Nedostatočnou, no jedinou globálnou iniciatívou boja proti katastrofickým klimatickým zmenám je Kjótsky protokol, ktorého cieľom je zastavenia rastu a postupná redukcia karbónových emisií do ovzdušia. Tu však globálny záujem ľudstva naráža na partikulárny záujem niektorých veľkých firiem -- obmedzovanie emisií bude pre ropné spoločnosti znamenať znižovanie ziskov, pretože doprava či energetika budú musieť siahať po alternatívnych zdrojoch energie či technológiách znižujúcich spotrebu fosílnych palív.

Koncom januára informoval britský denník Guardian o spôsobe, akým sa snažia niektoré ropné spoločnosti tento problém "vyriešiť" -- podľa prezidenta Kráľovskej spoločnosti Boba Maya obracia na Britániu (ktorá zaradila boj s klimatickými zmenami a Kjótsky protokol medzi svoje vrcholné priority pre tohtoročné predsedníctvo G8 i predsedníctvo EÚ, ktorého sa ujme v druhom polroku 2005) svoju pozornosť "lobistická skupina profesionálnych skeptikov, ktorí sa stavajú proti krokom na zastavenie klimatických zmien".

Guardian píše, že počas 90. rokov americký ropný priemysel financoval prostredníctvom Globálnej klimatickej koalície skeptikov, ktorí tvrdili, že klimatické zmeny nemajú nič spoločné s emisiami, prípadne že nie sú nebezpečné. Skupina bola deaktivovaná v roku 2001, keď prezident Bush dal jasne najavo, že ratifikácia Kjóta v USA "nehrozí". Podobný scenár sa pripravuje aj v Londýne. Koordinátorom akcií skeptikov je Vedecká aliancia, ktorá v decembri minulého roka vydala spolu s Inštitútom George, C. Marshalla (financovaným firmou ExxonMobil) správu, ktorá o sebe vyhlasuje že "podkopáva tvrdenia o klimatických zmenách". Vedecká aliancia organizuje aj konferencie a semináre s príspevkami popredných skeptikov.

Podľa profesora Davida Kinga, hlavného vedeckého poradcu Blairovej vlády, ktorý považuje klimatické zmeny za väčšiu hrozbu ako terorizmus, rovnaké mená bolo možné vidieť na podobných podujatiach v Moskve v čase, keď sa rozhodovalo o ruskej ratifikácii Kjóta.

V Európe sa budú "karbónoví dinosauri" -- firmy produkujúce veľké množstvá emisií -- pokúšať využiť vo svoj prospech aj aktuálnu tému "konkurencieschopnosti". Čoraz ťažšie sa objavujú vyjadrenia, že "nadmerné" environmentálne regulácie vrátane obmedzení emisií poškodzujú európsku konkurencieschopnosť. Európska únia by im v snahe naplniť ekonomické ciele Lisabonskej stratégie mohla začať načúvať (a tým, pravda, poprieť environmentálne ciele tej istej stratégie) aj napriek tomu, že je to účelové zavádzanie. Správa o Indexe environmentálnej udržateľnosti 2005, ktorú pre Svetové ekonomické fórum pripravil tím z Yale University a Columbia University v spolupráci so Svetovým ekonomickým fórom a Spoločným výskumným centrom EÚ, totiž jasne hovorí, že environmentálna udržateľnosť má skôr pozitívny účinok na dlhodobý ekonomický rast. Krajiny s najvyšším indexom udržateľnosti (Fínsko -- prvé, Nórsko -- druhé, Švédsko -- štvrté) sú súčasne vysoko konkurencieschopné. Na druhej strane existujú bohaté krajiny, ktorých index udržateľnosti je veľmi nízky -- ako Spojené štáty (45. miesto), Veľká Británia (66. miesto) či Belgicko (112. miesto). Tie prosperujú na úkor budúcnosti ľudstva.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO