Kapitalizmus, socializmus a politický režim

28. 12. 2009 / Karol Krpala

Tento text je príspevkom do diskusie o tom, aké vlastne zriadenie bolo v bývalej ČSSR, ktorá sa na BL rozprúdila v reakcií na článok Jakuba Rolčíka. Niekoľkodňová diskusia na BL o tom, aký spoločenský systém sme vlastne mali pred rokom '89, rieši objektívne v podstate banálny problém, a evidentne vyplýva z či už úmyselného, alebo neúmyselného nepochopenia základných pojmov. Preto bude tento článok z prevažnej miery o vysvetľovaní pojmov, kategórií a vzťahov medzi nimi. Keďže ide o skutočnosti z nejakého dôvodu u nás tabuizované až prekrúcané (ináč by na BL nemohla vzniknúť takáto téma ako problém a zodpovedajúca diskusia okolo neho), myslím, že článok tým neutrpí na svojom význame a zaujímavosti. Určite nejde o pokus niekoho mentorovať, je to len nevyhnutné. Keďže sa tejto, u nás veľmi nepopulárnej (či skôr z pohľadu oficiálnych autorít nepopulárnej) "ideologickej" a v nadväznosti na ňu "systémovej" problematike venujem odborne, chcel by som týmto prispieť do uvedenej diskusie.

Vzhľadom ku aktuálnosti témy ideologizácie (čohokoľvek) ktorá znova na seba upozornila v súvislosti so snahami českého "Ústavu pre kontrolu pamäti" (ako vtipne nazvala tento ústav čitateľka BL), venujem v texte pár riadkov jednoduchej analýze ideologického argumentu (či už úmyselného alebo neúmyselného).

Ideológie a systémy

Ideologické systémy (socializmus, liberalizmus atď.) predstavujú teoretické programy usporiadania spoločnosti, resp. jej inštitucionálneho systému. Zahŕňajú tiež zdôvodnenia týchto programov a kritiku iných. Spoločenské zriadenia sú reálnym, sociálnym produktom určitých teoretických konceptov, resp., k ich stabilizácií určité ideové koncepty nevyhnutne slúžia. Keďže každé sociálne zriadenie existuje vo svojej konkrétnej podobe (určitá škála inštitucionálnych parametrov mu zodpovedá a určitá nie), každému zriadeniu (škále inštitucionálnych parametrov) zodpovedá určitá škála ideologických názorov (ideologický systém), v rámci ktorých je existencia daného zriadenia ospravedlniteľná a teda reálne možná. Ideologické rámce tak predstavujú teoretický a normatívny základ pre fungovanie určitých inštitucionálnych/sociálnych systémov a zároveň ideologické pomenovania (končiace spravidla koncovkou ...izmus) slúžia ku označeniu určitých škál inštitucionálnych parametrov sociálneho systému. Ideologický program (názov pre ideológiu) sa tak (v prípade "živých" ideológií -- ktoré našli svoje vyjadrenie v reálnom systéme) kryje s určitým reálne existujúcim sociálnym (inštitucionálnym) rámcom, teda sociálnym systémom. Alebo presnejšie, sociálny systém sa vždy kryje s určitým ideologickým konceptom. (Aj keď pojmová totožnosť nie je vždy stopercentná, napr. liberalizmus--kapitalizmus, socializmus--reálny socializmus a podobne,... z bežnej logiky a praxe je však jasné, že ak hovoríme napr. o liberalizme ako ideológií, nemáme na mysli socializmus ako spoločenské zriadenie a podobne). Máme teda určité škály inštitucionálnych parametrov sociálnych systémov, ktoré môžeme pre analytické účely "zaškatuľkovať" do určitých rámcov, pridržiavajúc sa spravidla ľavo--pravej schémy: napríklad (a spravidla) v rámci dichotómie: kapitalizmus vs. socializmus.

V rámci tejto dichotómie môžeme potom vytvárať ďalšie podmnožiny označujúce ideologické škály (koncepty, programy inštitucionálneho usporiadania spoločnosti), ktoré sa v reálnom živote (existenciou zodpovedajúceho systému) realizovali, alebo nerealizovali. Napr. reálne existuje niekoľko variant liberalizmu (a tým pádom aj kapitalizmu ako zodpovedajúceho reálneho inštitucionálneho systému) ako aj socializmu. Tieto sa reálne realizovali na Západe, alebo v rámci bloku socialistických štátov... Radikálnou vetvou liberalizmu je libertarianizmus, v prípade socializmu plní analogickú funkciu komunizmus. Tieto koncepty reálne teoreticky existujú -- teda je možné pomerne presne definovať, čo si ich autori predstavujú pod svojimi ideologickými predstavami -- zatiaľ sa však v praxi nerealizovali. (Dodajme ešte, že ide o z istého hľadiska veľmi podobné koncepty.) Ako čisto ideologické koncepty však existujú a niektoré politické strany (často tie, ktorých politika je určujúca pre fungovanie daného politického systému a spoločnosti) sa k nim hlásia. Aj keď napríklad nikde nevznikla spoločnosť akú ospevuje libertarianizmus (krajný, ortodoxný liberalizmus), tento program (myšlienka, či ideál) je jadrom ideologického vyznania, zdôvodňovania a v istom zmysle v konečnom dôsledku i reálnej politiky predstaviteľov súčasného neoliberalizmu (neoliberalistického kapitalizmu), typického pre obdobie od 80. rokov až doteraz. V niektorých prípadoch sa ku libertarianizmu politické zoskupenia otvorene hlásia (v niektorých nie).

V prípade komunizmu (radikálneho socializmu) ide o ten istý prípad. Reálne sa spoločnosť, akú zobrazuje tento koncept ešte nikde nerealizovala, ani sa nikto reálne nepokúsil inštitucionálne parametre zodpovedajúce tomuto konceptu realizovať v praxi. Program však existuje a tvorí ideál, ku ktorému sa v minulosti (matne) hlásili niektoré marxisticko--leninské strany, ktoré sa v niektorých prípadoch nazývali "komunistické". Aj v jednom aj druhom popísanom prípade však tak činili v rámci nejakého druhu systémov kapitalistických (liberálno--kapitalistických) alebo socialistických (reálne--socialistických). Tento fakt je absolútne nesporný. Keďže vieme, čo predstavujú tieto (a iné) koncepty, môžeme pomerne ľahko overiť, či sa programy v nich obsiahnuté niekde realizovali. Nezdá sa, že by niekde na svete vzniklo niečo ako libertarianistická či komunistická spoločnosť -- nikde na svete nemáme zatiaľ spoločnosť organizovanú na báze samosprávnych komún, ani na báze totálnej privatizácie spoločnosti. (V poslednom prípade často nie sme od toho ďaleko, nie však v takom zmysle, ako to hlása libertarianizmus -- privatizácia štátu skôr pripomína návrat do čias stredoveku, ako posun k ideálu, nie málo podobnému tomu komunistickému...). Prinajmenšom sociálni a politickí antropológovia existenciu takýchto spoločností zatiaľ neobjavili, a keďže v oboch prípadoch by muselo ísť o spoločnosti vyspelé, je málo pravdepodobné, že sú ukryté niekde v džungli... Môžeme teda s istotou povedať, že tieto ideologické programy sa ešte v praxi nerealizovali.

Základné pojmy: Kapitalizmus, Socializmus, Sociálna demokracia

Aj keď niektorí autori sú schopní popísať desiatky strán rôznych definícií socializmu, kapitalizmu či iných izmov, je niekoľko základných diferenciačných kritérií, ktoré (nehľadiac na spoločné znaky týchto a iných ideológií) predstavujú pomerne spoľahlivú definíciu a oddelenie týchto konceptov.

Socializmus možno stručne definovať a oddeliť od iných konceptov: kolektívnym vlastníctvom výrobných prostriedkov, politické strany pôsobiace v rámci politického systému reprezentujú socialistický ideologický program, v niektorých prípadoch usporiadanie politického systému (masmédiá, organizácie OS) na komunitnom princípe, tento organizačný princíp je niekedy (resp. v ideálnom prípade) prenesený i do ekonomiky.

Liberalizmus (kapitalizmus) možno stručne definovať a oddeliť od iných konceptov: súkromným (avšak kapitalistickým -- nie napr. feudálnym) vlastníctvom výrobných prostriedkov, politické strany pôsobiace v rámci systému celkom logicky reprezentujú liberalistický ideologický program, usporiadanie politického systému (niekedy i vrátane strán) na princípe "výborov", alebo "klubov", tento organizačný princíp niekedy (resp. v ideálnom prípade) tiež odráža sociálnu (ekonomickú) štruktúru spoločnosti.

Len na okraj dodajme, že v oboch prípadoch je v systémovej "praxi" oboch konceptov -- v rozpore s filozofickými východiskami ideologického programu -- možné identifikovať silnú pozíciu štátu: Či už v zmysle silného postavenia "verejného" štátu v spoločnosti a ekonomike, alebo privatizácie či v prípade socialistických systémov kolektivizácie štátu -- vyjadrením čoho je v súčasnosti štátny model ktorý označujeme ako korporatokratický štát a ktorý v podmienkach kapitalizmu znamená vlastne privatizáciu štátu (štátne orgány majú súkromný charakter -- klasický príklad je americký FED). Tým samozrejme nedochádza k nijakému "odštátneniu", štát iba nadobúda podobu, akú mal po väčšiu časť svojej historickej existencie (štát definujú jeho funkcie, nie je definovaný pojmom "verejného" -- počas prevažnej doby svoje evolúcie mal súkromný charakter). Takýto štát je silnejší a rozsiahlejší ako hocaký iný štátny model v minulosti... Týmto sa obe ideológie a teda i systémy, vo svojej praxi dostávajú do vnútorného rozporu, pretože -- pravda v ideologickej rovine -- existenciu silného štátu popierajú. Ako sa však zdá, existencia silného štátu je v realite výsledkom jednej aj druhej "protištátnej" ideologickej koncepcie. Dôkazom toho je štátne socialistický model v krajinách bývalého východného bloku, i štátne kapitalistický model na Západe (Francúzsko v zmysle silného postavenia "verejného štátu", či dnešné USA ako masívny korporatokratický štát, ktorého "súkromnú" ekonomiku môžeme zároveň analyzovať, ako už takmer totálne štátnu.)

Sociálna demokracia na rozdiel od vyššie uvedených dvoch pojmov neoznačuje ideologický program či smer, ale smer politický. Sociálnou demokraciou možno v praxi označiť hocikoho na ideologickej škále od komunizmu (ruskí komunisti sa pred prijatím názvu "komunisti" nazývali sociálni demokrati), až po krajný neoliberalizmus (napr. niektorí sociálny demokrati v postsocialistických štátoch). Celkom absurdnej podoby táto pojmová "priepustnosť" nadobúda vtedy, keď sa použije verbálna skratka "socialisti" -- hlavne ak niekým nie je pochopená ako verbálna skratka. Sociálna demokracia teda nie je pojem, ktorý by mal nejaký apriórny ideologický obsah -- jeho ideologický obsah je daný konkrétnymi okolnosťami.

Súčasná sociálna demokracia na Západe ideologicky prináleží ku sociálnemu liberalizmu, a v niektorých prípadoch dokonca ku sociálnej(šej) variante neoliberalizmu (Blair). Použitie zjednodušenia "socialisti" nedáva nijaký dôvod, prečo by sme ho mali vnímať inak ako verbálne zjednodušenie (ktoré by mohlo neinformovaného človeka viesť ku omylu -- čo je však znakom všetkých zjednodušení). Program sociálnej demokracie neobsahuje ani jeden zo základných atribútov socializmu ako ideologického konceptu. Naopak, obsahuje všetky základné atribúty sociálneho liberalizmu, prípadne neoliberalizmu, resp. sa s nimi stotožňuje. Preto nie je dôvod, prečo by mala byť stotožňovaná so socializmom, rovnako, ako nie je dôvod, prečo by napríklad Leninovi komunisti (sociálni demokrati) z čias cárskeho Ruska mali byť ideologicky stotožňovaní s Blairom či Gyurcsániyom.

V minulosti sociálna demokracia v niektorých štátoch na Západe skutočne reprezentovala socialistický (resp. až komunistický) ideologický program. Bolo to však v čase keď bola väčšinou zakázaná, alebo pôsobila v nestabilných systémoch (nebolo jasné, či sa systém posunie smerom ku socializmu, či kapitalizmu). Tento ideologický prerod súvisí s procesom analogickým, aký prebehol v strednej Európe po príchode komunistov, aj po ich odchode -- stranícky systém sa v jednom aj druhom prípade musel prispôsobiť ideologickému a systémovému status quo. Na Západe prebehol proces analogický, na čo poukazuje napr. Heywood [1]. Základná systémová "logika" (politický režim nemôže spochybňovať ideologický model usporiadania štátu) platí bez ohľadu na svetové strany aj konkrétne ideologické farby. Pojem sociálna demokracia teda na geopolitickom Západe označuje "mäkšie" formy liberalizmu ako ideologického konceptu západných systémov. Na základe podobnej logiky, v bývalom Východnom bloku strany, ktoré sa označovali pojmami rovnakého významu, v rámci deklarovanej plurality vtedajších politických systémov plnili funkciu menej "mäkšieho" variantu tamojšej štátne ideológie (napr. v Národnom fronte pôsobila ČSS, ktorá "vychovala" aj dnešného socdemáka Paroubka. Tiež Strana slobody -- premenovaná DS -- v prípade ktorej určite nešlo o priaznivcov liberalizmu).

Čo je podstatné, neexistuje dôvod, prečo by sme mali strany na Západe, ktoré sa označujú ako sociálne demokratické, stotožňovať zo socializmom ako ideologickým modelom a spoločenským zriadením, ku ktorému sa tieto strany nehlásia. Na tomto nič nemení ani slovné zjednodušenie "socialisti", ktoré má miesto a (isté) opodstatnenie, iba potiaľ, pokiaľ ho používame a chápeme ako verbálne slovné zjednodušenie. Ak by sme akýkoľvek argument postavili na slovných zjednodušeniach, potom môžeme v konečnom dôsledku tvrdiť naozaj hocičo, aj to, že Roosvelt bol komunista a preto by sme mali USA označovať ako komunistický štát. Slovných zjednodušení totiž existuje nespočetne veľa.

No a konečne, už vôbec neexistuje dôvod prečo by mali byť západné štáty označované ako socialistické -- takýto nárok nemajú ani tieto štáty, ani sociálny demokrati tam pôsobiaci. Pokiaľ ide o charakter systémov na Západe: Jednoducho povedané, na geopolitickom Západe nijaký socialistický systém zatiaľ nevznikol. Zdanlivú výnimku tvorí azda "funkcionálny socializmus", ktorý je však práve preto vybavený prívlastkom "funkcionálny", aby bol od socializmu ako takého diferencovaný, pretože objektívne má s konceptom socializmu málo spoločné. Ide o silne sociálnu verziu systému založeného na súkromne vlastníckych vzťahoch. Vzhľadom k tomu, že stotožnenie západných systémov so socializmom žiaden politický reprezentant týchto systémov nepožaduje, a fakt, že ide o systémy kapitalistické nevzbudzuje nijaké pochybnosti, je veľmi podozrivá motivácia akýchkoľvek pokusov o vnesenie pojmovej nejednoznačnosti takýchto obrovských rozmerov do diskurzu.

Ku manipulácií s pojmami, a menovite s pojmom "socializmus" treba dodať ešte jeden podstatný fakt. Socializmus je slovo, z nejakého dôvodu ľudovo populárnejšie ako kapitalizmus, a hocaký iný izmus. Preto je predmetom častejšej manipulácie ako iné podobné pojmy, ktorá však nemôže byť (práve preto) dôvodom na to, aby boli základné definičné kritériá socializmu nejakým spôsobom zahmlievané. Ako príklad možno uviesť manipuláciu zo strany fašizmu. Fašizmus je ideológia (resp. politická technológia) ktorá okrem iného pracuje s exploatáciou populárnych pojmov prináležiacich iným ideológiám. V minulosti fašistické strany exploatovali pojem socializmus (tvrdiac, že socializmus, je vlastne kapitalizmus, jednotiaci národ do jedného celku na princípe národného šovinizmu). V súčasnosti fašistické (resp. de facto fašistické či "fašizoidné") strany často exploatujú pojem liberalizmus. Touto manipuláciou však nestotožnili kapitalizmus (vo fašistickej verzií) so socializmom, ani liberalizmus s fašizmom (nehľadiac na to, že obe ideológie sú v podstate kapitalistické). Fašistický program ani systém objektívne má málo spoločné so socializmom a fašizmus ako kapitalistická ideológia má málo spoločné s liberalizmom ako kapitalistickou ideológiou, čo možno ľahko dokázať porovnaním v jednotlivých komparatívnych dimenziách, a čo hlavne už bolo dávno dokázané. Manipuláciou s pojmami (označením jedného objektu názvom objektu úplne iného) sme teda nevymysleli nič nové. Ak niekto označí kapitalizmus socializmom alebo naopak, môže to urobiť, avšak tým nič nezmení na tom, že je to nezmysel.

Bol v strednej a východnej Európe niekedy komunizmus?

Tento problém je banálny. Ako je spomenuté vyššie, spoločnosť, ktorej základné inštitucionálne parametre by sa podobali konceptu komunizmu, zatiaľ ešte nebola objavená, a už vôbec nie v strednej a východnej Európe. Povedať potom, že komunizmom budeme nazývať niečo iné ako koncept komunizmu, je absurdné konštatovanie. Konceptu komunizmu, tak ako v prípade každej inej ideológie, skutočne nedali svoju podobu iba Marx a Engels (či Lenin), ale aj celý rad iných autorov. Sú rôzne koncepty komunizmu. Nie je však dôvod, prečo by sme mali pri definícií komunizmu (či socializmu, liberalizmu, libertanianizmu, neoliberalizmu atď.) vychádzať z akýchkoľvek nálepiek ktoré vyprodukovali politickí a ideologickí aktéri (na opačnej strane ideologického konfliktu).

Úplne možno súhlasiť s tým, že na Západe (teda podľa názoru J. Čulíka v "demokratických" -- a presnejšie v "liberálne--demokratických" štátoch) sa v rámci oficiálnej politológie a ideológie štáty ideologickej konkurencie niekedy nazývali "komunistické". Rovnako, v štátoch na opačnej strane ideologického a geopolitického konfliktu (teda v štátoch "ľudovo demokratických") sa označovali štáty na Západe rôznymi neutrálnymi, i negatívnymi nálepkami, ktoré nezodpovedali realite (z tých negatívnych napr. "sociál--fašistické" a podobne).

Čo sa týka pokusu o podoprenie tvrdenia, podľa ktorého by sme mali z nejakého dôvodu prijať jeden druh ideologickej rétoriky používanej v rámci propagandy a vyhlásiť ju za všeobecne normatívne záväznú pre odborný a spoločenský diskurz, argumentom, že štáty na jednej strane ideologického konfliktu boli "demokratické", treba zdôrazniť, že ide o argumentačný nezmysel po každej stránke. Ak sa aj skutočne istá skupina štátov v priemere vo väčšej miere priblížila ku všeobecne deklarovanému ideálu ako tie druhé, nie je dôvod prečo by tento fakt mal meniť niečo na neprijateľnosti stotožnenia propagandistických klišé s odborným či vecným slovníkom. Takisto, už uvedené slovné zjednodušenie ("demokratické") je v podstate objektívnym nezmyslom ktoré možno prijať len spolu s akceptáciou s určitého ideologického presvedčenia. Názor na mieru demokracie v rôznych štátoch (a v súvislosti s tým kritériá ktorými by sa mala merať a fakty ktoré by sa pri tom mali zamlčiavať) môže mať každý rôzny a určite nejde o celkom jednoznačnú otázku. V každom páde nie natoľko, aby bolo možné stotožniť nejaký režim s deklaratívnym ideálom -- ideálne režimy neexistujú. No určite téza, že ideologické a geopolitické hranice možno stotožniť s hranicami v rovine všeobecne deklarovaných systémových normatívnych kritérií či ideálov (demokracia, sloboda atď.) je už na prvý pohľad zjavne ideologická. Nie je dôvod, prečo by to tak malo byť -- historicky sa vyskytli totalitné štáty všetkých ideologických typov. Ak aj prijmeme konštatovanie, že na Západe boli v rámci ako--tak objektívnych kritérií dosiahnuté celkovo lepšie parametre pokiaľ ide o priblíženie sa ku deklarovanému ideálu demokracie, toto konštatovanie nemá objektívny potenciál slúžiť ako dôkaz pre podoprenie akéhokoľvek ideologického tvrdenia (teda rozdeliť ideologicky definované prvky na "dobré" a "zlé"). Takáto spriemerovaná (napr.) demokratickosť totiž nevypovedá v podstate o ničom, pretože konkrétne porovnania môžu a v istých prípadoch zákonite musia mať presne opačnú podobu. Ak porovnáme napr. Poľsko 50. či 60. rokov a USA 50. či 60. rokov, tak jednoznačne, ako menej represívny systém možno označiť relatívne "mäkký" reál--socialistický režim (strana s názvom komunistická v Poľsku nepôsobila, preto tu nepoužijem pojem "komunistický"). V oboch prípadoch bol deklarovaný politický pluralizmus (článok ustanovujúci vedúcu úlohu v Poľsku v 50. a 60. rokoch neplatil), sloboda vyznania a názoru a ktovie čoho ešte... Reálne boli USA v porovnaním s Poľskom represívnejšie tak v ideologickej, ako aj v inštitucionálnej rovine. Konštatovanie, že ak "spriemerujeme" demokratickosť štátov na Východe a Západe, tie západné na tom budú lepšie, je toľko platné, ako konštatovanie, že jedno vajce je o čosi väčšie ako druhé -- skutočne, neexistujú na svete dve presne rovnaké vajcia. Objektívne v podstate nijaký ideologický nárok neoprávňuje. Tvrdenie, že studená vojna bola o "demokratických štátoch" na Západe a "totalitných" na Východe, je objektívne takým istým pravdivým tvrdením, ako keď uvedenú formulku obrátime naopak, bez ohľadu na to, v ktorom prípade by bola "v priemere" bližšie k realite. Studená vojna bola preukázateľne o inom a je vecou prijatia prvoplánového propagandistického slovníka (niektorej zo strán) studenej vojny, ak historickú skutočnosť studenej vojny niekto popisuje vyššie uvedeným ideologickým spôsobom. Prečo niekto preberá takýto slovník, je potom téma samou osebe.

Uvedený argumentačný pokus teda v sebe nesie čisto ideologický nárok -- má zmysel iba ideologický a iba za predpokladu priatia určitého ideologického východiska. Ako objektívne tvrdenie, alebo dokonca odborný argument nemá logiku po nijakej stránke. Za zmienku stojí najmä preto, že ide o klasický príklad ideologicky postaveného argumentu -- či už úmyselne, alebo nevedomým priatím rétoriky tohto druhu. Preto som venoval väčší priestor jeho analýze.

Tvrdenie, že štáty východného bloku boli komunistické preto, pretože na Západe sa "bežne" označovali ako komunistické, je teda v podstate smiešne bez ohľadu na to, či Západné (alebo akékoľvek iné) štáty stotožníme s ideálom demokracie (či akýmkoľvek iným normatívnym systémovým ideálom). Navyše to nie je ani celkom pravda. Najmenej rovnako "bežne" ako komunistické sa označovali ako socialistické, hlavne v relevantnej odbornej literatúre. (Čo nič nemení na propagandistickej snahe "vziať" im vo verejnosti inak populárny pojem socializmus a nahradiť ho ak nie nepopulárnym tak určite prinajmenšom indiferentným pojmom komunizmus. Tá je však len pochopiteľná.) Na Východe sa západné štáty tiež označovali rôznym spôsobom (a tiež a priori rovnako nezmyselne sami seba stotožňovali s normatívnymi systémovými ideálmi). To však nie je dôvod na to, aby sme vnášali propagandistický slovník do "slušného" verejného diskurzu, alebo dokonca do diskurzu odborného. Takisto, ak používame ideologickú rétoriku jedného druhu, prečo nepoužiť ideologickú rétoriku druhej strany? Okrem toho, že v takých podmienkach by pojmy stratili i svoj elementárny objektívny význam (nedohovorili by sme sa), je jasné, že v praxi sa takýto prípad nevyskytuje, čo nutne odkazuje ku ideologickej motivácií takýchto pokusov.

Je nutné tiež poukázať na jednu pre niekoho možno nenápadnú, no podstatnú zámenu pojmov, ktorá sa vyskytuje v diskusií na BL do istej miery na oboch stranách "barikády". Je to stotožnenie na jednej strane politického systému a režimu (pri pomenovaní ktorého sa vôbec neberie do úvahy fakt, akým spôsobom sa reálne delia politické režimy a že to nemá nič spoločné s ideologickou rétorikou -- viď záver tohto článku), a na strane druhej, spoločenského zriadenia. Spoločenské zriadenie v tomto prípade určuje charakter štátu ("štát" je v tom najvšeobecnejšom zmysle slova spoločenské zriadenie), a predstavuje oveľa širší pojem ako politický režim. Nálepka "thatcherizmus" napríklad nič nemení na tom, že Veľká Británia bola kapitalistickým štátom. Dodajme tiež, že "thatcherizmus" nie je objektívnou kategóriou ani na charakterizáciu politického režimu. Je to nálepka.

Aké pojmy používať

Oficiálny názov západných politických systémov, a zároveň štátov znie "liberálno-demokratické". Oficiálny názov východných politických systémov a štátov pred rokom 1989 znie "ľudovo-demokratické". Reálne jedni aj druhé typy politických režimov, v zmysle svojej základnej funkcie ako politických režimov, zabezpečovali (zabezpečujú) fungovanie určitých typov spoločenských systémov. Kapitalistických (označovaných v západnej aj východnej politologickej literatúre ako "buržoázne"), alebo socialistických (či "reál--socialistických"). Nikde na Západe nevznikol systém, ktorý by zodpovedal základným programovým postulátom socializmu (vrátane škandinávskeho modelu). Naopak, nikde na Východe nevznikol systém, ktorý by zodpovedal základným programovým postulátom kapitalizmu, hoci bývalé socialistické systémy predstavovali dosť širokú škálu inštitucionálnych vzorov, ktorá bola ešte heterogénnejšia ako v prípade kapitalistických. (Napr. Juhoslovanský model, model ČSSR--NDR, model Poľsko--Maďarsko, a systém ZSSR predstavovali pomerne veľké rozdiely, často podstatne prevyšujúce rozdiel medzi anglosaským a škandinávskym modelom, a to v rovine základných inštitucionálnych parametrov ako sú napr. vlastnícke formy.)

Na uvedených skutočnostiach nič nemení fakt značnej podobnosti obidvoch konceptov v určitých oblastiach (tie však logicky nepredstavujú odlišovacie kritérium), ktoré sú často zahmlené, pretože obe ideológie sa snažili reálne podobnosti systémov zamlčiavať.

Či označovať modely socializmu na Východe ako "komunistická diktatúra" alebo zjednodušene "komunizmus", je potom otázka rovnakého druhu, ako či označovať modely kapitalizmu na Západe ako "buržoázna diktatúra", prípadne "sionizmus" alebo "sociál-fašizmus" a podobne.

Ako bolo uvedené už v úvodnej časti tohto článku, komunizmus je ideologický smer v rámci socializmu, podobne ako libertarianizmus v rámci liberalizmu. Pojmy komunizmus a socializmus (podobne ako liberalizmus a libertarianizmus) sú teda podobné, resp. do istej miery totožné -- v tom zmysle, ako je popísané v úvode článku. Platí to však -- pravda so značnou rezervou a len ako verbálne zjednodušenie -- stotožnením komunizmu so socializmom a libertarianizmu s liberalizmom. Nie naopak. V niektorých štátoch východného bloku boli pri moci strany, ktoré sa nazývali ako "komunistické". Nie však vo všetkých, napr. v NDR, Poľsku či Maďarsku nijaká KS nepôsobila. Nijaký systém socialistického tábora sa tiež nikdy nepokúšal ústami svojich predstaviteľov označovať ako komunizmus, ani nespĺňal ani tie najzákladnejšie kritériá zriadenia, ktoré sa nazýva "komunizmom". Podobne, hlásenie sa určitých politických síl na Západe ku libertarianizmu neviedlo ku tomu, že by reálne vznikol libertarianizmus ako spoločenské zriadenie. Objektívne teda v strednej a východnej Európe nijaký komunizmus nikdy nebol, čo je nespochybniteľný fakt. Či je "správne" tento fakt prekrúcať na základe nejakej subjektívnej "logiky", je potom vecou onej subjektívnej logiky, teda prijatia propagandistického východiska popísaného vyššie -- a je to objektívne úplne jedno, že v akom ideologickom garde. Nepracujeme však už potom s objektívnymi kategóriami, ale s propagandistickými nálepkami a tie naozaj môžeme vymyslieť akékoľvek.

Logika pojmov

Keďže komunizmus, je vlastne radikálny socializmus, s pritiahnutím za vlasy by sa označenie socializmu ako komunizmu dalo akceptovať práve natoľko, ako označenie liberalizmu libertarianizmom. Takáto zámena pojmov by však zároveň stierala rozdiel medzi "normálnou" a radikálnou (a zatiaľ nerealizovanou) verziou konceptu, a teda výsledkom by bolo len to, že i pri takomto pojmovom zjednodušení (zámene pojmov) by sme sa pohybovali na dichotómií kapitalizmus -- socializmus. Pri akceptácií elementárnych proporcií popisovaných javov to samozrejme nie je možné. Ak by sme označili štáty socialistického tábora -- jediného socialistického tábora aký zatiaľ existoval -- ako "komunistické", kde by sa potom podeli zriadenia socialistické? Neboli by? Alebo by sme tak označili trošku na ružovo natreté varianty kapitalizmu, a škála inštitucionálnych parametrov niekoľkonásobne rozsiahlejšia ako dnešný kapitalizmus (ktorý by sme roztriedili do podmnožín "kapitalizmus" a "socializmus") by nám spadala do jednej širokej kategórie "komunizmus"? Ani prvá, ani druhá "logika" nemá zmysel. V prvom prípade postráda elementárnu logiku (škály takéhoto druhu s "dierami" sú nezmyslom), v druhom prípade je jej ideologickosť zjavná už na prvý pohľad. Nie je ťažké poukázať na fakt, že by išlo o ideologicky účelový klasifikačný koncept, ktorý umelo pluralizuje vlastnú (relatívne úzku) kategóriu a všetky ostatné, predstavujúce relatívne široký rozsah parametrov, hádže do jedného vreca označeného ľahko zarámovateľnou ideologickou nálepkou. (Ide tu o realizáciu "náš--cudzí" mechanizmu.)

Nárok, aby boli všetky systémy bývalého socialistického tábora (Východného bloku) označované ako "komunistické", resp. zriadenie týchto štátov označované ako "komunizmus" je teda čisto ideologický nárok, ktorý objektívne opodstatnenie nemá. Takéto nároky môže mať (pravda teoreticky) každý. Problém je, že diskusia by sa pri dôslednej akceptácií týchto nárokov dostala na úroveň prvoplánovej propagandy a teda stala sa fakticky nemožnou. Práve to, že takýto nárok bol vznesený nielen v rámci oficiálnej propagandy ktorou sú dnešné mainstreemové masmédiá preplnené, ale aj na BL, je dosť znepokojujúce. Nechcem tým nikoho obviňovať z vedomého úmyslu vniesť niekam nejaké ideologické schémy... Vypovedá to hlavne o tom, že žijeme v dobe, v ktorej hrá ideológia a ideologizácia spoločnosti vôbec, veľmi významnú rolu.

Záver

Problém, či boli krajiny strednej a východnej Európy za bývalého režimu a spoločenského zriadenia "komunistické", je objektívne a odborne banálny, až nezmyselný. Boli to socialistické štáty (doposiaľ je tzv. reálny socializmus jediný model socializmu aký sa "globálne" realizoval), pričom v niektorých z nich bola pri moci dominujúca strana, ktorá sa nazývala "komunistická". V niektorých nie. Spoločenské systémy objektívne spĺňali všetky definičné kritériá systémov socialistických. Objektívny dôvod, prečo by sme tieto spoločenské systémy mali nazývať inak, teda neexistuje. Naopak, na geopolitickom Západe boli v tom čase systémy, ktoré spĺňali všetky definičné kritériá systémov kapitalistických -- ani jedno systému socialistického. Aj v jednom aj v druhom prípade stranícke systémy týchto štátov (všade na Západe a takmer všade na Východe pôsobilo viac strán) de facto reprezentovali ideologický program daného štátu ktorý bol predmetom ideologickej "zhody" (viď. napr. základnú knihu od Heywooda [2], i môj text [3] zameraný k tejto veci). Okolnosti a miera dobrovoľnosti takejto "zhody" je témou sama osebe -- dodajme však, že v prípade oboch uvedených typov tejto "zhody". (K tomu viď tiež napr. uvedená Heywoodova kniha, i môj text.) Na tom nič nemení fakt, do akej miery boli tieto systémy demokratické a nedemokratické, pričom táto otázka sa takisto nevzťahuje len na tých, ktorí sú nám momentálne ideologicky sympatickí...

Ideologická rétorika skutočne rôzneho druhu, označujúca jednotlivé strany ideologickej a geopolitickej železnej opony rôznymi výrazmi, je iba súčasťou uvedených pomerov -- na ktorých však nič nemení. To, že na Západe sa režimy vo východnej Európe (niekedy) nenazývali "ľudovo demokratické" ale napríklad (aj) "komunistické", s odkazom na fakt dominancie KS v politických a straníckych systémoch niektorých týchto štátov, je (vecne dosť neadekvátne) slovné zjednodušenie, ktoré aj ak prijmeme, nič nemení na tom, že nijaký komunizmus ako spoločenské zriadenie v strednej a východnej Európe nikdy nebol, ani neexistuje objektívny dôvod, prečo by sme mali tunajší socializmus takto označovať. Takisto ako vo Francúzsku objektívne nebol napr. nijaký "de Gaulizmus" (pojem používaný na označenie Francúzskeho politického režimu v čase, keď mal de Gaulle podľa kritikov právomoci diktátora), ale kapitalizmus. De Gaullizmus nie je spoločenské zriadenie, a ak je, určite vo Francúzsku nikdy nebolo -- bol tam obyčajný kapitalizmus. Jedna vec je, ako "onálepkujeme" režim, a druhá, aké je zriadenie. Onálepkovanie režimu nie je objektívna politologická ani sociologická kategória. Politické režimy sa politologicky nedelia na "komunistické", "kapitalistické", "de Gaulistické", "Thatcherovské", "Mečiarovské" a pod...., ale na základe svojich formálne, reálne inštitucionálnych a nakoniec ideologických parametrov -- teda s ohľadom na inštitucionálny a ideologický status quo, ku ktorého stabilizácií slúžia. Onálepkovanie režimu je čisto "pracovný" pojem -- väčšinou propagandistov. (Čo neznamená že menej zavádzajúci pojem nemožno použiť -- napr. v tomto prípade "reál-socialistický", alebo ak chceme poukázať na fakt ovládania systému zo strany niekoho, môžeme použiť možno trochu prehnane pojem "stalinský režim". Pojem "komunistický režim" je vzhľadom ku faktu neprítomnosti KS vo viacerých takýchto systémoch problematický, no a široký pojem "komunizmus" na označenie zrejme všetkého v danej krajine, je úplný nezmysel vypovedajúci hlavne o tom, že jeho užívateľ nielen nerozumie základným parametrom popisovaného javu ale asi ani nevie, že existujú...) Spoločenské zriadenie, na strane druhej, je objektívna sociologická a politologická kategória (iná ako samotný politický režim a systém). Miešanie týchto pomerne zrozumiteľných, no hlavne odborne dobre vysvetliteľných a dávno vysvetlených kategórií, ukazuje okrem iného hrubú nekompetentnosť v základných pojmoch a vzťahoch medzi nimi.

Odkazy:

[1.] Heywood, A.: Politické ideologie. Praha: VICTORIA PUBLISHING, 1994. s. 278-279

[2.] tamtiež

[3.] Krpala, K.: Systémová funkcia ideológie -- úvod do problematiky. In: Slovenská politologická revue. Číslo 2, ročník IX., 2009, s. 148-202. Viď. hlavne s. 178--179, 192--193

Vytisknout

Obsah vydání | Pondělí 28.12. 2009