13. 10. 2006
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
13. 10. 2006

2019: Spoveď sklamaného liberála

Patrím ku generácii slovenských liberálov, ktorí mali v roku 1998 -- v čase Dzurindovho volebného víťazstva -- okolo dvadsať rokov a moja politická skúsenosť je špecifickou skúsenosťou tejto generácie.

Tí, ktorí vtedy už mali cez dvadsať, sa na mnohé veci dívali inak: mali inú životnú skúsenosť nielen z Novembra '89, ale aj z posledných rokov normalizácie. Päť rokov nie je za normálnych okolností v životných skúsenostiach významný faktor. Ale ak týchto päť rokov vedie k rozpadu diktatúry, je veľký rozdiel medzi tými, ktorí mali dospievanie za sebou na jeho začiatku a tými, ktorí ho prežívali na jeho konci.

Moja generácia bola generáciou predčasne spolitizovanou búrlivým vývojom vtedajšej doby, a zároveň generáciou bez politických skúseností. Jedinou skúsenosťou, a to ešte napoly detskou, boli roky sovietskej okupácie Česko-Slovenska a obdobie po novembrovej revolúcii. Táto skúsenosť plodila predovšetkým čiernobiele videnie sveta: na jednej strane nepriateľ (napríklad Mečiar či Fico), na druhej jeho protivník. Zvíťaziť môže buď jeden, alebo druhý -- tretia možnosť neexistuje. Jediná skúsenosť preto vštepovala predstavu, že víťazstvo správnej koncepcie je prosto likvidáciou, zničením koncepcie inej.

Stáli sme proti nepriateľovi s celou vášňou, akú môže človek v tomto veku mať. Hlavnou politickou cnosťou pri našom čiernobielom videní bola samozrejme dôslednosť a radikálnosť. Mali sme po krk opatrníckej rodičovskej generácie, ktorá za normalizácie tak ľahko zdôvodňovala kolaboráciu s režimom. Opatrníctvom a zbabelosťou nám zaváňalo všetko, čím sa nám niekto snažil vyhovoriť primitívny radikalizmus v postkomunistickom období. Čo je demokracia, že to je úplne iný stav, kedy víťazstvo jednej koncepcie nie je nutne likvidáciou a zánikom inej, sme z vlastných skúseností nevedeli. Boli sme deťmi revolúcie, ale v revolúcii sme nikdy nebojovali. Prenášali sme teda svoju revolučnú mentalitu do postkomunistického obdobia, keď sa nám už otvorila možnosť za niečo bojovať.

Na otázku, proti komu a za čo bojovať, ponúkala doba tiež ľahkú odpoveď: na strane toho, kto je najdôslednejšie a radikálne proti minulosti, kto nie je opatrnícky, nerobí s minulosťou kompromisy, ale reformami ju likviduje a prekonáva. Spojené štáty sa zdali byť takou silou a politici typu Ronalda Reagana a Margaret Thatcherovej takými osobnosťami. Dnes to znie absurdne, ale postkomunistické obdobie vyzeralo inak.

Apoteóza Ameriky, Reagana a Thatcherovej neboli v roku 1989 niečím, čo by človeka vyraďovalo z celonárodného nadšenia za slobodu a spravodlivosť, ktoré mali zavládnuť v demokracii. Naopak, bola súčasťou tohto nadšenia, ktorému naviac dodávala konkrétnu dimenziu: úsilie o osobné slobody a nezasahovanie štátnej byrokracie do života jednotlivca. Spojené štáty boli v tomto zmysle vtedy krajinou nádejí pre tých, ktorí po revolúcii dúfali v radikálny rozchod s minulosťou -- ale pritom o pomeroch v Spojených štátoch nič nevedeli. Z vnútorného presvedčenia, bez kalkulov a postranných úmyslov nás viedli tieto prvé politické predstavy k liberálnym stranám a ich ideológii.

