16. 3. 2005
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
ANP: Cedrová revoluce
16. 3. 2005

Mýtus o "cédrovej revolúcii" v Libanone

Nenásilným politickým revolúciám sa zvyknú dávať nežné mená. Od karafiátovej v Portugalsku pred 30 rokmi až po tú najnovšiu -- cédrovú -- v Libanone. Optimisti v nich vidia spontánne riešenia nahromadených kríz. Skeptici riadenú živelnosť. Kto má pravdu?

Staré príslovie hovorí, že bez vánku sa ani lístok nepohne. S nekrvavými prevratmi sa v ostatných rokoch akoby roztrhlo vrece. Zdá sa, že prvá vlna z prelomu 80. a 90. rokov, ktorá povalila železnú oponu v strednej a východnej Európe, má po desiatich rokoch sériu erupčných dozvukov. Tie sa po predvlaňajšej Američanmi vedenej invázii do Iraku rozšírili aj na Blízky Východ. V povedomí verejnosti sa dlho pestovala mienka, že bývali prirodzené a nepripravované.

Miliónom obyvateľov Modrej planéty neotvoril tento rok oči nik iný ako najmocnejší muž sveta -- americký prezident George W. Bush, keď za svoju hlavnú misiu v novom volebnom období označil šírenie demokracie a slobody po svete. Neznelo by to zle, keby sa do svojho zvestovateľského úsilia púšťal iba duchovnými prostriedkami. Kultúrou, umením, podnecovaním verejných debát, čiže metódami pôsobiacimi vnútornou energiou, a nie vonkajšou silou.

Žiaľ, Biely dom nevylúčil používanie násilia. Z prinášaných ideí slobody a demokracie sa tak stávajú vnucované dary, ktoré sa nesmú odmietať. V opačnom prípade hrozia sankcie i tresty. Spojené štáty nadobudli po skúsenostiach v strednej a východnej Európe dojem, že šírenie nenásilných revolúcií sa dá prenášať aj za horizonty Starého kontinentu. Takýto "franchising" je postavený na chybnej premise podobnosti prijímateľov "demokratizačného importu". Kým Stredo- a Východoeurópania sa chceli stať priamou súčasťou Západu, väčšina Libanončanov má iné túžby.

Washington si nezobral dostatočné ponaučenie ani z dôsledkov začatej politickej demokratizácie na Balkáne. Pred 15 rokmi sa odomkýnali trináste komnaty a odtabuizúvali témy, ktoré dovtedajšie autoritárske režimy držali pod pokrievkou. Väčšia sloboda uvoľnila priestor zdravému vlastenectvu, ale aj zaslepenému nacionalizmu. Odstránenie náboženského útlaku povzbudilo obrodu náboženského života, ale aj vyšľahnutie náboženského fundamentalizmu a fanatizmu. Demontáž mnohonárodných štátov otvárala Pandorine skrinky požiadaviek na zmeny hraníc a nápravy súvrstvia minulých krívd. Vo viacerých balkánskych štátoch sa demokracia deformovala do autokracie a mafiokracie.

Vstreknutie demokratizačného séra veľkokalibrovými striekačkami do žíl obyvateľov Iraku ich tiež nekatapultovalo do hodnotového sveta liberálnej západnej demokracie XXI. storočia. Na výsledky a trpezlivé korekcie Biely dom nemá čas. To mu však nebráni posunúť sa do neďalekého Libanonu a podporovať tam uvoľnenie pomerov. Bush poznal, že z Iraku výkladnú skriňu západnej demokracie nespraví. Má potom zmysel skúšať uskutočniť tento sen v Libanone? Možno to niekoho prekvapí, ale vyhliadky tejto malej stredomorskej krajiny na zavedenie pluralitného systému nie sú zlé. Problém bude v hľadaní formy a náplne demokracie. Libanon je po Izraeli najmenej islamským štátom v regióne. Ešte pred pol storočím tam tvorili kresťania väčšinové obyvateľstvo a ich čarokrásny fliačik zeme s veľkosťou pätiny Slovenska sa tešil prezývke stredomorské Švajčiarsko. Jeho terén poskytoval príležitosti na lyžovanie na zasnežených svahoch i kúpanie v mori. Bejrút pripomínal vďaka dedičstvu francúzskej správy zahraničným návštevníkom malý Paríž a dalo sa tam žiť podnikavo, príjemne a kozmopolitne.

Mocenský systém bol zameraný na udržiavanie rovnováhy kmeňových, regionálnych a hospodárskych záujmov hlavných náboženských skupín. Podobne ako v Izraeli aj v Libanone mali moslimovia vyššiu pôrodnosť. Dnes sú 40-percentnou menšinou a po občianskej vojne v rokoch 1975 -- 1990 stratili hlavný vplyv na ekonomiku krajiny. Keď počúvame výrazy, ako "cédrová revolúcia" a "libanonská opozícia", sú to pojmy odrážajúce spoločný odpor kresťanov a časti moslimov proti politickej nadvláde Sýrie.

Po odsunutí sýrskych vojsk sa libanonská politická scéna zmení na veľkú improvizovanú konfrontačnú arénu najrôznejších záujmov. Demokracia znamená v praktickom živote riešenie úloh, ťažkostí a sporov prostredníctvom výmeny argumentov a prijímania kompromisov. Hotové recepty na vytvorenie novej a prirodzenej mocenskej rovnováhy v Libanone bez tútorstva Sýrie bude ťažké, ale nie nemožné. Pri uskutočňovaní demokratickej vízie sa po boku USA začalo angažovať aj Francúzsko.

Tandem Paríž-Washington má vyhliadku na úspech len vtedy, keď sa z Francúzka nestane prívesok USA. Skúšobným bodom bude zrejme ochota Washingtonu zmeniť postoj k protiizraelskému a prosýrskemu hnutiu Hizballáh, ktoré označuje za teroristickú organizáciu. Francúzsko chápe, že odstaviť Hizballáh mimo politického života Libanonu by bolo kontraproduktívne. O slovo v tejto veci sa bude oprávnene hlásiť aj Izrael. Ako vidno, zjednodušované mýty o cédrovej revolúcii v mnohozložkovom Libanone sú romantickou fikciou vhodnou azda iba do dobrodružného filmu.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       16. 3. 2005
16. 3. 2005 Paul Wolfowitz nominován šéfem Světové banky
16. 3. 2005 Jak soud potrestal Petra Partyka za to, co mu neprokázali
16. 3. 2005 Je byrokratičnost omluvou? Jan  Čulík
16. 3. 2005 Michael  Marčák
16. 3. 2005 Bude prezidentův poradce schvalovat otroctví? Bohumil  Kartous
16. 3. 2005 Nejdůležitější materiály pro jednání XXXII. sjezdu ČSSD
16. 3. 2005 PR Dády Patrasové, to je malorážka proti PR Šárky Grossové!
16. 3. 2005 Britské zdravotnictví bude muset zaměstnankyním vyplatit obrovské odškodné
16. 3. 2005 Ipse dixit: Prokubánský omyl Fabiano  Golgo
16. 3. 2005 Jeden irelevantní názor Bohumil  Kartous
16. 3. 2005 Michael  Marčák
16. 3. 2005 Modleme se: aféry Grosse a chiméra Šimonovského Václav  Jirovský
16. 3. 2005 Stalingrad během blokády I.
16. 3. 2005 Lidé, kteří zvítězili ve válce Josef  Vít
16. 3. 2005 British Telecom zasahuje proti dialupovým podvodům
16. 3. 2005 Michael  Marčák
16. 3. 2005 Knížák - trochu buldok, trochu cholerik Martin  Štumpf
16. 3. 2005 Kladivom medzi oči Miloslava  Kodoňová
16. 3. 2005 Krejza, Kubínek, Kalousek a důchodci Vladislav  Černík
16. 3. 2005 Británie: volte kvůli potratům konzervativce, doporučil kardinál katolíkům
16. 3. 2005 Michael  Marčák
16. 3. 2005 Jednota mezi katolíky a protestanty je možná Karel  Sýkora
16. 3. 2005 Zastavte útlak v Bělorusku!
16. 3. 2005 Slovensko: Ignorancia problematiky žien Judita  Takáčová, Braňo  Ondruš
16. 3. 2005 Slovenská vláda zavádza OSN Oľga  Pietruchová
16. 3. 2005 Začiatok konca Sovietskeho zväzu Peter  Greguš
16. 3. 2005 Žijeme v dobe, kde verejné prostredie je infikované liberálno-konzervatívnou agendou Igor  Daniš
16. 3. 2005 Tajemství úspěchu Zemanových pamětí Jiří  Štefek
16. 3. 2005 Ubohý Pavlíček Lýdie  Junková
16. 3. 2005 Židovská přítomnost Cynthie Beth Rubin
16. 3. 2005 Mýtus o "cédrovej revolúcii" v Libanone Adrian Peter Pressburg
16. 3. 2005 Slovensko: stotisícové poplatky budúcich dôchodcov Alena  Behúnová
15. 3. 2005 Hlupák hledá hlupáky sobě rovné. Zn.: rychle Štěpán  Kotrba
15. 3. 2005 Chvála soudce Šídla Zdeněk  Jemelík
10. 3. 2005 Stát nemá trestat občany, kteří kritizují úředníky Jan  Čulík
15. 3. 2005 Všechny cesty vedou na hřbitov, některé ale rychleji Jan  Paul
14. 3. 2005 Podzim demokracie a politická pornografie Mirek  Vodrážka
13. 2. 2005 Hospodaření OSBL za leden 2005
22. 11. 2003 Adresy redakce