22. 1. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
22. 1. 2004

Telo abecedy

Preklad Nora Ružičková

S úplnou fonetickou abecedou Grékov sa rozvinula myšlienka, že písmo, ktoré telu vytrhlo jazyk, môže telo nielenže ovládnuť, ale ho aj nanovo stvoriť. Aj v mýte o Orfeovi a Eurydike je stvárnený vzťah prehovoru (Mündlichkeit) a písma (Schriftlichkeit). Orfeus zrádza Eurydiku, v ktorej ako v ženskom tele vôbec, možno vidieť postavu symbolizujúcu prehovor. Nemôže ju zachrániť pred záhubou, ale on sám nachádza v novom "médiu" písanej poézie istú formu večnosti. Menády síce roztrhajú jeho telo na kusy, tak ako písmo fragmentovalo reč, Orfeus -- bez tela -- však predsa prežíva vo svojej poézii. Taký je zmysel obrazu básnika, ktorého odtrhnutá hlava pláva po prúde rieky pričom neprestáva spievať.

Paralelne s predstavou "rozkúskovaného" tela cez spísomnenie reči sa presadila aj predstava, že človek sa môže od svojho tela úplne oslobodiť. Vznikli fantázie o tom, že by bolo možné stvoriť "iné" telo, ktoré by nepodliehalo zákonom cyklického času a smrti. Tieto myšlienky nadobudli rozličné formy už v antike. Platónov ideál filozofa, ktorý sa oslobodí od zákonov tela, je toho výrazom. U neho vystupuje táto fantázia ešte spoločne s vedomím nevyhnutnej harmónie medzi človekom a prírodou. V Štáte rozvinutá predstava presnej regulácie rozmnožovania má za sebou síce ideu vypočítateľnosti, ale takej, akú môžeme vytušiť v zákonoch kozmu.

Že normatívne myslenie, ktoré možno chápať ako "kánon" formátujúceho metatextu, formuje spoločenstvo aj jednotlivé telá, to sa ukazuje nielen v systematizácii tela v sochárstve, ale aj v medicíne antiky -- tam sa stáva spätné pôsobenie noriem na obrazy pohlaví mimoriadne zreteľným. Ako ideálne, tzn. vypočítateľné telo, nebolo mienené telo vo všeobecnosti, ale mužské telo. Len to reprezentovalo -- v zmysle nositeľa symboliky -- vypočítateľnosť písma a kánonu. Ženské telo naproti tomu symbolizovalo nevypočítateľné, "nečisté" a zvláštne. Ono zastupovalo a-normálne, "nie-A", ktoré potrebuje každý kánon.

Meradlo kánonu v zmysle generalizovateľnej, od situácie nezávislej mierky -- umožňujúcej porovnávať rozličné -- ťahá ostrú líniu medzi A a nie-A. To je prvé a rozhodujúce vodidlo tohto nástroja. Konkrétny kánon sa tiahne medzi priamym a krivým, práve tak ako medzi tým, čo zodpovedá mierke, a tým, čo sa odlišuje. Morálny kánon sa tiahne medzi dobrým a zlým, estetický medzi pekným a škaredým, logický medzi pravdivým a falošným, politický medzi spravodlivým a nespravodlivým.

Namiesto meradla kánonu si tu môžeme dosadiť aj zákony čistoty, ktoré, v každej spoločnosti inak definované, majú štrukturálne podobnú funkciu ako kánon: Majú vyznačiť hranicu medzi "poriadkom" a "neporiadkom" a sú súčasne určujúce pre vzťah pohlaví. Keď ide v kánone o poriadok, čistotu a harmóniu, o vylúčenie náhody a nekontrolovateľnej odlišnosti, tak sú spolu s určujúcimi faktormi menované aj vlastnosti, ktoré sprevádzajú západné fantázie o ženskom tele. Tieto fantázie vystupujú najavo zvlášť zreteľne v chorobopisoch hystérie, ktorá je v každej epoche nanovo definovaná, však popritom vždy predstavuje verný obraz panujúcich noriem a rodového poriadku [...] Prečo ale tá nevyhnutnosť pripísať ženskému nevypočítateľné telo? Normalita sa nedá nikdy definovať pozitívne, len vo vymedzení voči "anomálii", teda voči jednotlivému prípadu, ktorý nezodpovedá norme. Aj v tomto ohľade sa "kánon" podobá "čistote", ktorá nemôže byť nikdy definovaná inak, iba vo vymedzení voči "nečistote". Hystéria ako znak pre "ženské" napĺňa funkciu "a-normality": vypočítateľnosť potrebuje nevypočítateľnosť, aby sa mohla stať "zákonom". Táto funkcia znovu súvisí so špecifickými myšlienkovými štruktúrami, ktoré priniesla grécka abeceda.

[...] Podobne sa kladie otázka funkcie a symboliky ženského tela v židovskom náboženstve. Reprezentuje aj tu, ono "nie-A", "problém", "iné" voči racionalite?

V židovskom náboženstve je vnímaná samotná pohlavnosť ako časť conditio humana; ponúka -- ako podmienka rozmnožovania -- možnosť predísť nevyhnutnosti smrti, je však zároveň aj symptómom ľudskej neúplnosti a diferencie voči Bohu. "Boh Izraela," ako píše Tykwa Frymer -- Kensky riaditeľka Department of Biblical Civilization na Rabbinical College, "je myslený ako muž, ale nie pohlavne. Vôbec nie je falický a nemôže reprezentovať ani mužskú virilitu ani sexuálnu potenciu. Antropomorfný biblický jazyk používa telesné obrazy ramena, pravej ruky, úst, ale boh nie je nikdy popisovaný pod líniou pása. [...] Boh je asexuálny alebo transexuálny alebo metasexuálny, vždy podľa toho, ako pozorujeme tento fenomén. Nikdy však nie je sexuálny."

Boh sa ani nespráva "sexuálne". Boh je síce "ženíchom Izraela", "mocná to manželská metafora", ale boh nebozkáva, nehladká, neláska a neprejavuje ani nijaké iné telesné afekty voči Izraelu". Práve preto, že Boh "nie je modelom pre sexualitu", tak pokračuje Frymer -- Kensky, existuje aj v rituáloch prísne oddelenie svätého od sexuálneho. Po pohlavnom styku alebo sexuálnej emisii je veriaci pokladaný za nečistého do večera toho istého dňa. Až po umytí môže vstúpiť do chrámu. Odlúčenie sexuality a kultu je obsiahnuté aj v očistných predpisoch a rituálnych zákonoch.

Zákony Izraela týkajúce sa nečistoty mali za cieľ udržať nenarušené esenciálne podmienky existencie človeka: sväté a profánne, život a smrť.

Ak sa diferencia medzi Bohom a človekom odzrkadľuje v skutočnosti, že Boh je myslený ako netelesný a bez pohlavia, tak telesnosť a zraniteľnosť nachádza svoj výraz práve v zdôraznení pohlavnej diferencie. Prostredníctvom obriezky je do mužského tela symbolicky zapísaná jeho vlastná neúplnosť a zraniteľnosť, kým zákony Niddy, týkajúce sa zaobchádzania so ženskou krvou, zdôrazňujú osobitosti ženského tela. V oboch sa celkom všeobecne zdôrazňuje diferencia pohlaví.

Slovo nidda je odvodené od nadad, čo znamená toľko ako "vzdialený", "oddelený". Zákony Niddy sú často prekladané ako "predpisy čistoty", čím je zdôraznené "nečisté", čo je interpretované ako znevažovanie ženského tela počas menštruácie a po zľahnutí. Táto negatívna interpretácia Niddy a predstava "odštiepenia" ženského tela zodpovedá skôr grécko-kresťanskému stotožneniu ženskosti s anomáliou. Je nezmyselné pripustiť, že v religióznej tradícii, kde potomstvo a rozmnožovanie patrilo k tomu najcennejšiemu, by bolo žene prisúdené, práve po pôrode a v momente, keď jej telo ukazuje symptómy plodnosti a schopnosti rodiť, negatívne významové obsadenie. Hebrejský jazyk pozná 13 rozličných výrazov pre "čistotu" a 6 pre nečistotu, vždy podľa toho, či sa vzťahujú na sexualitu, jedlo alebo iné súvislosti. Pojem "čistota" má teda úplne odlišný význam ako v grécko-kresťanskom myslení a možno mu teda rozumieť len v platnom kontexte. (Z toho vyplývajú ostatne aj celkom zásadné otázky o preklade alebo preložiteľnosti hebrejskej biblie.)

Vyzerá to tak, že v prípade Niddy spočíva funkcia "čistoty" v zdôraznení sexuálnej diferencie a neurčuje len život ženy, ale aj muža: skutočnosť, že ženatý muž žije v rytme ženského odlúčenia a že rabín je dôverne oboznámený s funkciami ženského tela, pohlo Susannah Heschel k otázke: "Čia je to vagína?"