Sotva sa dá povedať, že sme v prvých rokoch svojej politickej aktivity poznali liberalizmus. Spoznali sme a dychtivo sme hltali ideologický odvar liberalizmu tej doby. Hayekova Cesta do otroctva, Popperova Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia, Friedmanových Sloboda voľby a Samuelsonova Ekonómia -- to už boli vrcholy liberálneho vzdelania. Tieto fragmenty sme si spájali v systém názorov a politických i ľudských postojov z rôznych novinových článkov a thinktankových brožúriek.

Ako a prečo mi táto literatúra vtedy mohla byť niečím ako bibliou politického a zároveň hlboko osobne prijatého svetového názoru? S odstupom rokov sa mi zdá správna jediná odpoveď: ideológia obsiahnutá v tejto literatúre dáva človeku, ktorý v skutočnosti pozná veľmi málo alebo skoro nič, sebavedomie, že spoznal a ovládol zákonitosti fungovania ľudstva a sveta. Vyžaduje si za to jediné: aby sa jej verilo. A práve človek, ktorý nevie a túži vedieť, poľahky túto vieru prijme: lebo ak uverí, už ako keby vedel. Jeho vnútorný svet sa zmení, získa orientáciu: síce naďalej nič nevie, ale už vie všetko hodnotiť, vie, čo vedie k prosperite a čo k marazmu, čo je dobré a čo je zlé pre perspektívy ľudstva. A vie tiež, čo je vedecké a nevedecké, bez toho, aby sa zaťažoval nejakým konkrétnym vedeckým skúmaním. Medzi ostatnými, neuvedomelými ľuďmi, ktorí ďalej tápu v nevedomosti o svojich perspektívach, sa takmer cez noc stane nadradeným, správne vidiacim. Nie je síce znalý, ale je uvedomelý.

A je hrozné, čo všetko je v takomto stave ochotný schváliť.

■ ■ ■ ■ ■ ■

Nie, tento text k nám neprichádza z trinásť rokov vzdialenej budúcnosti. Je fikciou.

Vznikla veľmi jednoduchým spôsobom. "Surovinou" bol úvod do knižky niekdajšieho reformátora roka 1968 Zdeňka Mlynářa Mráz přichází z Kremlu. Mlynář sa vyznáva z toho, prečo pôvodne s nadšením pomáhal budovať byrokratickú diktatúru. Pri aktualizácii stačilo len zameniť pár slov... Pravdaže, uznajme, že pri všetkej podobnosti komsomolcov a hayekovcov vďakabohu nežijeme v režime, ktorý by ospravedlňoval križiacke ťaženie voči jednotlivcom. No na druhej strane je otázne, či je dnešná elita schopná sebareflexie, akú podstúpili Mlynář a ďalší reformní komunisti. Tí vybojovali ťažký zápas s vlastným svedomím a neskôr za to zaplatili vysokú cenu. Môžeme dúfať, že dnešná intelektuálna "elita", ktorá s takým gustom chce natlačiť vzpierajúcu sa realitu do svojich učebnicových schém, tiež raz pochopí, čo vlastne činí?

