20. 11. 2006
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
Embedded žurnalisté - agenturní  foto z roku 2004
20. 11. 2006

Novinári urobili pri Iraku chybu -- a ja som bol jedným z nich

"Embedded" žurnalisté - agenturní foto z roku 2004 - indymedia

Touto "mea culpa" sa nechcem predvádzať a sypať si popol na hlavu. Má byť úprimným priznaním novinárskeho pochybenia, ktoré je síce ľudské, ale je správne sa mu v budúcnosti vyhnúť. Môže byť príkladom a inšpiráciou pre iných novinárov, ktorí sú tiež presvedčení, že existuje iba jedna pravda a svet je čiernobiely.

Nech už mal prezident Bush a jeho neokonzervatívna suita na svoje iracké ťaženie akékoľvek dôvody, je to dnes už bezpredmetné. Nie je však bezpredmetné, že vojne, ktorá aj podľa správ amerických tajných služieb dostala svet do nebezpečnejšieho položenia, sa dalo zabrániť.

Ak by politici i novinári boli viac počúvali názory kritikov (čo aj niekedy prehnane vulgárnych), hlbšie analyzovali predpoklady provojnovej politiky a chyby z minulosti, možno by sme neboli tam, kde sme teraz. V situácii, kde už niet dobrých riešení -- iba zlých a ešte horších. Ostáva len dúfať, že medzi nimi zostalo aspoň jedno správne. Iracká vojna bola učebnicovým príkladom, ako novinári a médiá pracovať nemajú -- obzvlášť v prípade médií amerických.

Najhoršie na celej mediálnej tragédii je, že novinári sa do nej nechali vmanipulovať úplne dobrovoľne. Samocenzúra predefinovala žurnalistiku, ktorá sa z tejto facky dodnes spamätáva. Vojnové pochody a fanfáry, ktoré sprevádzali začiatok operácie v Iraku, už z prvých stránok novín nezmažeme. Bolia o to viac, keď vidíme, čo sa vinou zle postavenej stratégie Pentagonu Donalda Rumsfelda dnes v Iraku deje. Priznať si chyby aj v novinárskej obci, ak k nim došlo, je to najmenej, čo môžu títo strážcovia demokracie urobiť.

To, že mnohí novinári v Spojených štátoch nekriticky prijali vládnu rétoriku, nemali americkí šéfredaktori dopustiť. Je jedno, kto je pri moci, novinári sú na to, aby mali pod tvrdým drobnohľadom všetkých -- rovnako vládu Busha aj Clintona, u nás vládu Dzurindu aj Fica.... A označovať kritikov vlády za neamerických? Práve takéto nálepkovanie je neamerické, práve to sa prieči zásadam, z ktorých aj otcovia národa vychádzali.

V Amerike si spytujú svedomie, na Slovensku zatiaľ nie

Mnohé médiá v Spojených štátoch sa s týmto obdobím snažili vyrovnať aj priznaním pochybení. Za zmienku stojí editoriál New York Times z mája minulého roka, nesúci príznačný titulok "Timesy a Irak". Preskúmali stovky článkov, ktoré vyšli v novinách pred začiatkom irackej vojny, počas nej a v začiatkoch americkej okupácie. Našli mnoho článkov a tvrdej žurnalistickej práce, na ktoré sú hrdí. V mnohých sa odrážali informácie, ktoré mali vtedy médiá k dispozícií. No "svedomie New Yorku" priznáva aj "B" -- články a komentáre, ktorým nepredchádzalo také prísne skúmanie faktov, ako by malo. V niektorých prípadoch išlo už vtedy o kontroverzné a pochybné informácie -- no predsa sa brali za fakt. Pochybenia sa vyskytli na strane novinárov, editorov i vedenia. Medzi článkami, na ktoré neboli liberálne Timesy veľmi hrdé, boli prvostránkové reportáže pod titulkami "USA tvrdia, že Husajn zintenzívnil honbu za súčasťami atómovej bomby" či "Nedovolené zbrane si ponechali až do predvečera vojny, tvrdí vraj iracký vedec".

Aj ja som v tom čase komentoval irackú vojnu a musím uviesť veci na správnu mieru. Nie preto, že by som nemal právo na názor -- hoci pravdou je, že som časom v dôsledku trpkého poznávacieho procesu mienku o správnosti intervencie v Iraku zmenil. Ani nie preto, že by som sa musel za vlastný názor ospravedlňovať.

Skôr preto, že som bol ako novinár bol taký presvedčený o vlastnej pravde (ktorou bola pravda koalície odhodlaných), že som vo svojich úvahách a analýzach ignoroval názor druhej strany a nepustil sa do toho, čo je základom žurnalistiky -- prísneho novinárskeho skúmania ("journalistic scrutiny"). Práve oň pritom svet pôvodne pôvodne obohatila americká mienkotvorná tlač. Žiadne médium na Slovensku zatiaľ nevydalo komplexnú analýzu správania sa našich novín v tom čase. A zrejme by bolo o čom čítať.

Rozhodnutie urobiť takéto verejné priznanie nebolo pre mňa jednoduché. Ale je to správne. Za skúsenosti, ktoré som profesionálne v tom čase nazbieral, som vďačný stále a svoju prácu nepovažujem za zbabranú ako celok. Za zbabrané ako celok však považujem niektoré svoje konkrétne články z tohto obdobia, i keď zrnká pravdy obsahovať mohli.

Akú zmenu prinesie nový Kongres?

Amerika v prvý novembrový utorok hlasovala za zmenu a najmä za zmenu v Iraku. Aj Američania sa zo sna, do ktorého ich ukolísala súčasná administratíva, prebudili do krutej reality zahraničnej politiky. Povedali prezidentovi "nie" ohľadom Iraku a čakajú od budúceho Kongresu zmenu. Na stole je niekoľko riešení, radoví Iračania by najradšej videli úplný odchod amerických a koaličných vojsk. Hovorí sa o fázovom stiahnutí vojakov.

O tom, že by mohli zostať na čas v Kuvajte a zasiahnuť, ak by si to situácia vyžadovala. O rozdelení Iraku podľa národnostnej a náboženskej príslušnosti. Nájsť správne riešenie nebude ľahké, ale nový Kongres pri spolupráci demokratov aj republikánov azda dospeje k správnemu riešeniu. Hoci stále môže byť iba zlé. Ale aspoň nie ešte horšie.

Spojené štáty stoja pred voľbou: pokračovať v kurze skrachovanej zahraničnej politiky, alebo nahradiť nekonzervatívnu jednostrannosť multilateralizmom. Pred voľbou, či sa budú usilovať o medzinárodný konsenzus pri obhajovaní všeobecných morálnych hodnôt. USA musia pri riešení medzinárodných problémov zohrávať významnú úlohu, ale nie agresívnou konfrontáciou. Problémy ako brutálny diktátor v Severnej Kórei, kde stále majú koncentračné tábory, či genocída v Darfúre si vyžadujú ich účasť. Zhadzovať bomby však nepomáha. Zato diplomacia podoprená jasnými princípmi a hodnotami napomôcť môže.

Priznať si chybu je najťažšie. Ak je človek iba radovým občanom, chyba či lož ovplyvní zrejme iba jeho najbližšie okolie. Vážnejším prípadom už je, keď je novinárom, ktorý ovplyvňuje mienku iných. No najhoršie je, keď je šéfom jedinej zostávajúcej superveľmoci na svete a chyba mu nadochádza. Ako dlho potrvá, kým si chlapsky prizná chybu aj on?

Autor pracuje pre denník SME. Momentálne je štipendistom Fullbrightovho programu na Michigan State University, USA

