18. 8. 2008
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
17. 8. 2008

Gruzínsko: súboj velkých bratov?

Gruzínsko sa zdá byť evidentným príkladom krajiny, ktorá sa stala hračkou v rukách veľmocí. Vojna rozpútaná týmto štátom na -- podľa medzinárodného práva, ešte vždy vlastnom území a proti vlastným obyvateľom sa však rozhodne nedá vysvetliť len politickými ťahmi Ruska, Spojených štátov amerických či EÚ a už vôbec nie horúcou hlavou súčasného gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho. Ten totiž presne vie, čo robí, aj keď to tak na prvý pohľad možno vôbec nevyzerá.

<p>Václav Bělohradský v Salonu (Právo, 14. 8. 2008) nabízí svoje vidění světa. Přitom nevnímá existenciální starosti většiny svých rodáků, jejich reálný život a možnosti. Nad jejich hlavami určitě neplápolá prapor &bdquo;společnosti hojnosti&ldquo;, &bdquo;společnosti postmaterialistické&ldquo; nebo dokonce &bdquo;postindustriální&ldquo;. Jak jim objasnit, že žijí ve společnosti &bdquo;diskontuity&ldquo;? </p>

Saakašvili zneužil práve prebiehajúce olympijské hry, a hneď v ich prvý deň zaútočil na odštiepeneckú republiku Južné Osetsko. Do konfliktu sa okamžite zapojil druhý nespokojný región Abcházsko a, samozrejme, Rusko, ktoré na takúto zámienku čakalo už nejaký čas, a vôbec nie so založenými rukami. Vojna, žiaľ, vyhovuje všetkým spomínaným stranám, aj keď z rôznych dôvodov.

Americký kôň

Gruzínsko zdedilo pri úspešnom osamostatnení od Sovietskeho zväzu dva problematické regióny s odlišným obyvateľstvom. Abcházsko, ktoré bolo kedysi samostatným kráľovstvom, a Južné Osetsko, ktoré sa nedá označiť inak, ako administratívny omyl. Tohto omylu sa dopustil začiatkom minulého storočia znalec miestnych pomerov Jozef Džugašvili. Stalin vtedy rozdelil Osetsko v rámci Sovietskeho zväzu na dve časti, pričom jedna spadala pod ruskú a druhá pod Gruzínsku republiku. Bolo to v období imperializmu, keď sa hranice štátov všade na svete kreslili pravítkami na mape a národnosť nezohrávala nijakú rolu. Oba regióny sa hneď od rozpadu Sovietskeho zväzu snažili o samostatnosť a od začiatku deväťdesiatych rokov ju aj fakticky získali. Súhlas Ruska pri týchto snahách sa postupne menil na priamu podporu. Dôvodom sa stali vnútropolitické zmeny v Gruzínsku. V ich dôsledku totiž táto krajina odmietla prijať rolu ruského satelitu.

Prvým prezidentom Gruzínska sa stal Eduard Ševardnadze. Bývalý minister zahraničných vecí Sovietskeho zväzu sa od komunistickej ideológie vrátil späť k vnútornej klanovej politike a opatrným medzinárodným krokom. Jeho najväčšou snahou bolo obohatenie seba a skupiny okolo seba, čo sa mu napriek problémom celkom dobre darilo. Problémy však nevytvárali len odštiepenecké regióny, ale aj vnútorná opozícia. Predstavovali ju najmä rozdrobené tradicionalistické sily a postupne stále väčšia časť obyvateľstva nespokojná s chudobou, korupciou a stagnáciou.

Nepokojnú situáciu sa pokúsili využiť USA a spustili prvý veľký revolučný experiment, ktorý sa neskôr zopakoval aj v ďalších štátoch tejto oblasti. Prepracovaná schéma revolúcie, ktorá dostala názov ružová či šípových ruží, dokonale zvrátila situáciu. Jej hlavnou tvárou sa stal vopred vybraný a pripravený Michail Saakašvili. Tento absolvent Harvardu sa vrátil do vlasti ako národný hrdina a po úspešnej revolúcii sponzorovanej a vedenej západnými profesionálmi získal v nasledujúcich prezidentských voľbách neuveriteľných 95 percent hlasov. Budúcnosť krajiny mala byť ružová, demokratická, prosperujúca a predovšetkým nezávislá, čo mal zabezpečiť vstup Gruzínska do NATO. Saakašvili nenaplnil tieto nádeje, ale zato vlani na jeseň naplnil ulice hlavného mesta Tbilisi – protestujúcimi, policajtmi, armádou, vodnými delami a slzotvorným plynom.

