Komparácia a objektivita

2. 9. 2014 / Igor Daniš

V poznámke k rozhovoru ŠK v PL sa Jan Čulík kriticky pozastavuje pri príklone časti predstaviteľov "ľavice" a "pravice" k "protofašistickým" predstaviteľom a režimom resp. "semiautoritárskym". Nemali by ste ale zabúdať na dôvody, prečo sa tak deje a čo predstavuje alternatívu či súpera, či v akom kontexte sa tak deje. Kto stojí ako súper Ruska -- odhliadnuc od jeho vojenskej prítomnosti na Ukrajine? S kým a s čím komparujeme súčasný stav? Ako súper stojí ukrajinský oligarchický režim, jedna z najvypuklejších plutokracií vo svete.

Nie je tak dávno, čo v Európe, v USA a inde vo svete sa bojovalo proti nástupu vlády a nelimitovanej moci oligarchie, transnacionálnych korporácii, premeny demokracie na boj ich záujmov, bezmocnosti občanov apod. Teraz sa staviame - abstrahujúc od kontextu -, nepriamo na ich obranu.

Na Ukrajine oligarchovia a ich režim doviedli občanov do biedy, k masívnej korupcii, k bezmocnosti a nakoniec svojou neochotou a arogantnosťou až k vojne. V porovnaní s okolitými krajinami ukrajinská plutokracia ukazuje svoju biedu, ekonomický úpadok je najväčší v porovnaní s okolitými krajinami. Rast je nízky a korupcia je masívny jav v spoločnosti. Chovali sa oligarchovia doteraz na Ukrajine demokraticky? Netunelovali, neprivatizovali falošne a korupčne, neprisudzujú sa im mafiánske spôsoby, nevykrádali plynovody? O súčasnom živote a fungovaní spoločnosti na strednej a západnej Ukrajine je podivuhodne málo informácii. Čo sa zmenilo? Azda títo Ukrajinci na všetko zabudli? Či zbavením sa jedného chudobnejšieho oligarchu -- Janukovyča sa zmenil celý systém? Prečo od nich očakávať demokratické postupy v budúcnosti? Či najlepším tmelom v totálnom rozvrate je vytvoriť spoločného nepriateľa a na všetko ostatné sa zabudne? Stará prax!

Cynická otázka: Nie je súčasný vojnový stav pre Ukrajinu výhodnejší než stav budovania ekonomiky a nového začiatku?

Zabúda sa na smiešne zatvorenie oligarchu Firtaša vo Viedni na americký príkaz, jeho pustenie na kauciu a obrat v jeho myslení, kajanie sa. Prečo sa Achmetov vzdal východnej Ukrajiny? Nie náhodu preto, že by mu bol zablokovaný majetok v zahraničných bankách v rámci sankcií? Nie je prejavom nedemokratickosti oligarchov, že odmietli hovoriť so separatistami, čo viedli k eskalácii napätia a nakoniec k vojenskému konfliktu? Či by aj s nimi hovorili, keby im to niekto neurčoval smer? Môže zostať Rusko bokom? Ako reagujú na nepokoje v bývalých afrických kolóniách Francúzi alebo Briti? Aké majú právo vojensky zasahovať? Či majú "pozývacie listy"? Ak Rusko nemá právo zasahovať priamo vojensky do konfliktu na Ukrajine -- a nemá -, majú USA a iné veľmoci právo vojensky intervenovať v krajinách v Ázii alebo Afrike? Rusko nemá bezpilotné lietadlá. Nie to určitý druh prejavu rasizmu (nacizmu): Ukrajina je viac než Irak, Pakistan, Mali alebo Líbya, Európa je viac než Afrika a Ázia?

Kotrba v rozhovore pre PL spomína vraždu socialistickej političky, bývalej šéfky FNM V. Semenjuk-Samsonenková. Píše sa o tom vo svetových médiách? Písalo by o smrti političky, keby mala pravicové, antiruské zameranie a inú minulosť? Ako pokročili vyšetrovania v rámci strieľania do ľudí na Majdane? Na základe akých informácii zo strachu o vlastný život musel bývalý prezident Janukovyč vo funkcii opustiť svoju krajinu? Budú potrestaní vinníci nešťastia na námestí Kulikove pole v Odese? Pri základnej informácii dokazujúcej vinu separatistov pri zostrelení malajského ma napadlo, "molodci" sa nemuseli trafiť, ako sa pochválili. Lebo ako sa ešte nedávno sa tradovalo Rusko či bývalý ZSSR je krajina, kde včera znamená zajtra (o schopnostiach a šikovnosti tamojších ľudí). Nepísal šéfredaktor BL ako prvý o prezumpcii neviny v prípade Rath, kde všetci boli okamžite na základe pádnych dôkazov presvedčení o jeho jasnej vine? Posudzuje sa vina manažérov malajskej leteckej spoločnosti, ktorí nútili kvôli nezvyšovaniu nákladov lietať cez nebezpečnú zónu?

Vedia obyčajní ľudia na Západe rozoznať medzi Ruskom, Sovietskym zväzom a Ukrajinou. Obávam sa, že nie. Že v rámci propagandy sa hrá na strunu strachu z Ruska. Chápem strach z Ruska v pobaltských krajinách. Ale v EÚ? Veď Rusi tiež deklarujú iba svoj záujem na historických ruských územiach, čo napr. západná Ukrajina nie je. O strategických a komerčných záujmoch USA bolo popísané dosť. Horšie na tom je, že sankcie nemajú vplyv na ekonomiku USA, ale Európy a Ruska. A kto je ekonomickým súperom USA? A ako by sa mala EÚ mala brániť proti Rusku v ekonomickej oblasti, potvrdiť svoju stabilitu? Nie náhodou uzavretím zmlúv o TTIP a TAFTA? Diskusie o nich sú teraz umne umlčané. Prichádzajú požiadavky na zvyšovanie vojenských rozpočtov. Pre koho budú prospechom? Nezačal sa celý proces už vypustením správy z jedného zdroja bývalého spojenca a nateraz kritika Putina B. Nemcova o astronomických nákladoch ZOH v Soči (40 mld. eur)? Alebo vyslaním vojenských lodí USA do Čierneho mora na zvýšenie bezpečnosti svojich športovcov pred teroristami na ZOH a tuším aj s požiadavkou vpustiť ich do výsostných vôd Ruska?

Nesystematicky, náhodilo som si prečítal diskusie pod článkami o konflikte na Ukrajine v malej vzorke britských, nemeckých, amerických a francúzskych médiách. Diskusiách ľudia vyjadrujú rôznorodé názory, mnohokrát vyargumentované, a zdá sa, že sú komplexné, na rozdiel od kategorických postojov politikov alebo vo veľkej miere od jednostrannosti médií.

Akurát ste publikovali článok z Guardianu upozorňujúci, že sa separatistom sa malo umožniť jednať a nechať im vytvoriť autonómiu podobne ako v Baskicku, Kosove, Škótsku. Nato som vo svojich článkoch aj na BL upozorňoval (príklad aj Južného Tirolska). Dnes sa zdá, že už je neskoro. Možno nie. Hrozí skutočne vytvorenie Novoruska. Ale aká je iná možnosť? Tragédia zo Slavónie po 20 rokoch? Ruskí separatisti nie sú samovrahovia.

Žijeme v epoche simulakier a simulácií. Vojna na JV Ukrajine je toho prejavom, hlavne mediálna vojna. Čo sa ponúka dnes v simulakrickej a simulovanej demokracii na výber? Žiaľbohu plutokracia, globálny oligarchický systém alebo protofašistické a semiautokratické režimy. Nato by sme nemali pri žiadnej príležitosti zabúdať, nedať sa vtiahnuť do pripravených strategických hier, byť slepými otrokmi rôznych záujmov a snažiť sa o alternatívy k nim.

0
Vytisknout
3764

Diskuse

Obsah vydání | 3. 9. 2014