20. 4. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
20. 4. 2004

Ako Rusko s expanziou NATO?

Rozšírenie Severoatlantickej aliancie o sedem nových členov sa stretlo s odlišnými odozvami v Kremli a medzi obyvateľstvom Ruskej federácie. Prezident Vladimír Putin hľadá prijateľný model partnerstva a spolupráce s transatlantickým spoločenstvom, ktoré rozširuje svoj protiteroristický obranný rádius na celý svet.

Od rozpadu Varšavskej zmluvy, Sovietskeho bloku i Sovietskeho zväzu uplynulo už vyše desaťročie. Zdalo by sa, že politické vedenie, generalita a občania Ruskej federácie mali dosť času na to, aby si zvykli na nové usporiadanie doma i vo svete. Prieskumy verejnej mienky ale naznačujú, že tomu tak nie je. Najmä staršia a stredná generácia akoby odmietali otvoriť oči a dívať sa okolo seba triezvo a bez nostalgie za mohutným Sovietskym zväzom. Veľmocenskú mentalitu nie je ľahké nahradiť pragmatickým spôsobom myslenia. Svedčí o tom nielen hodnotový svet Rusov, ale aj prežívajúce prvky správania sa obyvateľov iných bývalých svetových koloniálnych a vojenských mocností. Pri pozornejšom počúvaní sťažností moslimov i vyhrážok islamských teroristických ideológov môžeme rozpoznať neuhasínajúce plamienky hrdosti na príslušnosť k entite, ktorá prenikla do Ázie, Afriky a Európy.

Na rozdiel od súčasných radikálnych islamistických vodcov nemá kremeľské vedenie ambície fanaticky bojovať za obnovenie zašlej slávy a za vymanenie zo súčasného ponižujúceho postavenia voči Západu. Masy ruského národa však stále nie sú emocionálne pripravené zmieriť sa s priblížením operačného priestoru NATO k hraniciam "Matičky Rusi". V historickej pamäti Rusov sú zakorenené pokusy o dobytie ich vlasti napoleónskymi vojskami a hitlerovským Nemeckom. Ich opatrnosť voči zbrojacemu Západu blížiacemu sa k Rusku je pochopiteľná a nedá sa vždy prekonať racionálnym myslením či sebapresvedčovaním o neagresívnych úmysloch tankov a stíhačiek udomácňujúcich sa na hraniciach Ruska.

Technologicky je dnes západná vojenská aliancia, a najmä jej dominujúca sila -- Spojené štáty --, azda na vrchole svojej globálnej moci. Mohutnosť jej zbrojného arzenálu a jeho nasaditeľnosť zostane bez konkurencie ešte niekoľko rokov, kým jej vyrastie v Číne nový vážny protivník. Rusko je presne v opačnom postavení, keď sa jeho použiteľný potenciál znižuje nielen kvantitatívne, ale s určitými výnimkami aj kvalitatívne, čo Rusov veľmi trápi. Pri takomto nepomere sa sebadôvera silnejšieho nemusí prejavovať len napínaním svalov, ale aj naopak, citlivejším a dôstojnejším prístupom k tomu slabšiemu. Aj takto sa buduje dôvera a zbiera kredit pre budúcnosť, keď sa hierarchia na špici môže výrazne zmeniť.

V porovnaní s priemernými občanmi majú prezident Vladimír Putin a členovia jeho kabinetu ďaleko menej obáv z NATO a pomerne zreteľne rozoznávajú aj slabšie stránky tohto teraz už 26-členného heterogénneho spoločenstva nerovnakých bratov v zbrani. Ako nedostihnuteľného suveréna v ňom uznávajú Spojené štáty a rešpektujú aj členov jadrového klubu Veľkú Britániu a Francúzsko. Moskve ale neunikajú spory medzi členskými krajinami najmä v otázke invázie do Iraku a odolávania svetovému terorizmu. Ruský generálny štáb má dokonale zmapované schopnosti nových členských krajín NATO, ktoré s výnimkou Slovinska ešte nedávno slúžili ako satelity Sovietskeho zväzu. Ich zaostávanie za západoeurópskymi partnermi vo výzbroji a technike je neprehliadnuteľné a ich príchod do NATO neumocnil akcieschopnosť a údernosť aliancie tak výrazne, ako by napovedali mechanické súčty. Súhra a spriaznenosť dôstojníckych zborov má tiež ďaleko k optimu a niet divu, že bruselská centrála NATO očakáva od nových členov väčšinou iba nepočetné a úzko špecializované kontingenty.