Demokracia po gruzínsky

Gruzínsko je silnou demokraciu, dal sa niekoľkokrát počuť prezident Saakašvili a Západ mu to ochotne veril, aj keď situácia bola čoraz horšia. Len v skratke k jeho predstave o komunikácii s opozíciou: vlani 6. októbra ráno vtrhla polícia do kancelárií opozičnej strany Spravodlivosť na viac ako šesťdesiatich miestach v celej krajine a zatkla desiatky jej predstaviteľov a zamestnancov. Špeciálne jednotky obkľúčili rodný dom predsedu tejto strany, Igora Giorgadzeho. Ešte v ten istý deň zatkli aj Maju Nikolaišvili, predstaviteľku hnutia Antisoros, Temura Žoržolianiho, predsedu Konzervatívno-monarchistickej strany, a aj Irinu Sarišvili, predsedníčku strany Nádej.

Týmto demokratickým procedúram predchádzali iné udalosti. V apríli zastrelili lídra malej strany Mdzlelevi (Víťaz) Gueleho Meladzeho piatimi výstrelmi pred jeho bytom v Tbilisi. V máji, opäť v hlavnom meste, zastrelili ďalšieho lídra gruzínskej opozície Gurama Šaradzeho, bývalého poslanca a lídra strany Viera, domovina a jazyk. Šaradze viedol mnohé protesty proti užším stykom so Západom a bol zanieteným zástancom gruzínskej pravoslávnej cirkvi a známym odporcom menšinových náboženských organizácií. Prezidenta Saakašviliho z týchto vrážd okrem iných obvinil aj Irakli Okruašvili, bývalý minister obrany. Okruašviliho potom úrady obvinili z korupcie, prania špinavých peňazí a zneužitia právomocí. Zatkli ho, prepustili na kauciu a nakoniec z Gruzínska utiekol. Polícia obsadila aj televíznu stanicu Imedi. Táto televízia prinášala vyhlásenia predstaviteľov opozície a zábery policajných zásahov po vypuknutí protestov v hlavnom meste Tbilisi. Imedi ukončila vysielanie, len čo hlásateľ oznámil príchod polície do jej sídla.

Situácia čoraz viac pripomínala občiansku vojnu a Saakašvili sa jej vyhol len vďaka prísľubu predčasných volieb. V nich opätovne uspel, ale len vďaka rozdrobenosti opozície a podľa všetkého najmä vďaka manipuláciám s výsledkami. Situácia sa však výrazne nezlepšila a prezidentovi začalo byť zrejmé, že moc si môže udržať len v prípade, že sa mu podarí krajinu zjednotiť. A máločo má taký utužujúci efekt ako vonkajší nepriateľ.

Ropa, ropa a ešte raz ropa

Prirovnávanie súčasného stavu k Srbsku a Kosovu nie je úplne namieste, ak sa snažíme situáciu pochopiť. Z medzinárodnoprávneho hľadiska je situácia zrejme identická, ale Saakašvili nie je Miloševič. Na rozdiel od neho sa vôbec nesnaží o opätovné pripojenie autonómnych regiónov. Práve naopak, už dávno sa ich vzdal a využíva ich len ako nástroj na zjednotenie gruzínskeho národa. A darí sa mu to. Podpora obyvateľstva sa blíži k tej z obdobia ružovej revolúcie.

Netreba zabúdať ani na to, že gruzínsky prezident rovná sa USA, pričom vyhovuje aj Európe. Cez Gruzínsko preteká azerbajdžanská ropa do Turecka a Rusko nemá na tento koridor nijaký vplyv. Snaha Spojených štátov o silné vojenské zastúpenie v tejto krajine je vytrvalá a stupňuje sa. Aj keď rokovania o vstupe Gruzínska do NATO zamrzli a nádej na členstvo v blízkej budúcnosti je mizivá, vojenský potenciál sa zvyšuje. Saakašvili výrazne zvýšil výdavky na vojsko a získal výdatnú pomoc nielen od USA, ale aj od Izraela a ďalších krajín. Je však zrejmé, že v terajšej situácii nepríde Gruzínsku nikto na pomoc.

