Je čas povedať pravdu aj o ekonomike?

15. 5. 2025 / Jozef Stasik

Problémom je, že HDP vykazuje takmer permanentný rast. To je pádny dôvod na uspokojenie, ktoré sa aj národu pravidelne servíruje. Nejaké nedostatky sa sem tam nájdu, ale ekonomika ako celok rastie a to je najpodstatnejšie. Časť hospodárstva, tá menšia počtom obyvateľov, naozaj prosperuje. Vysokoziskové sú banky, mobilní operátori, obchodné reťazce, automobilky, zbrojný priemysel. Prosperuje množstvo menších firiem, startupy. Ekonomika generuje aj výnosné povolania - manažéri, lekári, IT sektor, špecialisti... Tu je všetko v poriadku. Ak nejaká firma zlyhá, nahradí ju iná. A čo tá druhá časť? Ktorá časť ekonomiky vlastne neprosperuje? Dá sa to zistiť? Odpoveď sa ponúka sama. Tá časť, ktorá neprináša zisk, generuje minimálny výnos. Disponibilný medián príjmu bol v Česku v roku 2023 1 350 EUR, 33 650 korún. Polovica českých zamestnancov teda ročne zarobí menej ako 400 000 korún. Dokonalé fiasko otvoreného trhového hospodárstva. Pripomeňme, že minimálna dôstojná mzda predstavuje sumu 45 865 korún. Lenže na prosperujúcu ekonomiku je potrebný dopyt. Dopyt bohatých spotrebiteľov. Keď polovicu spotrebiteľov držia trhové mzdy na, či pod hranicou chudoby, ekonomika jednoducho prosperovať nemôže. Výroba a služby môžu ponúkať kvalitné aj inovatívne výrobky. Ak však spotrebiteľom chýbajú peniaze, celé snaženie je zbytočné.

Vieme teda, ktorá časť ekonomiky je problém. Riešenia? Tých je mnoho. Zdanlivo. Pravica, logicky, zameriava pozornosť na jednotlivca, na produkciu. Reformy, menej regulácii, inovácie, zameranie na vyššiu pridanú hodnotu, kvalitnejšie školstvo, imigranti, návrat expertov, podpora startupov, nižšie firemné dane, dotácie... Reformy uľahčia firmám prepúšťanie zamestnancov. Regulácie odbremenia firmy od povinností. Inovácie a experti prinesú firmám vyššie zisky. Kvalitnejšie školstvo a vzdelávanie umožní pripraveným jednotlivcom lepšie vyhliadky na trhu práce. Imigranti sa uspokoja s nižšími mzdami. Podpora startupov pomôže niektorým firmám možno k rozprávkovým ziskom. Nižšie dane a dotácie zvýšia firmám zisky. Zďaleká nejde o ojedinelý názor. Väčšina ekonómov sveta tvrdí to isté. Draghiho plán na zlepšenie konkurencieschopnosti Európy má presne rovnaké zameranie. Zvyšovanie ziskov bohatých firiem, aby boli ešte bohatšie. Ktoré z týchto opatrení zvýši mzdy v tej časti ekonomiky, ktorá neprosperuje, teda zamestnancom? Mzdy zostanú trhové, tak ako doteraz. Inými slovami, všetky spomínané návrhy riešia niečo, čo vôbec riešiť netreba.

A čo ľavicové riešenia? Vyššie dane, tlak na zvýšenie miezd, posilnenie odborov, UBI. Zabúda sa, že žijeme v otvorenej trhovej ekonomike. Ak výška miezd a daní prekročí hranicu, pre každú firmu inú, táto firma výrobu presťahuje do krajiny s nižšou mzdou či nižšími daňami. Alebo začne krachovať, pretože nedokáže udržať porovnateľné ceny so zahraničnou konkurenciou. To, že západné firmy dávajú prednosť výrobe vo východnej Európe je len otázka nákladov. Ak sa mzdy vyrovnajú s Nemeckom, aký bude dôvod investovať v drahom zahraničí? Beznádejne zadĺžené štáty môžu UBI iba donekonečna skúmať. Na jeho zavedenie sa peniaze v dohľadnej dobe určite nenájdu.  

