profesor ekonómie na Columbijskej univerzite. V rokoch 1997 - 2000 pracoval ako hlavný ekonóm Svetovej banky. Z tejto funkcie bol podľa mnohých pozorovateľov donútený odísť za svoju otvorenú kritiku sesterskej inštitúcie, Medzinárodného menového fondu, a takzvaného „washingtonského konsenzu“ (neoliberalizmu). V roku 2001 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu.
