ohledně nového Harryho Pottera je dobře organizováno   

Karl Marx RSS 2.0      Historie >
24. 6. 2003 Bondyho marxistický manifest Ivan  Lesay
10. 6. 2003 Obnova má v Nemecku tradíciu Tomáš  Kuchtík
26. 5. 2003 Zamyšlení nad Marxem a marxismem na počátku 21. století Marcel  Zachoval
20. 5. 2003 Co prozrazuje odkaz na Darwina nad Marxovým hrobem? Miloš  Dokulil
14. 5. 2003 Svět naruby: Jsou britští konzervativci marxisté?   
4. 4. 2003 Bída analýzy aneb co překroutili analytici ČSSD Josef  Heller
18. 3. 2003 Karol Moravčík: Spravodlivosť sa identifikuje s obyčajným človekom Radovan  Geist, Martin Muránsky
13. 3. 2003 O Evropské unii, Kurasovi a sebevraždě marxismu Hugo  Schreiber
12. 3. 2003 Brutální demokracie Robert  Vašíček
11. 3. 2003 Stalin: Záhada diktátorovej smrti Peter  Greguš
5. 3. 2003 Jak se poučit ze stalinského teroru pro budoucnost? Jan  Čulík
5. 2. 2003 Géniovia priemernosti - poučenia z nástupu fašizmu Peter  Greguš
7. 11. 2002 Ruská revoluce: O muži, který financoval Lenina Radek  Mokrý
21. 5. 2002 Nebylo lepší, když spolu soutěžily kapitalismus a socialismus (ne stalinismus)?   

Bondy RSS 2.0      Historie >
24. 6. 2003 Bondyho marxistický manifest Ivan  Lesay