10. 10. 2005
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
Turecko - Istanbul
10. 10. 2005

Turecká "hrozba"

V pondelok v noci Európska únia slávnostne otvorila prístupové rokovania s Tureckom. Tomuto kroku predchádzali siahodlhé dramatické rokovania a politický maratón, ktorý napokon vyústil do rozhodnutia, nad ktorým Turecko zajasalo. A to aj napriek počiatočným výhradám Rakúska, ktoré odmietalo schváliť negociačný rámec, odvolávajúc sa pritom na domácu verejnú mienku.

A práve verejná mienka sa dostala do popredia diskusií o tureckom členstve v únii a pridala sa k zoznamu ďalších argumentov proti vstupu tejto krajiny do EÚ, medzi ktorými najviac dominuje názor, že -- jednoducho povedané -- "moslimská krajina nemá v kresťanskej Európe čo hľadať". Je nepopierateľným faktom, že verejná mienka v členských krajinách Európskej únie nie je prípadným vstupom Turecka do únie nadšená. Podľa posledného prieskumu Eurobarometra vstup Turecka podporuje len 32 percent občanov európskej pätnástky a 48 percent populácie nových členských krajín EÚ. Názory občanov sú však bezpochyby poznačené predsudkami voči tejto moslimskej krajine, poddávajúc sa chimére, že toľkí moslimovia v únii vážne ohrozia tradičné "kresťanské" hodnoty Európy. A za to nesú svoju zodpovednosť aj politické špičky. Na jednej strane dali európske vlády Turecku zelenú a všetky zahlasovali za otvorenie prístupových rokovaní, čo zjednodušene možno interpretovať tak, že Turecko v únii chcú, na druhej strane však už zlyhávajú pri obhajovaní takéhoto postoja doma, medzi obyvateľmi svojej krajiny.

Zodpovednosť politickej špičky

Prístupový proces bude trvať nezvyčajne dlho, odhaduje sa, že môže ísť až o desať až pätnásť rokov. Bolo by nešťastím, keby tento proces, za podmienky, že Turecko úspešne splní všetko, čo sa od neho požaduje, napokon zlyhal na referende v niektorej z členských krajín EÚ. Tu je potrebné poznamenať, že referendum o vstupe inej krajiny do únie sa v jej histórii zatiaľ nikdy nekonalo, a preto by v prípade Turecka išlo takpovediac o diskriminačný prístup. Dá sa len predpokladať, že keby sa v európskej pätnástke bolo konalo referendum o vstupe nových členských krajín, výsledky by pre niektoré z nich nemuseli byť vôbec lichotivé. Prípadné referendá o vstupe Turecka (ktoré budú pravdepodobne vyvolané odporcami vstupu) by sa konali s jediným cieľom -- zabrániť tomu, aby sa Turecko mohlo stať členom Európskej únie. Výnimkou bude azda len Francúzsko, kde v súlade s nedávnou zmenou francúzskej ústavy budú musieť byť všetky zmluvy po roku 2007 týkajúce sa členstva v EÚ ratifikované v referende. Ak sa chce Európska únia v tomto smere zachovať zodpovedne, musí sama prispieť k pozitívnemu formovaniu verejnej mienky európskych občanov a búrať medzi nimi náboženské a kultúrne predsudky.

Na ceste reforiem

Nezanedbateľnou je však aj otázka postoja samotných tureckých občanov k vstupu ich krajiny do únie. Nejasnosti, ktoré sa objavili pár týždňov až mesiacov pred pondelňajším rozhodnutím o začatí prístupových rokovaní, mali výrazný vplyv na ich postoje a spôsobili rozčarovanie u veľkej časti obyvateľstva. Ich nadšenie voči EÚ začalo postupne opadávať a úniu začali vnímať ako nedôveryhodnú inštitúciu. Takýto vývoj môže mať negatívny vplyv aj na podporu Turkov pre reformné demokratizačné kroky vlády tureckého premiéra Erdögana, ktorý svoju zodpovednosť dostať Turecko do Európskej únie zobral skutočne vážne a za krátky čas presadil to, čo sa za dlhé roky nepodarilo ani jednej z predchádzajúcich tureckých politických reprezentácií. Aj keď sa neustále objavuje kritika stavu dodržiavania ľudských práv v krajine, je potrebné uvedomiť si, že situáciu, ktorá pretrvávala po dlhé desaťročia, nie je možné zmeniť akoby čarovným prútikom zo dňa na deň. Turecko sa vydalo na cestu reforiem, a najlepšou motiváciou, ktorá môže prispieť k úspešnému zavŕšeniu tohto reformného procesu, je prísľub plného členstva v EÚ. V tejto súvislosti je absolútne scestné tvrdenie, že "úplne iné kultúrne základy" Turecka, ako uvádza v rozhovore pre Slovo Richard Revay, koordinátor kampane Voice for Europe, môžu byť jednou "z príčin, prečo turecká vláda nemôže presadiť zmeny v plnom rozsahu, aby táto krajina bola akceptovateľná ako európska." Alternatívou je podľa odporcov vstupu Turecka do únie tzv. "privilegované členstvo". Takéto úvahy, ktoré zaznievajú z úst niektorých vlád, politických strán, mimovládnych organizácií či think-tankov, sú však len alibistické riešenia pripomínajúce príslovie "aby sa vlk nasýtil, aj koza zostala celá".

