O poněkud problematickém "narovnání" od firmy Meta
27. 8. 2026
čas čtení
4 minuty
Meta
zaplatí v USA v rámci urovnania až 17,1 miliardy dolárov a zároveň bude
musieť zásadne zmeniť spôsob, akým Facebook a Instagram fungujú pre
deti a tínedžerov.
Meta
musí zaviesť denný limit používania, nočné blokovanie aplikácií,
vypnuté notifikácie počas školy, obmedzenie niektorých filtrov či počtu
lajkov.
Keď som si tú správu čítal, v duchu som počítal koľko rokov nám technologické firmy tvrdili, že problém je vlastne niekde inde.
Už v roku 2010 Facebook pri predstavení svojho Safety Center vysvetľoval bezpečnosť cez „best practices“ používateľov, vzdelávanie rodičov a tínedžerov a prirovnával bezpečné používanie Facebooku k tomu, že sa človek musí naučiť pravidlá cestnej premávky či nerozprávať sa s cudzími ľuďmi. Hovorilo sa tam aj o potrebe, aby mladí robili „múdre a zodpovedné rozhodnutia“.
Facebook nám cez 16 rokov dookola opakoval, ako majú deti menej scrollovať. Rodičia ich majú lepšie kontrolovať. Ľudia majú byť mediálne gramotnejší. Máme si vypnúť notifikácie, nastaviť limity, lepšie si vyberať obsah a naučiť sa nenechať manipulovať.
A až teraz, po 16 rokoch ich konečne dobehla spravodlivosť, ktorá jasne pomenúva ich podiel zodpovednosti.
Uvedomujem si, že v celom tomto probléme je zodpovednosť rozmiestnená rôznymi smermi, ale neochota Facebooku/Mety, či iných digitálncyh platforiem priznať a prijať zodpovednosť bola do očí bijúca.
Meta si skrátka zvolila korporátnu stratégiu, aby sme prehliadali zodpovednosť človeka, ktorý celý ten systém navrhol, rozvíjal a udržiaval čoraz nebezpečnejšie status quo.
Sarah Wynn-Williams v knihe *Careless People* veľmi plasticky opisuje kultúru Facebooku v časoch, keď firma získavala obrovskú moc nad globálnym informačným priestorom. Jedna vec sa tým príbehom podľa mňa tiahne neustále: keď bolo treba rozhodnúť medzi zodpovednosťou a rastom, Faceboook skoro vždy uprednostnil rast.
Facebook si uvedomoval, že jeho konanie bude viesť k verejnej kritike a namiesto zodpovednosti si 16 rokov volil stratégiu, ktorú by som pokojne nazval globálnym gaslightingom.
Vznikol informačný priestor navrhnutý tak, aby maximalizoval našu pozornosť, interakcie a zisk. A keď sa začali prejavovať jeho dôsledky, veľká časť zodpovednosti sa preniesla späť na nás.
My sme vraj závislí.
My sme polarizovaní.
My sa nevieme rozprávať.
My naletíme dezinformáciám.
Rodičia si nevedia postrážiť deti.
Akoby rozdrobenie spoločnej reality, zhoršenie verejnej diskusie či návykovosť digitálneho prostredia boli iba nejaké spontánne ľudské zlyhania.
Dnes už s istotou vieme, že neboli a vidí to tak aj množina súdov v USA.
Samozrejme, každý z nás nesie zodpovednosť za svoje správanie. Ale celé roky sme podľa mňa žili aj v zvláštnom epistemickom omyle, v ktorom sme precenili vlastnú vinu a podcenili zodpovednosť niekoľkých gigantických korporácií, ktoré toto prostredie vedome navrhovali, testovali a optimalizovali.
Preto je táto dohoda dôležitejšia než pokuta samotných 17 miliárd.
Máme tu precedens, ktorý veľmi konkrétne hovorí aj o tom, že problémom nemusí byť iba správanie používateľa, ale aj samotný dizajn systému.
Zostáva veriť, že po tomto kroku tlak na digitálne platformy neustane, že podobné volanie po zodpovednosti bude prítomné aj v odvetviach, ktoré vyvíjajú a dodávajú ďalšie technológie vrátane umelej inteligencie.
A taktiež nemôže ustať úsilie človeka adaptovať spoločnosť na tieto rýchle a masívne zmeny.
Technologický pokrok totiž nie je len skúškou našej vynaliezavosti, ale aj našej schopnosti niesť zaň zodpovednosť.
·
Ešte jedna dôležitá poznámka.
Táto
dohoda má aj svoju temnejšiu odvrátenú stránku. Ak má Meta uplatňovať
iné pravidlá na tínedžerov a iné na dospelých, musí vedieť, kto je kto.
A to znamená ešte dôslednejšie overovanie veku.
Meta
už dnes používa AI, ktorá odhaduje vek podľa informácií v profile,
príspevkov, komentárov či fotografií a videí. V niektorých prípadoch
môže od človeka žiadať aj doklad totožnosti alebo overenie veku pomocou
tváre.
Ochrana
detí je legitímny cieľ. Mali by sme si však veľmi pozorne strážiť, aby
sa z nej nestala zámienka na ďalšie rozširovanie digitálneho dohľadu nad
všetkými používateľmi.
Je v tom totiž zvláštny paradox.
Riešením
problému, ktorý vznikol aj preto, že technologické firmy o nás zbierali
a vyhodnocovali obrovské množstvo údajov, by nemalo byť, že o nás budú
musieť vedieť ešte viac.
Možno by stálo za úvahu aj jednoduchšie riešenie: navrhovať zdravšie digitálne prostredie pre všetkých.
269
Diskuse