Nechajme sa prekvapiť.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       13. 10. 2006
14. 10. 2006 Rada bezpečnosti OSN schválila sankce proti Severní Koreji
15. 10. 2006 Václav Moravec selhal
15. 10. 2006 Činy současného prezidenta jsou protiústavní
13. 10. 2006 Proč si kupovat za dva miliony informace, které jsou dostupné na internetu? Michael  Kroh
15. 10. 2006 Letecká společnost British Airways čelí soudnímu sporu
13. 10. 2006 Několik poznámek ke kauze Doležel Michael  Kroh
14. 10. 2006 Poradce: "Bílý dům se vysmíval evangelikálům"
14. 10. 2006 Muslimské autority přijaly papežovu omluvu
13. 10. 2006 Eduard Freisler (LN) - importér mediálních zdí do Čech, zn. levně Michal  Brož
14. 10. 2006 A co budeme dělat teď, Mirku....? Irena  Ryšánková
13. 10. 2006 Vysoký armádní činitel: Britská vojska musejí odejít z Iráku
13. 10. 2006 Ústava úpí, bude ji demokracie následovat? Oldřich  Průša
13. 10. 2006 LangerTek: "Policista ucítil při otáčení přes tonfu kontakt s druhou osobou" Michal "Wolf" Vlk
14. 10. 2006 Randák ke sloučení tajných služeb : diletantismus napomáhající totalitě Štěpán  Kotrba
13. 10. 2006 Reportér britské televize "protizákonně usmrcen americkými vojáky"
13. 10. 2006 Česká televize nejspíše ví už nyní, jak dopadnou senátní volby
13. 10. 2006 Pomník neznámé úřednici Petr  Kužvart
13. 10. 2006 Kritika Štěpána Kotrby vůči Petru Kužvartovi "je téměř závistivá"
13. 10. 2006 Colin Powell: Sloužil jsem špatnému prezidentu a vládě, která selhala
14. 10. 2006 Zaorálek o antiraketovém systému USA Jiří G. Müller
13. 10. 2006 Bezpečnost v Asii - alarmující doprovodná akce Fóra 2000 Miroslav  Polreich
13. 10. 2006 Jan Beránek: Modrá Strana zelených diskredituje ekologickou politiku
13. 10. 2006 Spojené štáty nebudú "riadiť internet", ale... Matúš  Holý
13. 10. 2006 Nevada: Kam o víkendu? Pozorovat atomové výbuchy Miloš  Kaláb
13. 10. 2006 Bingo, za všechno můžou komunisti. I za bingo?
12. 10. 2006 Haiti: bezuzdné násilí v zemi desetitisíce mrtvých Daniel  Veselý
12. 10. 2006 Globální oteplování -- Brezina, Mann, McKitrick a hokejka Ladislav  Metelka
13. 10. 2006 Boj s větrnými mlýny Darina  Martykánová
16. 10. 2006 Zpravodajství iráckého odboje za dny 16. -- 30. září 2006
13. 10. 2006 Paranoidní představa o skutečnosti paní Martykánové Věra  Říhová
13. 10. 2006 Podotázky Jan  Polívka
13. 10. 2006 Co se stane po pádu severokorejského režimu?
13. 10. 2006 Chuligáni, antisemité a rasisté Uwe  Ladwig
13. 10. 2006 2019: Spoveď sklamaného liberála Michal  Polák
13. 10. 2006 Balada 3 Jan  Vladislav
13. 10. 2006 Nevkus a devastace narůstají řadou geometrickou
13. 10. 2006 Obři z hoven, spousta andělů a květy zla Jan  Stern
13. 10. 2006 S Lulom alebo bez Lulu Sergio Iván Moya Mena
12. 10. 2006 Tři pětiny občanů proti americké základně
13. 10. 2006 Policejní bdělost a ostražitost v Bosně
12. 10. 2006 Petr Kužvart a jeho nezávislá samochvála Štěpán  Kotrba
11. 10. 2006 Golbální oteplování a sluneční aktivita Ladislav  Metelka
11. 10. 2006 Irák: 650 000 mrtvých od roku 2003?
12. 10. 2006 Česká politika: Existuje skutočný problém, alebo "narcisi" sa hrajú? Igor  Daniš
11. 10. 2006 Selhávání úřednictva pod nadvládou místních politických reprezentací a komunální volby Petr  Kužvart
11. 10. 2006 Žena, kterou miloval primář Sova Darina  Martykánová
12. 10. 2006 Kanada odmítla poskytnout azyl teroristovi americké CIA Miloš  Kaláb
22. 11. 2003 Adresy redakce
6. 10. 2006 Hospodaření OSBL za září 2006