ALEX KOENIGSMARK už sem nenapíše
13. 2. 2013 / Gustáv Murín
Alex Koenigsmark písal do Britských listov od decembra 2004 do októbra 2012. Bolo to viac ako 170 príspevkov, občas skôr anekdot, kultúrnych reflexií, literárnych ukážok, fejtónov, úvah a aj polemických a polemizujúcich textov.
Veľkou výsadou tejto osobnej publicistiky bol nadhľad, pozoruhodná vzdelanosť a humor. To všetko dokopy je kvalita, ktorá niesla značku AK. Vedel sa oprieť aj do politiky, ale od mnohých sa líšil práve tým humorným odstupom. Nemoralizoval, hoci bol zjavným vyznávačom vyššej morálky a mravnosti. Ponúkal iný pohľad. Verím, že pre čitateľov Britských listov to bolo osviežením. Podstata jeho verejnej činnosti bola však o mnoho pestrejšia.
Čas na uvažovanie
Alter egom Alexa Koenigsmarka bola (a našťastie stále je) žena jeho života Viktorie Hradská. Spolu založili už spomínaný funkčný a zmysluplný Salon kritického myšlení v Prahe, ktorý zvolával raz mesačne svojich vzácne vzdelaných členov na večer zamyslenia na danú tému načrtnutú objednanou prednáškou. Prednášali vedci aj umelci, len o politike sa nehovorilo. Pútavá diskusia pri dobrom víne, to bol vývesný štít Salonu kritického myšlení.Výročná konferencia tohto salónu sa konala v Litoměřicích, časom ako Višegrádsky projekt, dokonca s medzinárodnou účasťou. Zavítal tam napríklad bývalý maďarský prezident Arpád Gőncz (ten bol zároveň čestným predsedom), budúci slovenský minister kultúry Rudolf Chmel, bývalý minister zahraničných vecí Jiří Dienstbier a budúci minister obrany Saša Vondra, ale aj šéfredaktor prestížnych Britských listů Jan Čulík a ďalší účastníci z Fínska, Srbska, Chorvátska, Slovinska, Rakúska, Nemecka, či Poľska. Alex a Viktorie, ako znalci možných plytčín intelektuálskeho pábení, vedeli, že to správne platónovské "symposion" začína, keď končia oficiálne reči. Boli to očarujúce stretnutia dlho do noci, kedy sme debatovali o postavení umenia v meniacej sa dobe, pozícii spisovateľov a ich hľadaní nových úloh v novej spoločnosti, ale aj o nemožnosti realizácie platónovskej utópickej podoby Štátu, keď v rámci jej modelu vládnutie filozofov-intelektuálov po Nežnej revolúcii tak názorne zlyhalo. Okrem pozoruhodných prednášok, tradičného literárneho večera a debát mimo oficiálneho programu, toto užitočné intelektuálne úsilie zanechalo aj dodnes inšpiratívne zborníky vydané v prestížnom českom vydavateľstve Votobia. Ich témami boli napríklad: Média jako překážka v komunikaci, Velké literatury malých národů, či Umění jako komunikační jazyk. Tento pozoruhodný intelektuálny projekt trval viac ako desať rokov.
Čas na kultúru
Ktosi povedal, že "robiť v kultúre je raj, ale organizovať kultúru je peklo". Alex a Viktorie sa tým nedali odradiť a niekoľko rokov spolu organizovali aj kultúrne podujatia v Paláci Kinských na Malej strane v Prahe.Popri tom stihol Alex Koenigsmark písať knihy (napr. Pánské historky, Siromacha, Chlast i Černá krev), ale aj každodenné reflexie na pre internetové médiá. Ako vyštudovaný dramatik zaujal najmä televíznou tvorbou (napr. A.C. Dupin zasahuje, Největší z Pierotů, Hra na telo, či Jasnovidec), z ktorej veľkú časť realizoval na Slovensku. Televízna inscenácia "Mário a kúzelník" s na bielo nalíčeným Kukurom v hlavnej úlohe je pojmom, takpovediac evergrínom. Rovnako ako film "Galoše šťastia" režírovaný Jurajom Herzom. Pôvodne sa Alex Koenigsmark vyučil kameníkom a dá sa povedať, že svoje dramatické diela tesal naozaj zdatne. Patrili medzi ne aj divadelné hry ako Adié, miĺáčku! (1980), Mňau, aneb ach Thalie (1987), či Profesionálové (1987).
Diskuse