6. 8. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
6. 8. 2004

Vráťte nám štát

Francis Fukuyama

Nedávna smrť Ronalda Reagana a úcta, ktorú mu vzdala Margaret Thatcherová, nám pripomínajú, že ešte vždy žijeme v ich tieni. V ére, v ktorej bola hlavným impulzom politiky snaha čo najviac zredukovať štát. Táto agenda bola svojho času nutná, pretože bolo zrejmé, že enormný rast štátneho sektora v rozvinutom svete v 20. storočí bol ekonomicky škodlivý a sociálne otupujúci. Aj Čína a India sa začali oslobodzovať od nadmernej štátnej kontroly, ktorá dosiahla počas komunizmu obrovské dimenzie.

Objavujú sa však znaky konca éry Reagana-Thatcherovej a kyvadlo histórie sa posúva na druhú stranu. Mnohé nedávne problémy pochádzali skôr z nedostatku štátneho dozoru -- ako pri Enrone, WorldCome a ostatných audítorských škandáloch, či pri privatizácii železníc v Británii a elektrickej energie v Kalifornii. Ľahké zisky z privatizácie a deregulácie boli dosiahnuté už dávnejšie.

Skutočným koncom éry Reagana-Thatcherovej však bol 11. september 2001. Teroristické útoky na New York a Washington opäť posunuli do popredia zahraničnú politiku a bezpečnosť, čo sú otázky, ktorými sa zaoberá prednostne národný štát. V priamej odpovedi na to vytvorili Spojené štáty na kabinetnej úrovni novú agentúru -- Úrad pre vnútornú bezpečnosť. No 11. september zároveň zdôraznil kľúčovú charakteristiku sveta po studenej vojne. Zatiaľ čo veľké problémy 20. storočia boli spôsobené prisilnými štátmi, ako je Nemecko, Japonsko či bývalý Sovietsky zväz, mnohé problémy súčasnosti, začnúc od chudoby, utečencov, ľudských práv, HIV a AIDS až po terorizmus, sú spôsobené štátmi v rozvojovom svete, ktoré sú príliš slabé. To je príčinou afrických problémov a pás slabých či zlyhaných štátov od Severnej Afriky cez Balkán, Blízky a Stredný Východ až do južnej Ázie sa stal kolískou radikálneho islamizmu a teroru.

x x x

Dôležité je rozlišovať medzi rozsahom štátu a jeho silou. Rozsah štátu hovorí o množstve jeho funkcií od domácich po zahranično-bezpečnostné, vládu zákona a iné verejné statky, až po regulácie a sociálne siete, alebo ambicióznych funkcií, ako je priemyselná politika či riadenie štátnych podnikov. Sila štátu vak hovorí o efektívnosti, s ktorou dokáže danú politiku implementovať. Štáty môžu byť rozsahom veľké, napriek tomu zničujúco slabé -- ako napríklad vtedy, keď sú podniky vo vlastníctve štátu riadené korupčne či pre politický patronát.

Z pohľadu ekonomického rastu je najlepšie, ak je štát relatívne umiernený, pokiaľ ide o rozsah, no silný pri presadzovaní svojich základných funkcií -- udržiavanie poriadku a ochrana vlastníctva. Nanešťastie, mnohé rozvojové krajiny kombinujú buď slabosť s nadmerným rozsahom, ako napríklad Brazília, Turecko či Mexiko, alebo robia len málo, aj to nekompetentne. To je realita v takých krajinách, ako sú Somálsko, Libéria či Afganistan. Niektoré, napr. stredoázijské diktatúry, ktoré sa objavili po kolapse Sovietskeho zväzu, sú silné vo všetkých nesprávnych oblastiach: sú dobré vo väznení novinárov či politických oponentov, no nedokážu vystaviť víza alebo obchodné licencie za menej ako šesť mesiacov.

x x x

Reagan-Thatcherovská revolúcia bola namierená proti nadmernému rozsahu štátu. Snažila sa znížiť reguláciu a vládne zasahovanie do súkromných aktivít. Jej aplikácia na rozvojové krajiny však mala zničujúci efekt. Politika známa ako Washingtonský konsenzus, presadzovaná medzinárodnými finančnými inštitúciami, napr. Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou, vrátane takých krokov ako je privatizácia, liberalizácia a deregulácia, nedokázala brať ohľad na chýbajúce inštitucionálne možnosti v mnohých rozvojových krajinách.

