V noci zo 6. na 7. decembra 2001 sa stala v Košiciach tak mimoriadne veľká lúpež, že sa ňou v prvej inštancii začal zaoberať priamo Krajský úrad vyšetrovania. Obchodný dom Metro prišiel o tržbu vo výške osem a pol milióna korún. Priebeh udalosti pripomínal americký akčný krvák. Traja muži so samopalmi v noci prišli na osobnom Mercedese ku objektu, kde sídlila bezpečnostná služba, voziaca peniaze spomenutej firmy. Vtrhli dnu a zmocnili sa plného kufríku bankoviek. Všetko šlo natoľko ako "po drôtiku", že polícia najprv predpokladala fingovanú lúpež. Ako sa popoludní zjavilo na prvých miestach spravodajstva všetkých médií, správne vysvetlenie vysokej profesionality a chladnokrvnosti vykonania skutku, leží žiaľ úplne inde. Priamymi páchateľmi sú štyria príslušníci elitnej Pohotovostnej motorizovanej jednotky policajného zboru, za vedenia údajne minimálne štyroch svojich nadriadených. Do včerajška zatiaľ, pokiaľ je známe, dokonca ani neboli vzatí do väzby. Celá vec praskla, ako to často býva, "na ženskej". Jednej z manželiek uniformovaných banditov (ktorí si do opísanej akcie vyfasovali služobné zbrane a muníciu) sa znepáčilo rozhadzovanie koristi, nákupy áut, hýrenie - dostala strach a sama sa prišla priznať. Ako zamestnankyňa Metra totiž bola autorkou tipu.

Viac, resp. presnejších faktov zatiaľ nepoznáme, ale snáď ani veľmi na spoznanie širších súvislostí nechýbajú. Aký je morálno - služobný stav PZ SR, to doteraz hlavne dokumentovala až na výnimky nepretržitá séria, kedy týždeň čo týždeň prebiehali médiami správy o autohaváriách opitých strážcov zákona. Je pritom jasné, že von sa dostala len príslovečná špička ľadovca, keď už kolegovia nemohli kamarátov kryť. Toto všetko samozrejme už po prijatých tzv. sprísnených opatreniach zo strany ministra vnútra Ivana Šimka. Tento vývoj udalostí je nepriamo veľmi nepríjemnou reklamou aj pre premiéra Mikuláša Dzurindu. Po "odídení" bývalého kresťansko - demokratického ministra vnútra, dosadil napriek nesúhlasu koaličných kolegov, do tejto vysoko odbornej funkcie svojho čiste podľa politických kritérií vybratého straníckeho pretendenta, Ivana Šimka. Výsledok tomu zodpovedá. Aj podľa našich poznatkov tento muž nemá v zbore autoritu, je všeobecne pokladaný za dočasný element, čo je z hľadiska blízkosti volieb, koniec koncov aj pravda. Po vražednej sérii zabíjajúcich opitých vodičov - policajtov, sa I. Šimko zmohol len na habkanie o posilnení psychologickej či duchovnej služby v polícii a podobných symbolických opatreniach. Jedno, aspoň opticky účinnejšie opatrenie, sa vláda SR na na nátlak Európskej únie neodvážila aplikovať. Malo ísť o presunutie členov poriadkových zložiek spod pomalej a povedzme si to rovno, často veľké korupčné podozrenia budiacej civilnej justície, pod vojenskú. Orgány EÚ nám ale odkázali, že by šlo o v Európe neprijateľný krok, keďže polícia má mať civilnú kontrolu a riadenie. Ako takéto dobré rady od vzdialeného bruselského stola prispievajú ku akceptovaniu eurobyrokracie slovenskými občanmi, si ľahko domyslíme.

Dávať hotové návody na riešenie, novinárom samozrejme neprináleží, to musí byť náplňou práce tých, ktorí sa šli pred voľbami pretrhnúť, aby obyvateľov presvedčili o svojich schopnostiach. My môžeme len konštatovať, že terajšia vládnúca garnitúra svojou nerozhodnosťou a uprednostňovaním partikulárnych politických záujmov (viď opísané dosadenie zjavne neodborného a nerešpektovaného šéfa rezortu), situáciu len ďalej zhoršuje. Konečný stav môže byť o nejaký čas už len taký, ako v niektorých regiónoch Mexika, kde sa neodporúča zahraničným turistom vôbec jazdiť. Domorodé označenie polície tam totiž znie - "uniformos banditos"...