Od vzniku v roku 1952 však Európske spoločenstvá (neskôr EÚ) urobili reálne kroky k ich napĺňaniu. Pravdepodobne najdôležitejšou črtou návrhu ústavy, ktorý predložil konvent, je, že sa dá vnímať ako ďalší rozhodujúci krok.

* * *

Článok I-45 hovorí, že "fungovanie únie má byť založené na princípoch zastupiteľskej demokracie" a návrh v skutočnosti aj výrazne smeruje k uzákoneniu legislatívy a kontroly exekutívy zástupcami priamo volenými občanmi. Súhlas s prijímanými zákonmi, vrátane výdavkovej časti rozpočtu, vyslovený tak Európskym parlamentom, ako aj Európskou radou, má byť všeobecným pravidlom (až na niektoré výnimky). Tým sa veľa legislatívnych právomocí dostáva jednak do rúk zástupcov volených občanmi, a jednak do rúk zástupcov štátov -- tak, ako je to typické pre federálne politické systémy.

Legislatívna úloha vlády má byť oddelená od zahraničnej politiky Radou pre zahraničné záležitosti, ktorej bude predsedať minister zahraničných vecí únie. Až na niektoré výnimky sa má stať hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pravidlom aj v Rade pre legislatívu a všeobecné záležitosti.

Komplikovaný proces vážených hlasov štátov, ktorý sa tak ťažko vysvetľoval občanom a tak málo vyhovoval požiadavkám rozšírenia, nahradila väčšina minimálne polovice členských štátov reprezentujúcich minimálne tri pätiny obyvateľstva EÚ. Rada sa tým (vo svojich legislatívnych funkciách) stáva čímsi ako snemovňou zástupcov štátov, konajúcou spôsobom pochopiteľným pre občanov. Ostáva však otázkou, či jej rokovania budú také otvorené, ako by to malo pri demokratickej legislatívnej komore byť.

* * *

Svojrázne usporiadanie, v ktorom bude mať každý členský štát jedného zástupcu v Európskej komisii, no len pätnásť z nich bude mať hlasovacie práva posúvané na rotačnom princípe, vzbudilo veľa pozornosti. No metóda výberu prezidenta a ostatných komisárov je pre princíp zodpovednosti exekutívy zástupcom občanov omnoho relevantnejšia. Návrh hovorí, že "komisia má byť zodpovedná Európskemu parlamentu" a zároveň že parlament "má voliť prezidenta komisie".

Úloha prezidenta pri tvorbe komisie bola tiež posilnená -- komisárov s hlasovacím právom si môže vybrať bez akýchkoľvek formálnych obmedzení. Tým sa začína väčšmi podobať premiérovi formujúcemu si kabinet. Úloha parlamentu je posilnená jeho právom potvrdiť alebo odmietnuť komisiu ako celok.

Dôležitosť parlamentnej voľby prezidenta komisie nie je až taká jasná, pretože musí len súhlasiť, alebo odmietnuť kandidáta navrhnutého Európskou radou. No tá má pri svojom výbere brať do úvahy výsledky európskych volieb a rozhodnúť o kandidátovi "po vhodných konzultáciách". Ak ho väčšina europoslancov nepodporí, rada musí opäť postupovať podľa rovnakých procedúr predtým, ako navrhne nového kandidáta. Parlament by teda mal byť schopný zmeniť procedúru praktiky na spolurozhodovanie s Európskou radou. Vzhľadom na fakt, že komisia by mala byť akceptovateľná pre všetky štáty, ale aj zástupcov volených ľuďmi, bol by to optimálny prípad. Občania by zároveň mohli vidieť, že ich hlasy v európskych voľbách spoluvytvárajú charakter exekutívy i legislatívy.

* * *

V skratke, okrem sféry zahraničnej politiky a obrany, návrh skutočne uplatňuje princípy zastupiteľskej vlády a vláda zákona (s rovnakými výnimkami) sa v mnohých smeroch posilnila. No napriek rastu zodpovednosti únie v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a napriek tomu, že návrh dáva Európskej rade právo rozhodnúť o posune k "spoločnej obrane", celý systém ostáva predovšetkým v medzivládnej rovine, s jednohlasnosťou ako všeobecným pravidlom a minimálnou úlohou parlamentu. Rozdiely okolo Iraku zdôraznili otázku, či bez pokračujúceho procesu inštitucionálnej reformy aj v tejto oblasti, nemôže takýto intenzívny rozpor medzi štátmi poškodiť úniu ako celok.

Očakávam však, že vylepšenia komunitárneho systému, ktoré predstavil návrh ústavy, budú tak zreteľne demokratickejšie a efektívnejšie, že prevážia aj v zahraničnej politike EÚ. Pravda, ak ich štáty prijmú. Vtedy sa obyvatelia únie stanú občanmi v plnom politickom zmysle tohto slova.

Převzato z magazínu EURACTIV. Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO