OSN odporúča východoeurópskym krajinám, aby pomohli Rómom lepšie sa začleniť do majoritnej spoločnosti, postaviť sa na vlastné nohy, zbaviť sa chudoby a zabrániť sociálnej kríze v období rozširovania Európskej únie. V dokumente stojí, že v piatich východoeurópskych kandidátskych krajinách je u Rómov vysoká detská úmrtnosť, podvýživa, krátky priemerný vek. To sú smutne známe skutočnosti. Domácemu znalcovi pomerov je však napr. záhadou, ako dospeli pôvodcovia štúdie ku zisteniu, že nezamestanosť je údajne medzi Rómami "nižšia, ako sa predpokladalo", teda asi 40 percentná. Len 37 percent príslušníkov spomínaného etnika dokončilo aspoň základnú školu, a všeobecne sú vytláčaní na okraj spoločnosti.

So štúdiou súhlasí predseda Rómskej iniciatívy Slovenska, Alexander Patkoló s dodatkom, že za uplynulých 12 rokov sa položenie rómskej minority na Slovensku enormne zhoršilo. Iný rómsky pohlavár, Gejza Adam si ale myslí niečo iného. Podľa neho treba celkom inak a diferencovane hodnotiť položenie zhruba štvrtiny jeho súkmeňovcov bývajúcich v osadách, oproti veľkej väčšine už sociálne prispôsobených. Týmto nepriamo dáva za pravdu téze, podľa ktorej v slovenskej spoločnosti nemožno hovoriť o významnejšej miere rasizmu v zmysle odporu proti etnickému pôvodu ako takému - v skutočnosti ide takmer výlučne u majoritnej spoločnosti len a len o odpor proti sociálnemu správaniu sa časti Rómov.

Toľko ku východiskám prezentovaného materiálu. Čo možné riešenia ? Odporúčajú sa programy lepšieho vzdelávania a integrácie Rómov a "starostlivo cielená ekonomická podpora, ktorá by zbavila Rómov závislosti na väčšinovej spoločnosti." To korešponduje s podobnými odporúčaniami Európskej únie, ktoré ale majú odjakživa jednu spoločnú a zásadnú chybu - tiež sú len všeobecnými a tam, kde by mali prejsť v konkrétne riešenia - ktoré samozrejme nie sú vôbec zdarma a lacné - sa zatiaľ obmedzili hlavne na osvetové, výchovné a "treťosektorové" aktivity.

V konfrontácii s tvrdou reálnou skutočnosťou majú zatiaľ účinok asi taký "mohutný", ako spojenecké propagandistické letáky, zhadzované na Nemecko v roku 1941.

Veľmi dobrý príklad v praxi našla redaktorka Slovenskej televízie Elena Linczényová, keď zašla za viceprimátorom francúzskeho mesta, kde sa usídlila tlupa "divoko kočujúcich" rumunských Rómov.

Pokusy urobiť s nimi poriadok, t.j. poslať ich deti do školy, hodnotil komunálny politik ako "totálny neúspech". Rodičia odkázali, že ich nepustia, lebo prostredníctvom žobrania (a drobných krádeží) predstavujú ich potomkovia hlavný zdroj obživy - leda že by im magistrát zaplatil odškodné za "ušlý zisk" !

A legislatívne nástroje, ktoré by umožnili energicky zjednať nápravu, proste neexistujú.

V takejto situácii chcieť reálne riešenia po východoeurópskych krajinách, ale do druhého ucha im kričať o nevyhnutnom liberalizme a ľudských právach, možno hodnotiť ako farizejstvo a nerealizmus.

Praktický život sa ukáže v celej nahote zrejme práve dnes. Pracovníci sociálnych odborov vo viacerých okresoch žiadajú policajnú asistenciu, lebo s obavami očakávajú reakcie niektorých spoluobčanov na výrazné zníženie sociálnych dávok, ktoré na rodinu už nemôžu presiahnuť súhrn 10 500 korún, čím bola (konečne) zrušená, či aspoň narušená zhubná tradícia počtu potomkov ako zdroja príjmov.

O reálnych východiskách sa už diskutovalo mnoho. Okrem dlhodobých výchovných a vzdelávacích projektov nebude možné sa zaobísť ani bez okamžitých riešení. Čím samozrejme nemožno mať na mysli nejaké "norimberské zákony", zamerané protietnicky. Začať by bolo potrebné s jedným : Aplikovať existujúcu legislatívu dôsledne a bez výnimiek.