"Felvidék je s vami, Felvidék ťa podporuje Viktor," vyhlásil Miklós Duray pred mohutným davom na podporu Viktora Orbána. Maďarský výraz Felvidék znamená Horné Uhorsko. Slováci ho vnímajú ako pejoratívum, Slovensko chápané ako súčast velkého Maďarska. Značnej časti Slovákov je to príjemné asi tak, ako napr. Čechom, keď zistia, že Francúzi volajú rómov "bohémiens", teda - Česi. Ministerstvo zahraničných vecí SR zatiaľ ostáva v pozícii mŕtveho chrobáka s tým, že ide len o "predvolebnú rétoriku". Ibaže žiaľ nejde len o slová. Uplynulé obdobie ukázalo, že nacionalizmus a takpovediac panhungaristické názory, majú u našich susedov aj širokú politickú podporu, ústiacu do praktických krokov, ktoré veľmi prekážajú zďaleka nielen Slovenskej republike.

Ústi to v Bratislave do pozoruhodného politilogického javu : Nacionalisti, proeurópski demokrati, konzervatívci, mečiarovci, liberáli - temer všetci do jedného sú pobúrení zákonom, ktorý má v Maďarskej republike nadobudol účinnosť 1. januára 2002. Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, rozhneval aj Rumunsko. Je príznačným detailom, že jeho znenie sa nevzťahuje na Rakúsko. Je teda celkom hodnovernou kuloárová informácia, že sa tak stalo na nátlak Európskej únie, ktorá nemohla tolerovať že voči jej členskej krajine by mali byť uplatnené takéto normy. O čo vlastne ide ? Občanom SR, ktorý sa prihlásili ku maďarskej národnosti, sú vydávané takzvané preukazy zahraničného Maďara. Tie ich zvýhodňujú na území MR v štúdiu, práci, doprave a iných oblastiach. Čo však horšie, tým z nich, ktorí pošlú svoje deti na Slovensku do maďarských škôl, by Budapešť hodlá vyplácať priamy finančný príspevok. V tomto smere už bol vykonaný rad krokov, napr. zakladanie príslušných subjektov v SR, či zhromažďovanie osobných údajov o občanoch Slovenska, predávaných zahraničným orgánom.

Aj jeden z najtvrdších občiansko - konzervatívno - pravicových poslancov NR SR, František Šebej, bol nútený konštatovať, že ide o "predpotopnú normu v duchu 19. storočia". Minister zahraničných vecí Eduard Kukan už dávnejšie uviedol, že pristúpime ku zatiaľ bližšie nešpecifikovaným opatreniam, ktoré by znemožnili uplatnenie týchto kontroverzných ustanovení na našom území. Zatiaľ však ostalo len pri tomto sľube. Konflikt už svojim vystupňovaním nedovolil lavírovať ani činiteľom slovenskej parlamentnej a vládnej Strany maďarskej koalície. Viacerí z nich sa jednoznačne ku aktu svojich budapeštianskych protektorov prihlásili s tým, že si taký preukaz sami vybavia a dúfajú, že bude mať svoju váhu aj v SR. Medzi nimi aj vicepremiér Pál Csáky. To je naozaj v civilizovanej krajine dosť neobvyklý jav, že podpredseda vlády sa hlási ku niečomu, čomu jeho šéf diplomacie vyhlásil odsúdenie a proti čomu chystá odvetné opatrenia.

Predseda SMK Béla Bugár veľa nezachránil, keď sa pokúsil Durayove výroky prezentovať výlučne ako osobný názor menovaného. Takýchto "osobných názorov" na hranici, či skôr za hranicou nacionalistického štvania, totiž tento politik už vypustil z úst celý rad a jeho pozícia v deklaratívne "modernej a proeurópskej" SMK, tým nijako neutrpela. Tu vidno v celej nahote, že keď príde na "lámanie chleba", tak sa obnaží jednorozmernosť maďarskej menšinovej politiky na Slovensku. Zdá sa už, že aj EÚ už pod nátlakom reality pomaly začína chápať, že nám nemôže na riešenie dajme tomu rómskej otázky vnucovať nepoužiteľné teórie a recepty pochádzajúce z celkom iného prostredia. Podobné prebudenie sa do reality nevyhnutne čaká eurokratov aj vo vzťahu ku politickému postaveniu maďarskej menšiny na Slovensku. Ako terajšie dianie ukazuje, nie sú celkom neopodstatnené výhrady tých, ktorí poukazujú na čiste etnický, neštátnický princíp existencie promaďarských politických kruhov u nás. A bez opodstatnenia žiaľ nie sú na obraze opísaných udalostí ani indície - vlastne už nie indície - , že samotná ich materská krajina má v niektorých smeroch do modernej Európy evidentne ďaleko.