A ešte zjavnejšie je, že Rusko tento okamih využije. Otázkou je len ako. V zásade sa črtajú tri možnosti. V prvom prípade Rusko „oslobodí“ vzbúrenecké regióny a bude tlačiť na medzinárodné spoločenstvo, aby nasledovalo kosovský príklad. Druhou možnosťou je poriadne postrašiť a demonštrovať silu bombardovaním strategických hospodárskych objektov a námornou blokádou. Tretia možnosť je dlhodobejšia okupácia so snahou zvrátiť politický systém a postaviť vlastného Saakašviliho, čo by, samozrejme, bola cesta do pekla – hoci viac než lákavá.

Nech sa konflikt uberie akýmkoľvek smerom, spokojné zostanú v každom prípade USA. Destabilizácia na hraniciach a, ešte lepšie dlhodobý konflikt totiž zaručene spomalí Rusko v jeho rozlete. Nech to znie akokoľvek cynicky, pre Saakašviliho sú prijateľné prvé dve alternatívy. Potvrdí si na určitý čas pozíciu neohrozeného vodcu – doma i v Spojených štátoch. Pre Rusko je najprijateľnejšia tretia alternatíva a zostáva len dúfať, že Kremeľ toto dobrodružstvo vyhodnotí ako nerealizovateľné. V opačnom prípade si k Iraku a Afganistanu môžeme zaznačiť ďalšie miesto na planéte, kde si veľmoc presadzuje niečo, čo nie je schopná uskutočniť. Samozrejme, za cenu obrovského ľudského utrpenia a obetí. Ten, kto zo súčasného konfliktu nič nezíska, sú Gruzínci. Napriek existencii pluralitnej politickej scény a bohatej kultúry im naďalej bude podobu ich života vnucovať veľký brat. Saakašvili, ktorý neváha obetovať životy vlastných ľudí, jasne ukazuje, že je úplne jedno, či rolu „ochrancu“ prevezme Rusko alebo zostane v rukách Spojených štátov amerických.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       18. 8. 2008
18. 8. 2008 Jižní Osetie zadržuje civilní rukojmí a porušuje tím Ženevské dohody
18. 8. 2008 Podle gruzínských vládních zdrojů byl vojenský radar prvním cílem bombardování Štěpán  Kotrba
18. 8. 2008 Medvěděv vydal vážné varování, Rusko prý "stahuje" své jednotky
18. 8. 2008 Gruzínská krize odhalila známý rozkol v Evropské unii
18. 8. 2008 Independent on Sunday: Neposilujte ruskou paranoiu
18. 8. 2008 Tak k čemu je NATO?
17. 8. 2008 Pozor na něco, co nemyslíme vážně
18. 8. 2008 Srpen 1968 očima dnešních Rusů
18. 8. 2008 Welcome to Prague
17. 8. 2008 Manipulaci s "policejním Iskanderem" Gruzínci rozesílají evropským politikům Štěpán  Kotrba
17. 8. 2008 Musejí Američané kvůli svým zatraceným prezidentským volbám skutečně destabilizovat celý svět? Uwe  Ladwig
17. 8. 2008 Müssen die Amerikaner wegen ihrer verdammten Wahlen tatsächlich die ganze Welt destabilisieren? Uwe  Ladwig
17. 8. 2008 Do the Americans really have to destabilise the whole world because of their damned presidential election? Uwe  Ladwig
18. 8. 2008 Parvíz Mušaraf odstoupil z funkce pákistánského prezidenta
18. 8. 2008 Sarkozyovy důsledky pro Rusko: Bez klacku nelze hrozit výpraskem Štěpán  Kotrba
18. 8. 2008 Vystřízlivění Michal  Vimmer
18. 8. 2008 Klaus obvinil Saakašviliho z rozpoutání války v Gruzii
18. 8. 2008 Levičácký zrádce a bolševická kurva v Britských listech
18. 8. 2008 Rusové: Měli bychom být tvrdší
18. 8. 2008 Fotoreportéři Reuters podle bloggerů nejspíše falšovali reportáž z gruzínské Gori
18. 8. 2008 Geopolitické důsledky dvoudenní války Oskar  Krejčí
17. 8. 2008 Saakašvili není demokrat a je to šílenec
18. 8. 2008 ČT, Saakašvili a jeho kravata
17. 8. 2008 BBC: Saakašvili žvýká svou kravatu
18. 8. 2008 Šašek králem Jan  Zeman
18. 8. 2008 Jaromír Štětina: "Město Cchinvali zničila ruská armáda"
17. 8. 2008 Další propagandistický pořad na Radiožurnálu
18. 8. 2008 Kokoity obvinil jihoosetskou vládu z nečinnosti a rozpustil ji
16. 8. 2008 Svoboda projevu na americké stanici Fox News
17. 8. 2008 Gruzínští studenti argumentují, že je Rusko v neprávu
18. 8. 2008 Rusko popřelo, že by použilo Iskander v gruzínské operaci
17. 8. 2008 Gruzínsko: súboj velkých bratov? Peter  Nedoroščík
16. 8. 2008 Jak probíhá v praxi fotogenická manipulace války Štěpán  Kotrba
16. 8. 2008 "Odvážná malá Gruzie": Bruselská PR agentura vyhrála pro Saakašviliho mediální válku
16. 8. 2008 BBC: Rusové se nenaučili, jak hrát hru s médii
16. 8. 2008 Financial Times: Někteří vojáci útočící na Jižní Osetii mluvili jazyky, které neznáme, svědčí uprchlíci
16. 8. 2008 Immanuel Wallerstein: Geopolitické šachy: pozadí miniválky na Kavkaze Immanuel  Wallerstein
18. 8. 2008 Kdy hlasitěji křičet, když ne teď
18. 8. 2008 Přestaňte už konečně lhát o radaru Miroslav  Pořízek
18. 8. 2008 Komunismus, nebo fašismus? Michal  Vimmer
18. 8. 2008 Zdravotnické reformy bez smlouvy s občany Martin  Gřeš
18. 8. 2008 Diag Human Petr  Wagner
18. 8. 2008 Jak je tomu s povahou usnesení Výboru pro světové dědictví UNESCO Petr  Kužvart
18. 8. 2008 Může stanovení pevného termínu přijetí eura v ČR zmírnit posilovnání české měny? Jan  Hošek
18. 8. 2008 21.srpen 1968 a 20. srpen 1969 očima budoucího rusisty Miloslav  Štěrba
18. 8. 2008 Kdo byl a nebyl okupant František  Řezáč
17. 8. 2008 Zmrzlá vlaštovka Pražského jara Richard  Seemann
18. 8. 2008 Je současná politika USA pokračováním Monroeovy doktríny? Boris  Valníček
18. 8. 2008 Nejlepší obranou je útok
15. 8. 2008 Nehorázný diletantismus ČNB a ministerstva financí České republiky Jan  Čulík
18. 8. 2008 Budoucnost je ve slunci, ale...
18. 8. 2008 Zatím ještě učím...
16. 8. 2008 Odpálilo Rusko taktické rakety na tři místa v Gruzii? Karel  Dolejší
16. 8. 2008 Forward: Válka v Gruzii zpackala pokusy čelit Íránu
16. 8. 2008 Globe and Mail: Pravdivé lži a cizí války
16. 8. 2008 Asociace pro mezinárodní otázky lobbuje za silácký přístup Česka ke gruzínské válce Štěpán  Kotrba
15. 8. 2008 Konečná interpelovala Paroubka i Topolánka kvůli prodeji zbraní do Gruzie. V obou případech marně. Štěpán  Kotrba
9. 8. 2008 Hospodaření OSBL za červenec 2008

