18. 3. 2005
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
18. 3. 2005

Rok po 11. marci 2004 -- Madrid stavil na dialóg

Obyvatelia španielskej metropoly si 11. marca pripomenuli prvé výročie série teroristických výbuchov, ktoré pripravili o život 191 ľudí. Bôľ nezmizol, ale Madrid sa neobrnil ani nezatvrdol. Naopak, lepšie komunikuje s islamským svetom, aby predišiel hromadeniu tlakov a živelným výbuchom. Španielov vlani rozhneval spôsob, ako vláda manipulovala po 11. marci s občanmi, keď podsúvala vinu za atentáty na cestujúcich v madridskej železničnej sieti baskických teroristov, hoci indície pri vyšetrovaní smerovali k islamistickým extrémistom. Stredopravá exekutíva sa vtedy tri dni pred voľbami údajne bála otvorene hovoriť o al-Kájde. Nechcela vyvolať protiamerické nálady a pokles preferencií konzervatívnej vlády premiéra Aznara.

Vláda podporovala Američanmi vedenú inváziu do Iraku, s ktorou väčšina Španielov nesúhlasila. Tieto špekulácie boli postavené na logike propagovanej islamistickými teroristami, že za túto podporu Španielsko potrestali. Ušetrili by ho vraj masakrov, keby nebolo také lojálne voči USA a odsunulo svoj kontingent z Iraku.

Dosah teroristických úderov v španielskom kráľovstve otriasol celou Európou, ktorá si uvedomila, že nie je imúnna voči hnevu islamských extrémistov. Na nadnárodnej úrovni sa predstavitelia Starého kontinentu a ich brannobezpečnostné štruktúry zachovali predvídateľne -- utužením represívnych opatrení. Takúto inštinktívnu reakciu majú štátne mašinérie aj v tých najdemokratickejších krajinách. Európska únia musela už predtým počúvať pripomienky spoza oceánu, že z jej územia priletelo do USA viacero teroristov zo septembra 2001. Dirigentskú paličku protiteroristického transatlantického úsilia držal dlho v ruke Biely dom považujúci sa za prirodzeného vodcu "tých neschopných Európanov". V čase madridských výbuchov už však opadávala pozlátka jeho neomylnosti, pretože na svetlo vychádzala pravda o vedomom zavádzaní pri tvrdení o irackých zbraniach hromadného ničenia. Miliónom Španielov -- a to isté platí aj o Britoch, Talianoch, Poliakoch atď. -- svitlo, že ich vlády sa stali spoluvykonávateľmi americkej doktríny preventívnych vojenských zásahov. Najmä pre Juhoeurópanov nebola vojenská agresia voči arabským krajinám vzdialeným dobrodružstvom, ale nebezpečnou avantúrou proti arabským susedom. Hranice španielskeho a arabského sveta sa v priebehu dejín menili a dlhý čas prelínali územie Iberského polostrova a arabské dedičstvo sa stalo súčasťou španielskej kultúry. Španielsko dodnes vlastní na severoafrických brehoch dva fliačiky územia (Melilla a Ceuta), a možno ho preto symbolicky považovať sa euroafrickú či euroarabskú krajinu.

Toto všetko má význam pre pochopenie zvláštností vzťahu Madridu k arabskému a islamskému svetu. Socialistický kandidát Zapatero vycítil pred hlasovaním 14. marca 2004 príležitosť a stavil na princíp dialógu namiesto konfrontácie. Keď k tomu pridal záväzok stiahnuť španielsky kontingent z Iraku, vynieslo mu to volebné víťazstvo. Na druhom brehu Atlantiku nemali z politického obratu v Madride veľkú radosť. Považovali ho za ústup vydieraniu al-Kájdou, ktorá vlani opakovane apelovala na európske štáty, aby odsunuli vojská z Iraku výmenou za teroristické neútočenie.

Po marci 2004 niektoré krajiny svoje jednotky stiahli, iné nie. Ani v jedných ani v druhých sa už, našťastie, nezopakovali islamistické teroristické útoky. Ak by sme nahliadli do záznamov protiteroristických zložiek, zistili by sme, že početné atentáty sa pripravovali, ale neboli dokonané. Bomby, ktoré vybuchovali v Španielsku, nakládli domáci baskickí teroristi, ktorí ich tradične telefonicky avizovali.

Na relatívne upokojenie situácie v Európe nesporne vplýval celosvetový nemilosrdný americký tlak na al-Kájdu. Mal niekoľko rovín siahajúcich od vojenského drvenia až po mrazenie finančných zdrojov. Washingtonu sa však príliš nedarí rozpriadať kauzálne nitky otázky "prečo nás toľko nenávidia?". Odpovede, s ktorými sám prichádza, sú typické huráamerické a nepostihujú podstatu vecí.