Alebo možno vagínu chápať ako znak, azda paralelný k falusu, znak, ktorý je vybavený takým emocionálnym významom, aký formuje pohlavnú / rodovú identitu? [...] Zákony Niddy robia z vagíny transcendentný znak pohlavnej / rodovej identity a židovského statusu. V židovskej tradícii teda ženské telo nereprezentuje iné voči normalite, anomáliu, ale obom pohlaviam / rodom je pripísaná ich platná "odlišnosť". Tento spôsob čítania symbolického rodového poriadku sa zjavuje aj v súvislosti s konzonantnou abecedou.

Kým mužské telo predstavuje symbolického nositeľa písma, tak ženské telo symbolizuje prehovor, ktorý je obsiahnutý v nenapísaných znakoch: vokáloch. Pri konzonantnej abecede znamená "symbolický nositeľ prehovoru" niečo iné ako pri úplnej fonetickej abecede. Ženské telo odkazuje na "prázdne miesta" semitskej abecedy "na odročenú fýzis", "znejúce telo", bez ktorého znak nemôže prísť na svet.

Ženské telo nie je symbolickým nositeľom zjavenia -- to je znakmi písma a tie sú prostredníctvom obriezky, znovu vpísané mužskému telu -- ale je symbolickým nositeľom "stávania sa hlasom" zjavenia, "hovoriacej" ústnej tóry. To však znamená, že obe symbolické funkcie -- mužské telo ako symbolický nositeľ znaku a ženské telo ako "stávanie sa hlasom" znaku (hláskou) -- na seba navzájom poukazujú. Zvuky bez znakov nie sú signifikantné, na druhej strane zasa môžu znaky získať význam len prostredníctvom zvukov. Ani jedno zo symbolických tiel si nemôže nárokovať "úplnosť", iba vo vzájomnej závislosti s iným sa dostavuje zmysel.

Tak ako sa náboženstvo samotné zakladá na stretnutí písma s oralitou, zakladá sa na nej aj súhra symbolických rolí pridelených obom pohlaviam.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       22. 1. 2004
22. 1. 2004 Případ dr. Kellyho: BBC udělala chyby, ale britská vláda zneužila výzvědné informace k politickým cílům
22. 1. 2004 BBC ve vysílání kritizovala svého generálního ředitele
22. 1. 2004 Ariela Šarona ohrožuje korupční skandál
22. 1. 2004 Služby všeobecného záujmu Brigita  Schmögnerová
22. 1. 2004 ČRo 6 a česká sekce BBC: Kvalitní rozhlasové stanice by měly navzájem spolupracovat Jan  Čulík
20. 1. 2004 Smrt Davida Kellyho: 48% Britů zastává názor, že Blair lhal
22. 1. 2004 Británia chce "ostať v hre"
22. 1. 2004 Európska obranná stratégia by mala presadzovať demokraciu
22. 1. 2004 Co všechno je kulturním dědictvím Evropy? Miroslav Václav Steiner
22. 1. 2004 Dve Európy Radovan  Geist
22. 1. 2004 Mubarak: vztahy Egypta s Libyí jsou opět silné
22. 1. 2004 Líbí se mi multietnická tolerance v USA Ester  Crall
22. 1. 2004 Raghu Rai "Éxposure" Miloš W. Mlčoch
22. 1. 2004 Revolúcia elít Ryszard  Bugaj
22. 1. 2004 Kolobeh elít Martina  Nemethová
22. 1. 2004 Telo abecedy Christina von Braun
22. 1. 2004 Rok Zelené opice v Číně a Japonsku
21. 1. 2004 Čína chystá novelizáciu ústavy Adrian Peter Pressburg
22. 1. 2004 Prerásť cez vlastnú minulosť Adam  Bžoch
22. 1. 2004 Budú na Slovensku predčasné voľby? Martin  Svatuška
22. 1. 2004 Zasnežilo, lenže sa topí Miloslava  Kodoňová
22. 1. 2004 Slovensko: Skončí Lexa za mrežami? Peter  Tokár
22. 1. 2004 Sbohem, právo Petr  Schnur
21. 1. 2004 Finanční dary na nový server Britských listů
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů
22. 11. 2003 Adresy redakce
31. 12. 2003 Hospodaření OSBL za prosinec 2003
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech