21. 11. 2019
Emócie pri
pohľade na zmenené Tatry stále úplne nevyprchali, no uplynulo už dosť času na
to, aby sme mohli začať bilancovať. Po nevyhnutných záchranných prácach a
sprístupnení komunikácií sa začalo postupné odstraňovanie drevnej hmoty z
kalamitných plôch. Pri celkovom objeme 3 milióny kubických metrov dreva a
minimálne takom istom počte stromov bolo až 95% vetrom zasiahnutých plôch
rozdelených na obchodné polia a následne vyťažených.
Pre prírodu
teda zostalo iba 5%, čiže asi 600 hektárov lesa zasiahnutého vetrovou
kalamitou. A to aj napriek odporúčaniam svetovej autority v ochrane prírody -
IUCN (Mezinárodní svaz ochrany přírody - pozn. DV), ktorá v záujme zachovania štatútu TANAPu ako medzinárodne uznávaného
národného parku navrhovala Slovenskej republike ponechať bez zásahu 100%
kalamitnej hmoty, nachádzajúcej sa na území všetkých tatranských rezervácií (4.
a 5. stupeň), a až 50% všetkých plôch mimo územia rezervácií s priradeným
tretím stupňom ochrany.
Ciele národného
parku sa po dlhých rokoch bojov proti štátu a drevárskej loby podarilo obhájiť
a naplniť aspoň v Tichej a Kôprovej doline. Tie sa ako jediné z tatranských
dolín po kalamite nakoniec podarilo v celosti ochrániť, čo umožnilo prirodzený
vývoj kalamitných plôch bez ťažbových a následných "lesopestovných"
zásahov.
Nebudem viac zaťažovať číslami ani detailami toho čo všetko bolo potrebné pre
ochranu tohto územia spraviť a kto všetko sa o to pričinil. Ja za všetkých
ďakujem Erikovi Balážovi, pretože to bol práve on kto pred vyše 20 rokmi
oprášil staré a nikdy v praxi nerealizované koncepcie TANAPu a začal usilovne
pracovať na myšlienke úplnej ochrany týchto dvoch nádherných dolín ležiacich v
srdci Tatier.
A teraz sa
môžme spolu pozrieť, ako to tam, v Tichej a Kôprovej doline dnes, po 15 rokoch
od kalamity vyzerá.
Diskuse