Španielsko vykonalo za ostatný rok kus práce na prekonávanie bariér v komunikácii s moslimským svetom -- najmä so susednými arabskými štátmi a arabskými prisťahovalcami na svojej pôde. Niektoré ústretové kroky, napríklad amnestia státisícom ilegálnych migrantov, vyvolávajú v šengenskom priestore nevôľu, ale Brusel zrejme považuje španielsky experiment za vhodný na vyskúšanie. Dialóg, ktorý vedie Madrid s arabskými stredomorskými krajinami, zdôrazňuje rovnocennosť a nevnucovanie západných hodnôt. Vychádza z predpokladu, že tamojšie režimy sú v zásade umiernené a dávajú prednosť pozvoľnému vyberaniu si demokratizačných prvkov.

Španielsko má čas a komunikáciu s arabskými susedmi koncipuje dlhodobo. Netlačí -- a v tom si získava ich uznanie. Táto mäkká metóda pôsobí účinnejšie ako krátkodobé kampaňovité smršte z Washingtonu. Na druhej strane by samotná mäkkosť Španielov a Európanov asi nadobudla úplne inú hodnotu, prestíž a presviedčací účinok, keby nemala niekde vzadu za oceánom k dispozícii oceľové svaly a elektronické oči "tých divokých Američanov".

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       18. 3. 2005
18. 3. 2005 O tajných amerických plánech na iráckou ropu
18. 3. 2005 Wolfowitz bude šířit neokonzervativní ideologii
18. 3. 2005 Proč všichni ignorují obrovské znečištění ovzduší automobily v ČR? Michal  Brož
18. 3. 2005 Globální Golgo o Golgotě Martin  Hekrdla
18. 3. 2005 Stačí jedno slovo
17. 3. 2005 Kalousek rezignoval na vedení rozpočtového výboru Sněmovny Irena  Ryšánková
18. 3. 2005 Budou politikové odstupovat po částech? Bohumil  Kartous
18. 3. 2005 Michael  Marčák
18. 3. 2005 Milion počítačů obětí hackerů
18. 3. 2005 Demonstrace proti válce
18. 3. 2005 Knížák je "reformovatelný" přesvědčivými argumenty, nikoliv osočováním a nátlakem Jan  Paul
18. 3. 2005 Krajčíri gardistických uniforiem Martin  Krno
18. 3. 2005 Mníchov a jeho alternatívy Daniel  Šmihula
18. 3. 2005 Inpytlopedický týdenní úslovník Lýdie Junkové Lýdie  Junková
18. 3. 2005 Stalingrad během blokády III.
18. 3. 2005 Ďalší ľavicový prezident Judita  Takáčová
18. 3. 2005 Michael  Marčák
18. 3. 2005 CryptoFest 2005
16. 3. 2005 Bude prezidentův poradce schvalovat otroctví? Bohumil  Kartous
17. 3. 2005 Česko vydražilo latinský překlad Dalimila
18. 3. 2005 Michael  Marčák
18. 3. 2005 O chybách konštruktívnej utópie alebo úpadok sociálnej demokracie Egon  Matzner
17. 3. 2005 Budeme pomlouvat policii, Nejvyšší soud a prezidenta
18. 3. 2005 Michael  Marčák
17. 3. 2005 Favely kontra Castrova Kuba Fabiano  Golgo
17. 3. 2005 Výzva intelektuálů na podporu Kuby
18. 3. 2005 Člověk v tísni organizuje v Praze kampaň na podporu kubánských vězňů
17. 3. 2005 Slova, jak jim rozumí Ondřej Slačálek Ivan  Brezina
17. 3. 2005 Případ Petra Partyka je svým způsobem pro české soudnictví typický Aleš  Uhlíř
17. 3. 2005 Jak Němci okupovali Prahu
18. 3. 2005 Univerzity sú proti spoplatneniu vysokoškolského štúdia Braňo  Ondruš
18. 3. 2005 Rok po 11. marci 2004 -- Madrid stavil na dialóg Adrian Peter Pressburg
17. 3. 2005 Chytrolín se doma nespálí Václav  Dušek
16. 3. 2005 Modleme se: aféry Grosse a chiméra Šimonovského Václav  Jirovský
16. 3. 2005 Jak soud potrestal Petra Partyka za to, co mu neprokázali
13. 2. 2005 Hospodaření OSBL za leden 2005
22. 11. 2003 Adresy redakce