Gruzie, Rusko a Jižní Osetie RSS 2.0      Historie >
18. 8. 2008 ČT, Saakašvili a jeho kravata   
18. 8. 2008 Šašek králem Jan  Zeman
18. 8. 2008 Je současná politika USA pokračováním Monroeovy doktríny? Boris  Valníček
18. 8. 2008 Kdy hlasitěji křičet, když ne teď   
18. 8. 2008 Vystřízlivění Michal  Vimmer
18. 8. 2008 Gruzínská krize odhalila známý rozkol v Evropské unii   
18. 8. 2008 Tak k čemu je NATO?   
18. 8. 2008 Rusové: Měli bychom být tvrdší   
18. 8. 2008 Jaromír Štětina: "Město Cchinvali zničila ruská armáda"   
18. 8. 2008 Sarkozyovy důsledky pro Rusko: Bez klacku nelze hrozit výpraskem Štěpán  Kotrba
18. 8. 2008 Klaus obvinil Saakašviliho z rozpoutání války v Gruzii   
18. 8. 2008 Levičácký zrádce a bolševická kurva v Britských listech   
18. 8. 2008 Podle gruzínských vládních zdrojů byl vojenský radar prvním cílem bombardování Štěpán  Kotrba
18. 8. 2008 Medvěděv vydal vážné varování, Rusko prý "stahuje" své jednotky   
18. 8. 2008 Jižní Osetie zadržuje civilní rukojmí a porušuje tím Ženevské dohody