Pre Moskvu je -- tak ako v minulosti -- dôležité sústreďovať sa v dobrom i zlom na Spojené štáty. S Washingtonom nachádza spoločnú reč vo vedení boja proti islamskému terorizmu a nemá námietky proti rozmiestňovaniu amerických jednotiek v Afganistane a v bývalých sovietskych stredoázijských republikách. S nevyspytateľnosťou tamojších moslimských kmeňov a zoskupení má striedavé skúsenosti už od XIX. storočia a poučila sa, že puškami a delami ich možno krátkodobo dobyť, ale nie udržiavať v poslušnosti. Spojené štáty a Rusko majú v Strednej Ázii, bohatej na ropu a zemný plyn, rovnaké alebo blízke ekonomické záujmy a obrana pred rozpínaním militantného islamu ich spája do tej miery, že sa nepovažujú za protivníkov.

Aj s NATO je Moskva pripravená spolupracovať vo veciach spoločného záujmu. Rusko bedlivo sleduje, či Severoatlantická aliancia rozšíri pôsobenie v Afganistane a preberie kontrolu nad bezpečnosťou Iraku, ako to navrhuje americký minister zahraničných vecí Colin Powell.

Ak by sa tak stalo a NATO by sa transformovalo na akéhosi svetového strážcu poriadku, jeho služby by nepriamo využívalo aj Rusko. Dá sa predpokladať, že by sa potom chcelo podieľať na rozhodovaní o nasadzovaní NATO a hľadalo by spôsoby, ako to urobiť bez toho, aby sa stalo plným členom aliancie.

Autor je analytik medzinárodných vzťahov

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       20. 4. 2004
20. 4. 2004 Som za reformy, nie som za chudobu
19. 4. 2004 MRSA - "Methicillin Resistant Staphylococcus Aureus"
20. 4. 2004 Cyrilu Svobodovi zůstalo alespoň pět prstů Štěpán  Kotrba
20. 4. 2004 Bůh je mrtev. Dnešním náboženstvím je sport :) Bohumil  Kartous
20. 4. 2004 Slovenská překvapení na pokračování Oskar  Krejčí
20. 4. 2004 Rovnost, skromnost, bratrství! Petr  Horák
20. 4. 2004 "Půl milionu" britských důchodců terčem zneužívání
20. 4. 2004 V Tibetu je ropa! Bohumil  Kartous
20. 4. 2004 Uhl a Hůlová: Nechť se Greenpeace obrátí proti Brezinovi na soud
20. 4. 2004 Válka: Cizí jazyky nejsou potřeba? Jakub  Leiter
20. 4. 2004 Stupidita už i v Britských listech Štěpán  Kotrba
20. 4. 2004 Jak je to s Huntingtonovou teorií o "střetu civilizací"?
20. 4. 2004 O národě a "registrovaných disidentech" Jan  Hruška
20. 4. 2004 USA nabídky amnestii vzbouřencům z Fallúdže
20. 4. 2004 USA kritizovaly Španělsko za stažení vojáků z Iráku
20. 4. 2004 Bílý dům odmítl obvinění, že neoprávněně přesunul peníze z Afghánistánu do Iráku
20. 4. 2004 USA prohrávají válku Immanuel  Wallerstein
20. 4. 2004 Existují utajované zbraně hromadného ničení? Mojmír  Babáček
20. 4. 2004 Bránime v Iraku slobodu alebo slobode? Eduard  Chmelár
20. 4. 2004 Ako Rusko s expanziou NATO? Adrian Peter Pressburg
20. 4. 2004 Výstava v knihovně upozorňuje na rizikové vývozy českých zbraní
20. 4. 2004 V ghettu všech ghett
20. 4. 2004 Říšský ministr dr. Goebbels k českým novinářům a kulturním pracovníkům
20. 4. 2004 Postavme si autostrádu
20. 4. 2004 Vydrží člověk zatáčku?
20. 4. 2004 Za právo na svobodnou možnost nevybrané informace nepřijímat
19. 4. 2004 Kontrolovat mocné a dávat prostor bezmocným Jan  Čulík
19. 4. 2004 Menší zlo? Ne, mediální realita Štěpán  Kotrba
19. 4. 2004 Nikdy víc Britský list!
19. 4. 2004 Hrají si lidé na Pána Boha, nebo napodobují přírodu? Miloš  Kaláb
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů
7. 4. 2004 Hospodaření OSBL za březen 2004
7. 4. 2004 Chcete učit češtině na Glasgow University?
22. 11. 2003 Adresy redakce