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       20. 11. 2006
20. 11. 2006 Co platí pro kmen, nemusí platit pro stát Bohumil  Kartous
20. 11. 2006 Houstone, máme problém Pavel  Kopecký
20. 11. 2006 Mirek Topolánek: Projev před volbou předsedy Mirek  Topolánek
20. 11. 2006 Korumpujme a prostituujme se! Boris  Cvek
20. 11. 2006 Dopočítávání do dvou set Michal  Petřík
20. 11. 2006 Následovania hodný príklad Peter  Stupavský
20. 11. 2006 Demokrati -- čo prinesú vo vnútornej politike
20. 11. 2006 KSM žaluje Ministerstvo vnitra ČR Radim  Gonda
20. 11. 2006 Rozhněvaní angličtí studenti vyžadují za své školné kvalitu
18. 11. 2006 Nepříjemná pravda Jiří  Pálka
20. 11. 2006 Novinári urobili pri Iraku chybu -- a ja som bol jedným z nich Branislav  Ondrášik
20. 11. 2006 Martinov Irena  Václavíková
20. 11. 2006 Světový rekord, aneb Co si koupíte Vy? Uwe  Ladwig
20. 11. 2006 Mediálně chytlavé bonmoty Štěpán  Kotrba
19. 11. 2006 Topolánek dostal na kongresu většinu Štěpán  Kotrba
20. 11. 2006 Lidská duše netouží po znechucení Tomáš  Koloc
20. 11. 2006 Umělec "nemá právo" dostávat ceny! Jan  Paul
20. 11. 2006 Psí memoáry aneb Život pod nomenklaturou a bez ní Václav  Chyský
20. 11. 2006 USA chtějí na summitu v Rize prosadit plnou globalizaci NATO Jiří G. Müller
20. 11. 2006 Podzimní listoprobuzení Václav  Dušek
20. 11. 2006 Návrat Daniela Ortegu Radovan  Geist
20. 11. 2006 Linux se prosazuje do státní správy i ve velkých firmách
20. 11. 2006 Sondy do minulosti Jiří  Jírovec
20. 11. 2006 Bez komentáře Milan  Kulhánek
20. 11. 2006 Vysoký intelekt a vůdcovství v genech Michal  Giboda
20. 11. 2006 Jak je tomu opravdu s konkurzy Jan  Rippel
20. 11. 2006 Nové technologie vzdělávání František  Augusta
20. 11. 2006 Třináct otázek Hynek  Bíla
18. 11. 2006 Blairovo přiznání, že je Irák "katastrofa", vyvolalo v Británii mediální bouři
18. 11. 2006 Sedmnáct let... aneb za tři roky to bude dvacet let Ladislav  Žák
17. 11. 2006 Nežná? Revolúcia? Lucia  Mrázová
17. 11. 2006 Sedmnáctý po sedmnácté Stanislav  Křeček
17. 11. 2006 17. listopad 1989 v Britských listech po deseti letech
17. 11. 2006 Česť, sláva a hanba Gustáva Husáka Eduard  Chmelár
17. 11. 2006 Agitky Českých médií už netáhnou, není divu Štěpán  Kotrba
22. 11. 2003 Adresy redakce
6. 10. 2006 Hospodaření OSBL za září 2006

Útok na USA, Afghánistán, Irák RSS 2.0      Historie >
20. 11. 2006 Novinári urobili pri Iraku chybu -- a ja som bol jedným z nich Branislav  Ondrášik
18. 11. 2006 Blairovo přiznání, že je Irák "katastrofa", vyvolalo v Británii mediální bouři   
14. 11. 2006 Úspěch mladé demokracie Ladislav  Žák
8. 11. 2006 Oko za oko! Oskar  Krejčí
8. 11. 2006 Saddám Husajn a jiní komplicové v zločinech proti lidskosti Daniel  Veselý
8. 11. 2006 Reakce návštěvníků stránek BBC na odsouzení Saddáma Husajna Jiří  Jírovec
7. 11. 2006 Tony Blair donucen veřejně říci: Jsem proti trestu smrti   
7. 11. 2006 Rozsudek nad Saddámem: Obscénní směsice spravedlnosti a pokrytectví   
7. 11. 2006 Donald Rumsfeld si potřásá rukou se Saddámem Husajnem   
6. 11. 2006 "Neokonzervativcovo pozdní pokání" nebo jen další pokleslé dějství? Michal  Brož
5. 11. 2006 Saddám Husajn odsouzen k smrti oběšením   
5. 11. 2006 Saddám Husajn odsouzen Jakub  Rolčík
5. 11. 2006 Evropa nemá trest smrti. Proč jej Topolánek podporuje? Milan  Daniel
3. 11. 2006 Irák byla cesta? A má přijatelný východ ven? Miloš  Dokulil
2. 11. 2006 Pentagon: Irák je na hranici chaosu