Nadmerný zápal pri presadzovaní tejto "neoliberálnej" agendy podkopal schopnosť štátov zabezpečovať nutné reziduálne vládne funkcie. Rusko sa zmenilo zo štátu kontrolujúceho všetky aspekty ekonomického a občianskeho života na taký štát, ktorý nie je ani schopný vyzbierať dane či chrániť svojich občanov pred zločinom. Ukazuje sa, že privatizácia redukujúc rozsah štátu berie značnú časť jeho schopnosti hladko implementovať jednotlivé politiky. To je niečo, čo Rusko nemalo, keď predalo telekomunikačné a energetické spoločnosti oligarchom so správnymi kontaktmi.

Thajsko liberalizovalo svoj kapitálový trh pred tým, než si vytvorilo adekvátny systém regulácie bánk. Výsledkom bol kolaps meny počas ázijskej krízy v roku 1997. Elity v subsaharskej Afrike využili štrukturálne programy ordinované Medzinárodným menovým fondom (MMF) na skresanie kľúčových štátnych funkcií, zatiaľ čo rozširovali rozsah rodinkárskeho štátu. Vyrovnanie sa s krízou AIDS sa stalo mimoriadne zložité po znižovaní kapacít väčšiny afrických krajín počas posledných generácií.

x x x

Pravdepodobne vo svetle podobných skúseností vyhlásil pred pár rokmi Milton Friedman, apoštol ekonómov uznávajúcich slobodný trh, ktorý dával desať rokov predtým bývalým komunistickým krajinám radu "privatizovať, privatizovať, privatizovať": "Mýlil som sa. Ukázalo sa, že vláda zákona je pravdepodobne základnejšia než privatizácia." Cena za túto lekciu však bola vysoká. Útoky z 11. septembra podčiarkli skutočnosť, že nedostatok riadenia v chudobných a problémových oblastiach sveta, ako je Afganistan, môže mať pre rozvinutý svet bezprostredné bezpečnostné následky. To viedlo k ironickému výsledku, keď George W. Bush, ktorý počas prezidentskej kampane v roku 2000 povedal: "Nemyslím si, že by mali byť jednotky používané na to, čo sa nazýva vytváraním štátov (nation building)", sa hneď počas svojho prvého obdobia v úrade rozhodol pre obrovský pokus vytvoriť štát v Afganistane a Iraku.

Americké skúsenosti v týchto krajinách zdôraznili ďalšiu nepríjemnú pravdu: zatiaľ čo a hoci Spojené štáty majú schopnosť zasiahnuť kdekoľvek na svete vojensky a zosadiť režimy, nemajú zodpovedajúcu schopnosť či inštitúcie na to, aby im poskytli silné (efektívne) riadenie.

Nové inštitúcie potrebuje aj medzinárodné spoločenstvo. OSN, zvyčajne poverovaná organizáciou rekonštrukcie po samotnom konflikte, trpí slabosťou, pokiaľ ide o jej legitimitu súvisiacu s demokratickosťou, aj efektívnosť súvisiacu so schopnosťou intervenovať a zaistiť bezpečnosť. Medzinárodné spoločenstvo stabilizovalo Bosnu a Kosovo, no riadi ich ako európsku kolóniu. Nemá poňatia o tom, ako vytvoriť samoudržateľné inštitúcie, ktoré by jej umožnili elegantný ústup. OSN potrebuje zreformovať a byť doplnená ďalšími, prekrývajúcimi sa multinárodnými inštitúciami, ako je NATO či "Spoločenstvo demokracií", ktoré by konali, keď OSN konať nedokáže.

x x x

V ére "dotcom" revolúcie, ktorá sa zdá byť už dávnou minulosťou, mnohí technolibertariáni zo Silicon Valley videli čoraz viac bezštátny svet, kde vlády "ustúpili" tvorcom bohatstva. Nanešťastie je to však zároveň svet, v ktorom sa voľne pohybujú iní, menej výhodní aktéri. Radikálni islamisti môžu veľmi dobre využívať internet na šírenie videí s popravami zajatcov. S globalizáciou sa stali technológie prinútenia dostupnejšími aj pre "supersilných jednotlivcov". Národné štáty s legitímnym monopolom na použitie sily budú musieť toto vákuum zaplniť. Vytváranie štátu rovnako ako jeho dekonštrukcia sú veci, o ktorých musíme v postreaganovskom svete vážne premýšľať.

