Islam a jeho vzťah k homosexualite

6. 11. 2018 / Almir Strinić



Autor je študent sociálnej antropologie a politologie na Freie Universitat, Berlin/ Bogazici University Istanbul

Homosexualita a heterosexualita. Tieto dva magické názvy sú akoby hlboko zakorenené v našich identitách. Už odmalička podliehame pod tlak spoločnosti, aby sme naše sexuálne cítenie a správania zaradili a označili. Najmä chlapci už od útleho veku sú vystavení tomu, ako byť správnym mužom. A v našej kultúre byť správnym mužom znamená mať heterosexuálnu orientáciu, to znamená milovať ženy. Všetky ostatné formy sú hlboko odmietané, lebo nesúvisia s naším poňatím mužnosti a sú tvrdo trestané. Sú trestané v podobe odmietnutia, šikany či marginalizácie. Vyrastal som na katolíckom Slovensku a už od detstva som si bol vedomý, že sa ma páčia chlapci. Na základnej škole som sa chcel držať s mojimi spolužiakmi- chlapcami za ruky, čo nebol najlepší nápad. Tento nápad ma stál niekoľko rokov šikany zo strany spolužiakov na katolíckej škole. Miluj blížneho svojho.

Môj pohľad o mojej sexualite na Slovensku bol veľmi zlý. Cítil som sa, že patrím k nejakej malej skupine ľudí, že musím skrývať každý kúsok intimity, ktorú chcem prežívať s mužmi. Žiadne držanie za ruky, žiadne náznaky. Áno, v modernej Európe len prednedávnom som vďaka mojej ne-heterosexuálnej preferencii zažíval nepríjemný život.

Teraz pár rokov neskôr som na výmennom pobyte v Istanbule. Poviete si, gay v moslimskej krajine? To musí byť ale odvaha! Prvé čo som si všimol prechádzajúc sa po jednej z hlavných ulíc bolo, koľko mužov sa u drží okolo pása, za ruku, okolo ramena. Niektorí z nich sú len kamaráti, niektorí možno viacej, ale nikoho to nezaujíma. Môj turecký spolužiak, otvorený gay, sa často drží pod pás s chalanmi a raz som mu povedal: Vieš čo závidím ti, že to môžeš robiť, toto si u nás dovoliť nemôžem. On sa ma prekvapene spýtal: ale veď ty si z Európy, tam to musí byť super otvorené nie? Žiaľ nie, nie v tej Európe, kde kresťanstvo sa drží silno pri moci. V Bratislave, ak som chcel mať rande, mohol som zabudnúť na držanie za ruky, akékoľvek letmé dotyky, ani držanie sa pod pazuchu. Nie som extrémny športovec a nerád sa vystavujem do nepríjemností.

Snažil som sa nájsť koreláciu. Judeo-kresťanský svet ako otvorený a akceptujúci ne-heterosexuálne formy správania je veľmi krátka záležitosť. Aj ked si západny svet myslí, že vynašiel sexuálnu slobodu a toleranciu, ešte donedávna bola homosexualita trestaná vo veľa európskych krajinách. Poviete si, ale veď to sa deje ešte doteraz v arabských krajinách! Ja ale argumentujem, že je dôležité sa pozrieť na historické súvislosti. Takmer väčšina zákonov proti homosexualite resp. sodomii bola zavedená v arabských krajinách britskými a francúzskymi kolonistami. Islam nikdy explicitne homosexualitu netrestal, práveže naopak. Pokiaľ si čítate zápisky európskych dobrodruhov z 19. storočia, popisujú zhrozenie a odpor voči Moslimom, ktorý sa nehanebne angažujú v sodomii. Pre viktoriánsku Európu bol moslimský svet nepredstaviteľným miestom sexuálnej otvorenosti – v ich ponímaní zhýralosti. V arabskej literatúre je časté nájsť ľúbospevy o láske k mladým chlapcom a chválospevy o ich kráse. Naopak, arabskí cestovatelia komentovali taktiež počas ich ciest európske zvyklosti. Islamský cestovateľ Rifa-a al Tahtawi počas svojich ciest po Francúzsku v 19. storočí poznamenal, že ho prekvapilo, že v európskej literatúre a umení je objektom obdivu len žena a nezmieňujú sa o kráse a láske k mladým mužom.

V jeho zápiskoch poznamenal:

“That’s one of the most offensive things. They don’t mention it in their books and refrain from it as much as possible, and one doesn’t even hear conversations about this subject.”

Je totiž faktom, že islam nezakladal nikdy na príbehu o Lotovi a hriechu o vzťahu medzi dvoma mužmi. "Thou shalt not lie with mankind, as with womankind: it is abomination. Je biblický odkaz, ktorý ovplyvnil počas stáročí prejavovanie sa sexuálneho správania v našich končinách

Samozrejme aj v koráne existujú pasáže, ktoré zabraňujú isté formy sexu medzi mužmi, ale skôr ide o análny sex ako taký, ale nie o iné formy. Je taktiež zaujímavé poznamenať, že mimo judeo-kresťanského kultúrneho okruhu, mužská bisexualita bola veľmi rozšírená, takmer univerzálna. Raný Islam mimo iného veľakrát interpretoval anticko-gréckych filozofov a posolstvo antickej kultúry dopomohlo tomu, že sa antický model vzťahu medzi mužom a chlapcom zachoval. Z antických kultúr bola tá hebrejská jedna z mála, ktorá explicitne a kruto vo svojom učení trestala homosexuálny delikt. Tento prastarý sodomistický hriech prevzalo aj kresťanstvo, ktoré de-facto vzniklo ako židovská sekta. Islam je najmladší zo všetkých abrahámskych náboženstiev a veľa pasáž z knihy Genesis nenašli v Koráne uplatnenie.

Kresťanstvo od svojho počiatku bolo veľmi strohé. Všetky formy neprokreatívneho sexu boli trestané. V provincii Al-Andalus, v južnom španielsku, ktoré bolo pod arabskou nadvládou, sa dajú nájsť nespočetné literárne dokumenty o tom, že homosexuálne správanie bola bežnou súčasťou života. To sa zmenilo až s Reconquistou a vyhnaním Moslimov z tohto polostrova. Obeťami svätej inkvizície neboli len Moslimovia a židia, ale aj „sodomisti“. Neskutočne krutá inkvizícia zapríčinila absolútne pokatolíčenie tohto regiónu a s tým sa vytratila aj homosociálne spoločenstvo. Zatiaľ čo arabskí alebo perzskí spisovatelia ospevovali homosexuálnu lásku, v Británii už v 16. storočí nadobudol platnosť takzvaný The Buggery Act 1533. Prvý politicky mienený zákon proti homosexualite. Tento zákon bol predzvesťou rozšírenia homofobie takmer do celého sveta a do kultúr, ktoré ju v takej forme nikdy nepoznali, v rámci neskoršieho úspechu Veľkej Británie ako koloniálnej veľmoci.

Homosociálna spoločnosť v arabskom svete ale s úsvitom 19. storočia začala upadať. S čím väčším vplyvom Európy ako svetovej veľmoci sa začala európska heteronormativita a s ňou spojená homofobia rozširovať aj do arabského sveta a infikovať ňou najmä elity, ktoré vďaka výhodám začali akceptovať a napodobňovať európsky spôsob život, morálku a zásady. Tie sa stali superiórne natoľko, že stará homosociálna spoločnosť bola potlačená do pozadia.

Osmanský štátnik a historik Ahmed Cevdet Pasa zmienuje premenu móresov v Istanbule počas 19.storočia:

Woman-lovers have increased in number, while boy-beloveds have decreased. It is as if the People of Lot have been swallowed by the earth. The love and affinity that were, in Istanbul, notoriously and customarily directed towards young men have now been redirected towards girls, in accordance with the state of nature.



Ale nie úplne. Ešte aj dnes sú zbytky tejto prastarej kultúry natoľko časté, ako muezzinove volania na modlitbu. Počas krásneho slnečného popoludnia v Tunise alebo v Istanbule neuvidíte len krásne ženy na uliciach, ale aj mužov posedávajúcich v kaviarňach a otvorene flirtujúcich s mladými mužmi, v prítomnosti ostatných za bieleho dna či kamarátov držiacich sa pod pazuchu a vo veľmi blízkom, kamarátskom objatí. Pre domácich je to len jeden z aspektov života, niečo, čo ak je držané v medziach slušnosti, netreba aby bolo odsudzované. Taktiež to nie je brané ako znak odlišnej identity či neschopnosti mať pohlavný styk so ženou a byť spôsobilý mať rodinu. Moslimská a v podstate žiadna iná kultúra okrem našej homo/heterosexuálny binarizmus nepozná. Aj mne osobne v skutočnosti netreba žiadna gay internetová aplikácia alebo skryté miesta, aby som mohol prísť s mužmi do kontaktu. Je to na jednu stranu oslobodzujúce od európskeho spôsobu, kde je zoznámenie s mužmi nemožné (niekde možno až nebezpečné) pokiaľ nevyhľadávate miesta určené pre gayov. Veľa európskych gayov sa síce môže ženiť, ale pre veľa mojich európskych kamarátov je jediným bežným miestom spoznávania iných mužov internetová aplikácia. V Európe či Amerike vládne po storočiach útlaku politická korektnosť voči homosexualite ako sexuálnej menšine, ale naša spoločnosť už storočiami nie je homosociálna a homosexuálne správanie, okrem veľkých mestských centier, nie je súčasťou verejného života, nakoľko sa vzťahuje len na užšiu skupinu ľudí, u ktorých je homosexuálna preferencia buď vrodená alebo dominantná. Otázkou je, či je táto separácia sexuality naozaj znak slobody? Po skúsenostiach v arabskom svete mi príde „klub pre gayov“ rovnaká hlúposť ako „klub pre černochov“. Prečo by mala byť sexuálna preferencia znak totálnej odlišnosti od väčšiny? Je celkom možné, že ak sme nemali za sebou niekoľko storočí kresťanskej perzekúcie nemali by sme ani potrebu rozlišovať medzi správnou a nesprávnou sexualitou, väčšinovou a menšinovou, abnormálnou a normálnou. Európania naozaj veria vo svoju superioritu. Tak ako verili, že ich heteronormativita je superiórna v 19. storočí, tak veria dnes, že ich pohľad na sexuálnu slobodu sťa sexuálnej identity je jediná správna forma ako dosiahnuť sexuálnu slobodu. Ja si to nemyslím. Myslím si, že sexuálne správanie je jedna záležitosť a identita druhé. Každý má právo na sebaurčenie a toto sebaurčenie treba rešpektovať a chrániť, nech je akéhokoľvek druhu. Myslím si ale že európsky spôsob diferenciácie medzi homosexualitou a heterosexualitou je hlavná príčina homofobie a stavia veľa mužov pod tlak. Viem si predstaviť, že niektorí chlapci svoje bisexuálne impulzy potlačia pod enormným tlakom okolia lebo odhalenie týchto impulzov môže viesť k ohrozeniu jeho identity muža či normality. To vyvoláva strach, agresiu – typické prejavy homofobie, najmä u mužov. Pri každom vystavení sa homosexuálnemu podnetu neskôr v dospelosti potom reaguje zmeskou zabudnutých a potlačených emócií, ktoré nevie rozoznať čo vedie k obrannej reakcii- agresii. Typický prejav homofobie, u niektorých mužov. V arabskom svete tradične nie je homosexuálny styk braný ako žiadna špeciálna identita a tým pádom nie je znakom nejakej odchýlky od mužnosti, je to len jedna forma sexu. Samozrejme, aj v arabskom svete existujú muži, ktorých by sme nazvali homosexuálny – to jest, preferujú kontakty len s rovnakým pohlavím, lenže väčšina mužov má tendenciu správať sa bisexuálne.

Spoločenské normy a kultúra sú mocné čarodejky a prejavy ľudskej sexuality nej zrejme silno podliehajú. Cez tisícročia ľudskej histórie vidíme rôzne formy sexualít, sexualných vzťahov medzi ľudmi. Kresťanstvo, a najmä katolícka církev sa snažili storočiami skutočne minimalizovať ne-heterosexuálne správanie medzi svojimi ovečkami, jakožto prokreatívny sex mal byť jedinou správnou formou. Ja sa ale pýtam, načo by bola homosexualita/bisexualita resp. sodomia stáročiami tak silné taboo a dôvod k perzekúcií, ak sa má vraj týkať len zanedbateľnej, menšinovej 4% skupiny obyvateľstva? Ak by bola väčšina ľudí skutočne výlučne heterosexuálna od počatia, ako to, že iné kultúry fungujú či fungovali diametrálne odlišne?

0
Vytisknout
5120

Diskuse

Obsah vydání | 8. 11. 2018