Zamiesť si pod vlastným prahom

Aj Turecko však bude musieť upustiť od svojej zarytej tvrdohlavosti a zmeniť postoj k veciam, ktoré boli v krajine doteraz tabu a ktoré môžu byť v konečnom dôsledku prekážkou jeho vstupu do únie, či už ide o postoj ku genocíde Arménov, o uznanie Cypru a znormalizovanie vzťahov s Nikóziou či rešpektovanie práv kurdskej menšiny. Nad týmito problémami Európska únia zatvárať oči nemôže. Okrem vyvíjania tlaku na Turecko si však zároveň bude musieť pozametať aj pod vlastným prahom, aby sa mohla dôkladne pripraviť na príchod nového hosťa, z ktorého sa neskôr stane plnoprávny člen európskej rodiny.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       10. 10. 2005
10. 10. 2005 Extremistické názory senátora Mejstříka Jiří  Jírovec
10. 10. 2005 Jeden za osmnáct a druhý bez dvou za dvacet Jan  Čulík
10. 10. 2005 New York Times: Pandemie ptačí chřipky hrozí, není jasné kdy
10. 10. 2005 Přijme Parlament zákon neodlišující vědce od hackerů?
31. 10. 2005
10. 10. 2005 Angela Merkel se stane německým kancléřem
10. 10. 2005
10. 10. 2005 Zemětřesení usmrtilo v Pákistánu více než 30 000 lidí
25. 10. 2005
10. 10. 2005 Američan v řetězech
10. 10. 2005 Smuteční šaty Josef Svatopluk Machar
10. 10. 2005 Varování: I v demokracii může jedna strana vládnout donekonečna!
8. 10. 2005 Cejch Oldřich  Průša
10. 10. 2005 Nebylo toho již dost? Jiří  Paroubek
10. 10. 2005 Věř, ale komu věříš, měř Jiří  Staněk
10. 10. 2005 Krize českého zdravotnictví? Petr  Wagner
10. 10. 2005 Míra nezaměstnanosti v září klesla
10. 10. 2005 Reuters: Mnoho nebezpečných chemikálií v krvi Evropanů Miroslav  Šuta
10. 10. 2005 První liga ve fyzice: Wofgang Ketterle, Theodor Hänsch Miroslav Václav Steiner
10. 10. 2005 Krátká paměť radí, raději šťourat se v historii Václav  Dušek
10. 10. 2005 Štěstí: Ta schematičnost opravdu skřípe Tomáš  Koloc
10. 10. 2005 Zavádí se daň z počítače?
10. 10. 2005 Jsem syn lékaře - umřu hlady Josef  Vít
10. 10. 2005 Krize identity Zdena  Bratršovská, František  Hrdlička
10. 10. 2005 "Máme pitomější politiky, nebo novináře?" Miloš  Čermák
10. 10. 2005 Turecká "hrozba" Judita  Takáčová
10. 10. 2005 Nerozhodné polské prezidentské volby
10. 10. 2005 Uznání homosexuálních sňatků nelze není srovnatelné s uznáním mnohoženství
10. 10. 2005 Zpravodajství iráckého odboje za dny 1. - 15. září 2005
8. 10. 2005 Senát zakázal slovo "komunismus" Jan  Čulík
8. 10. 2005 Zdeněk Bárta v Senátu: Budu hlasovat proti iniciativě "Zrušte komunisty" Zdeněk  Bárta
9. 10. 2005 Zákaz slova "komunismus" je naprosto absurdní Boris  Cvek
9. 10. 2005 Evropský paternalismus je pro mě nepřijatelný Jan  Čulík
10. 10. 2005 Jsem antikomunista, a proto jsem proti zákonu "proti propagaci komunismu"
6. 10. 2005 Vyhrožujete mi výpovědí Martin C. Putna
6. 10. 2005 Šikana zaměstnaců, kteří pracují s počítačem, šikana novinářů a protiteroristická hloupost Štěpán  Kotrba
8. 10. 2005 Hospodaření OSBL za září 2005
22. 11. 2003 Adresy redakce