Článok bol uverejnený v britskom denníku Guardian

                 
Obsah vydání       6. 8. 2004
6. 8. 2004 Irena Zítková: La grande dame české literatury Jan  Čulík, Štefan  Švec
8. 8. 2004 Irácký premiér vykázal ze země televizi al Džazíra
6. 8. 2004 Bývali disidenti Ivan Martin Jirous a Stanislav Penc útočí na Grosse kvůli zásahu proti CzechTeku
8. 8. 2004 Czechtek: "policisté šikanovali odjíždějící účastníky"
7. 8. 2004 Přátelská akce: Milion fanoušků techno music se zúčastnil street parade v Curychu
7. 8. 2004 V Británii zakázala konzervativní vláda akce jako CzechTek už před deseti lety
7. 8. 2004 Powell podepsal dohody o modernizaci radarové základny USA v Grónsku Štěpán  Kotrba
6. 8. 2004 Programové prohlášení vlády České republiky
6. 8. 2004 Americké týrání v Guantánamu je možná válečný zločin
6. 8. 2004 Bůh třetího tisíciletí Václav  Dušek
6. 8. 2004 Kdo je zfetovaný? Premiér, technaři nebo novináři? Tomáš  Tetiva
6. 8. 2004 CzechTek: Neoprávněně obsadili cizí majetek
6. 8. 2004 CzechTek a hysterie českých médií i veřejnosti Luděk  Staněk
6. 8. 2004 Nevyčerpatelné zdroje -- další ekonomický mýtus?! Jan  Sýkora
6. 8. 2004 Jistě, pane premiére... Zdeněk  Šulc
7. 8. 2004 Hospodaření OSBL za červenec 2004
6. 8. 2004 Tygerberg Childrens' Choir - umělecký zázrak české letní sezóny? Ivo V. Fencl
6. 8. 2004 Hnutí DUHA s politiky netančí Vojtěch  Kotecký
6. 8. 2004 Teorie spiknutí v podání Ivana Breziny Karolína  Šůlová
6. 8. 2004 Jmenovité složení vlády není důležité, přečtěte si koaliční smlouvu Ivan  David
6. 8. 2004 Chateaubriand: Fumaroliho itinerář poezie a teroru Josef  Brož
6. 8. 2004 Svoboda v Kanadě - tentokrát trochu jinak Miloš  Kaláb
6. 8. 2004 Socha svobody v New Yorku byla opět zpřístupněna Miloš  Kaláb
6. 8. 2004 Hvězdné války a globální bezpečnostní prostředí Miroslav  Polreich
6. 8. 2004 Global Trends 2015: A Dialogue About the Future With Nongovernment Experts
6. 8. 2004 Kerry nepotrebuje alebo nechce protivojnových aktivistov
6. 8. 2004 Za západom Timothy Garton Ash
6. 8. 2004 Péče Jiřího Pehe Ivan  David
6. 8. 2004 Zpravodajství iráckého odboje za dny 29. července - 1. srpna 2004
6. 8. 2004 Kdo koho kdy ojebe či ojebal Štěpán  Kotrba
6. 8. 2004 Revitalizovaný model rusko-slovenského Švejka 21. storočia Pavol  Janík
6. 8. 2004 Co udělali oni -- nám Sergej  Chelemendik
5. 8. 2004 Evropské fórum Romů a Travellerů je zklamáním Ivan  Veselý
5. 8. 2004 Kde jsou hranice svobody projevu? Jan  Čulík
5. 8. 2004 Netomáš a Bělorusko Štefan  Švec
6. 8. 2004 Vráťte nám štát Francis  Fukuyama
6. 8. 2004 Odmietnutie TEJTO ústavy Radovan  Geist
6. 8. 2004 Slovensko 2004: evolúcia zlým smerom Robert  Žanony
4. 8. 2004 Policie a CzechTek Bohumil  Kartous
5. 8. 2004 Korupční galaxie Charlese Pasquy se rozpadá na kusy Josef  Brož
5. 8. 2004 Několik poznámek na téma LÁSKA Igor  Chaun
5. 8. 2004 Umělec, autenticita života a totalitní společnost Boris  Cvek
5. 8. 2004 Mor na ty vaše festivaly Martin  Groman
5. 8. 2004 Výslechy před namířenou zbraní, věznění v železech, nutnost pózovat nazí
5. 8. 2004 Nesnesitelná touha po vědě Pavel  Voňka
3. 8. 2004 Slavný americký filmař Albert Maysels: "Nepotřebuju Hollywood!" Petr  Šafařík
5. 8. 2004 O filmové klasice: stačilo by uvolnit autorská práva
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů
17. 6. 2004 Provizorní umístění starých archivů
22. 11. 2003 Adresy redakce

