Uzavření škol v době koronaviru umocní nerovnost ve vzdělávání

4. 6. 2020 / Bohumil Kartous

čas čtení 3 minuty
30762
Môže epidémia koronavírusu zmeniť školy k lepšiemu, ako sa to často tvrdí? Nie je príliš odvážne si to myslieť, keď vieme, že školstvo je oblasť voči zmenám pomerne odolná? Nevrátia sa deti do škôl, ktoré budú úplne rovnaké ako pred krízou?
Ak niekto robí závery vo chvíli, keď sa ešte len vyrovnávame s podmienkami núdzového stavu, pravdepodobne má k dispozícii centrálny mozog ľudstva s takou kapacitou umelej inteligencie, o ktorej sa všetkým technologickým špičkám môže len snívať. A ja ho chcem tiež, veľmi! Ale teraz vážne: optimisti veria, že súčasná experimentálna situácia povedie k dlhodobému zlepšeniu, pesimisti si skôr stavia na návrat k rutine. Skutočnosť je taká, že núdzový stav ešte viac obnažil rozdiely medzi jednotlivými učiteľmi a školami. Na jednej strane sú tí, ktorí virtuálno-fyzickú realitu roku 2020 elegantne využili a nechali školy v pravom zmysle slova „otvorené“, a na druhej strane tí, ktorí túto možnosť nevnímajú, nechcú alebo je pre nich nedosiahnuteľná.

Z rozhovoru autora pro slovenský server Ahojmama.sk (Pravda.sk).

(...)


Odhalila koronakríza nejaké slabiny súčasného vzdelávacieho systému?
Áno, jednak neschopnosť či neochotu veľkej časti učiteľov používať digitálne technológie čo i len na základnej úrovni, a to v situácii, ktorá si to nevyhnutne vyžaduje. Obnažila tiež jeden veľký problém, nerovnosť vo vzdelávaní danú rozdielnym socioekonomickým zázemím rodín. Nikto nedokáže presne povedať, koľko detí sa razom ocitlo v stave, keď ku vzdelávaniu nemajú skoro žiadny prístup, či už kvôli nedostatočnému technologickému vybaveniu domácnosti, alebo kvôli obmedzeniu, ktoré predstavuje vzdelanie rodičov a ich nízka schopnosť nahradiť školské vzdelávanie či nedostatok motivácie ku vzdelávaniu samotnému. Ukázala ale tiež, že škola sa nedá distančným vzdelávaním nahradiť, pretože ak niečo dieťaťu naozaj chýba, je to sociálny kontakt, kamaráti.

Čo súčasná bezpredecentná situácia ešte priniesla jednotlivým skupinám, ktoré sa jej museli prispôsobiť? Deťom, rodičom a učiteľom?
Učiteľom priniesla dilemu, či preklenúť bežnú výučbu pomocou technológií a ukázala limity v tomto smere. Tým, ktorí pochopili situáciu ako príležitosť, ukázala, že je dôležité uvažovať o obsahu vzdelávania, o tom, ako ho deťom predávať, ako ich hodnotiť a za čo. Rodičom ukázala, ako náročné je učiteľské povolanie. Zároveň ako absurdné sú často požiadavky, ktoré škola na deti kladie. Bavil som sa s priateľom akademikom, človekom s profesúrou, ktorý bol prekvapený, ako sa žiakom tretieho ročníka predáva materský jazyk. Zhodli sme sa, že hoci sme obaja vysokovzdelaní a s jazykom pracujeme, živíme sa ním, učivo pre tretie triedy by sme asi vo všetkom nezvládli. Tento fakt, teda nespojitosť obsahu vzdelávania s využitím v praxi, dokonca v profesijne vysokonáročnej oblasti, je presne tým, čo vyvoláva nekonečné diskusie, nielen vo vzťahu k materskému jazyku. Teraz má o tom viac rodičov dôkaz. Deťom zasa súčasná situácia ukázala, ako veľmi im môže chýbať škola, miesto, kde sa stretávajú so svojimi rovesníkmi. Že nie je vôbec príjemné nahradzovať priamy sociálny kontakt komunikáciou na diaľku.

Celý rozhovor.

0
Vytisknout
7343

Diskuse

Obsah vydání | 5. 6. 2020