Hybris

27. 3. 2020 / Jana Bryjová

čas čtení 3 minuty

Sme slobodní, máme možnosti, poznatky a schopnosti. Sme nesení lákavými a podmaňujúcimi výzvami archetypu Hrdinu. Prekonávame prekážky, rúbeme lesy, presúvame toky riek, vypúšťame jedy do ovzdušia, morí a oceánov. Dobývame svet. Pripíname si Ikarove krídla a letíme omámení vlastnou rozpínavosťou v ústrety jeho osudu. Nevenujeme pozornosť topiacemu sa vosku na našich krídlach.... uniká nám, že napĺňame odvrátenú stránku /karikatúru/ archetypu hrdinu.

Jungovský analytik Edward F. Edinger vo svojej knihe Já a archetyp hovorí o stave inflácie keď si človek prisvojuje niečo čo mu neparí. Rozpína sa do nerealistickej veľkosti , dôležitosti a domýšľavosti.

 

Starí Gréci sa veľmi obávali ľudskej arogancie, spupnosti, stavu keď človek prekračuje ľudské medze a prisvojuje si to čo patrí Bohom. Existujú neviditeľné hranice, ktoré človek pociťuje v sebe a nepraje si ich prekračovať. Ak sa to nedeje a je spútaný pýchou je to prejav Hybris- pýchy– nehanebnosti, neúcty a brutality sily. Je to hriech silných a pyšných. Rodí sa z koros- nenásytnosti a z nadbytku. Odstraňuje z cesty slabých a bezmocných „rozmetáva“ ako píše Aischylos „ skvelý oltár zábran. Myšlienka inflácie - siahania na niečo čo presahuje ľudské medze je prítomná aj v príbehu o Polykratovi, ktorý zaznamenal vo svojich Dejinách Herodotes.

Polykratés bol tyranom v Samu v 6.st. pr.Kr. Bol to neuveriteľne úspešný muž. Všetko čo robil sa obracalo v jeho prospech. Jeho šťastie sa zdalo neobmedzené. Veľké šťastie Polykratovo nezostalo Amasisovi / egyptskému kráľovi/ utajené, ale spôsobovalo mu starosti. Keď sa Polykratovo šťastie ešte stupňovalo, napísal mu tento list: „ je príjemné dozvedať sa, že sa dobre darí priateľovi, mne však sa tvoje veľké šťastie nepáči, pretože viem, že božstvo je závistlivé. Preto si tak trochu prajem pre seba – i pre tých, ktorých osud mi leží na srdci- aby som mal v niečom šťastie a v niečom zase neúspech a trávil tak vek so striedavým zdarom, než aby som mal šťastie vo všetkom. Počúvni ma teda a učiň proti svojmu šťastiu toto: zváž si, ktoré veci si najviac ceníš a čoho strata by tvoju dušu najviac zabolela a zahoď to takým spôsobom, aby sa to už nikdy nedostalo do ľudských rúk. Ak sa ani potom nebudú striedať úspechy a nezdary pomáhaj si ako ti radím. “

Polykratés počúvol priateľove rady a zahodil do mora drahocenný smaragdový prsteň. Avšak za niekoľko dní chytil jeden rybár rybu tak veľkú a nádhernú, že si ju nedovolil predať ale ponúkol ju ako dar samotnému kráľovi. Keď rybu otvorili, v jej bruchu našli smaragdový prsteň, ktorý kráľ zahodil. Keď sa Amasis o novom vývoji dozvedel, vystrašilo ho to natoľko, že ukončil svoje priateľstvo s Polykratom obávajúc sa, že bude sám zatiahnutý do nadchádzajúcej pohromy, ktorá musela nasledovať po takom nehoráznom šťastí. Oprávnene- Plykratés bol po úspešnom povstaní ukrižovaný.







1
Vytisknout
8323

Diskuse

Obsah vydání | 31. 3. 2020