Globalizace RSS 2.0      Historie >
6. 8. 2004 Vráťte nám štát Francis  Fukuyama
6. 8. 2004 Za západom Timothy Garton Ash
26. 7. 2004 Je nejsvobodnějším médiem Internet? Pro koho? Štěpán  Kotrba
22. 7. 2004 Co po washingtonském konsensu? Miloš  Pick, Jaroslav Ungerman
7. 7. 2004 Demontáž sociálneho modelu Európy? Ľubomír  Tokár
7. 7. 2004 Fukuyama: Je nutno posílit roli státu   
2. 7. 2004 Sociální stát a globalizace Miloš  Pick
25. 6. 2004 Vladimír Špidla: "Sociální demokracie na prahu nové civilizační etapy" Vladimír  Špidla
21. 6. 2004 Opakování je matka moudrosti Štěpán  Kotrba
8. 3. 2004 Globalizace pro lidi: Vize změny   
3. 2. 2004 Globální politika a úskalí africké obnovy Mesfin  Gedlu
20. 1. 2004 Informačná spoločnosť -- globálna výzva v novom miléniu   
16. 1. 2004 Protest proti neoliberalismu -- u nás i v Mexiku   
30. 12. 2003 Globalizace omezuje sobectví národních elit   

Slobodan Miloševič, Srbsko a válka v Kosovu RSS 2.0      Historie >
6. 8. 2004 Vráťte nám štát Francis  Fukuyama
6. 8. 2004 Hvězdné války a globální bezpečnostní prostředí Miroslav  Polreich
13. 7. 2004 Anglosaské země nebyly nikdy tím, kdo rozpoutal válku? Štěpán  Kotrba
7. 7. 2004 Diktátoři před soudem   
23. 6. 2004 Moorův film Fahrenheit 9/11: Samé lži   
17. 6. 2004 Jak kosovský pokrývač zatáhl NATO do své špinavé války   
24. 5. 2004 Přítomnost vojsk OSN a NATO nezabránila v Kosovu "březnovému pogramu" Miloš  Kaláb
21. 4. 2004 Srbsko: Démoni skutečně pořád nespí? Matyáš  Zrno
16. 4. 2004 Hybáškové svědectví o sobě a o terorismu Miroslav  Polreich
15. 4. 2004 Jaký obraz Srbska kreslí týdeník Respekt Srdjan  Prtina
2. 4. 2004 Poněkud dutá diplomacie Pavel  Urban
3. 3. 2004 Usilovali sme sa prežiť Radovan  Geist
2. 2. 2004 Päť vojen premiéra Blaira Charles  Grant
6. 11. 2003 Kosovo je "in" i přes nepochopení deníku Právo Miroslav  Polreich
24. 9. 2003 Balkán: Ospravedlnenie po dvanástich rokoch ako nečakaný krok Anna  Kotúčková

Somálsko mezi národně osvobozeneckým bojem a islámským terorismem RSS 2.0      Historie >
6. 8. 2004 Vráťte nám štát Francis  Fukuyama
7. 7. 2004 Fukuyama: Je nutno posílit roli státu   
6. 2. 2004 Posílat děti do školy se třetímu světu vyplatí Simone  Radačičová
3. 2. 2004 Globální politika a úskalí africké obnovy Mesfin  Gedlu
7. 1. 2004 Británie: Dotace pro ožebračování třetího světa?   
15. 5. 2003 Ropa a stratégia: K politickej ekonómii ohlásenej vojny Michael  Ehrke
25. 3. 2003 Blesková válka s.r.o. Oskar  Krejčí
12. 3. 2003 Irák a invaze: Nevěrný manžel Hussein, euro a ropa Petr  Baubín
25. 2. 2003 Konflikty roku 2003 Viktor  Kovaľov
23. 8. 2002 Tajná moderní křižácká výprava Miloš  Kaláb
21. 6. 2002 7.   Postmoderní sociální konflikt Martin  Hekrdla
16. 5. 2002 1.   Střet civilizací ve světle vědy Miloš  Mendel
15. 3. 2002 Důkazů není zapotřebí, jen rovnou vybombardujte Bagdád jadernými zbraněmi!   
2. 1. 2002 Britský novinář John Simpson: symbol buržoazní nezávislosti, kritičnosti a slušnosti Jan  Čulík
17. 12. 2001 Působí al Qaeda i mezi Albánci v UCK na Balkáně?