Čo to znamená? Nechať polovicu zamestnancov naďalej živoriť? Vypadá to tak, všakže? Nech sa snažia vzdelávať, riskovať v podnikaní, viac pracovať. A nech nahradia tých menej šťastných zamestnancov, ktorí v súťaži prehrali. Veď to funguje storočia. A dobre. Ale malo by tak vypadať aj tretie tisícročie? Mimochodom, uplynuli z neho už dve percentá a chudobu nevie vyriešiť Svetová banka, MMF ani eurofondy. Mala by nás táto chudobná a nenápadná entita zaujímať? Treba podotknúť, že za dverami už čaká robotizácia, automatizácia, umelá inteligencia. Koľko korún stavíte nato, že naozaj prinesie viac a lepšie platených pracovných miest? Nie je poravdepodobnejšie to, že sa táto chudobná a nenápadná entita začne skôr rozrastať? Existujú však faktory, ktoré majú potenciál prebudiť záujem aj o slabo platených zamestnancov. Napríklad kriminalita, nízke daňové príjmy štátu, či politický extrém. Je len otázka času, kedy začnú na príbytkoch bohatých pribúdať mreže na oknách a vysoké múry s ostnatým drôtom. Chudoba generuje kriminalitu priam učebnicovo. Nízke dane nestačia na primerané financovanie zdravotníctva či infraštruktúry. Inak sa napĺňa štátny rozpočet z príjmu 4 000 EUR a z DPH a spotrebných daní obyvateľov, ktorí oveľa viac míňajú. Keď do poslaneckých lavíc zasadnú prví fašisti, bude neskoro na múdre analýzy.  

Čo treba urobiť? Základom je zmeniť pohľad na ekonomiku, pochopiť, aké javy tam pôsobia. Slepá ideológia ľavice či pravice nepomôže. V dejinách vždy platilo, že jednou z povinností vladára je zabezpečenie plných sýpok. S príchodom voľného trhu sa na túto povinnosť akosi zabudlo. Ľuďom sa poskytla sloboda. Áno, každý si môže úplne slobodne vybrať svojho feudála. Alebo, dokonca, proti nemu aj súťažiť. A súťaž je presne to slovo, ktoré súčasnú ekonomiku najlepšie charakterizuje. Voľný trh je tá najväčšia súžaž na svete. Vzájomná súžaž dvoch stoviek štátov (dane, clá, devalvácia meny), miliónov firiem (ceny, inovácie, nižšie náklady) a miliárd zamestnancov (kvalifikácia, schopnosti, pracovitosť, obetavosť) a zároveň spotrebiteľov. Ako každá súťaž má zopár víťazov a množstvo porazených. Najväčšia súťaž sveta má aj najviac, miliardy, porazených. A povestné 1% víťazov. V Česku žije niečo cez 1 promile svetovej populácie. Sveta, kde sa každý snaží presadiť, bojovať o miesto na slnku, zarobiť doláre, čo najviac dolárov. Ako môže vôbec niekoho súdneho napadnúť, že Česko môže stáť na špičke tohto zoznamu krajín a dlhodobo sa tam udržať. Áno pár firmám sa to podarí a zvyšok štátu čo? Lenže všetky vyššie spomínané opatrenie tento vývoj predpokladajú. Čo iné sú reformy, inovácie, kvalitné školstvo? Snaha uspieť vo svetovej konkurenci. Číny, nadnárodných koncernov. Prežitých 36 rokov budovania kapitalizmu ukázalo, kam táto snaha vedie.

Priorita uspieť vo svetovej súťaži je slepá ulica. Musí sa začať rozmýšľať úplne inak. Súťaž spôsobuje ešte jeden významný jav. Jav, ktorý je tou hlavnou príčinou ekonomického zaostávania. Klondike efekt. Odliv peňazí z regiónov. S príchodom peňazí a investícií regióny prosperujú, s odchodom upadajú. Princíp funguje vždy a všade. Základ prosperity je dostať peniaze do okresov a udržať ich tam. Každému musí byť jasné, že doláre, eurá ani koruny v regiónoch udržať nie je možné. Okresy zvládnu produkovať napríklad potraviny a existuje aj nie malá skupina zákazníkov, ktorá by miestne potraviny uprednostnila. Prečo to nefunguje? Neexistuje spojivo - peniaze. Potrebujeme nové myšlienky. Úplne nové riešenia. Také, ktoré sa na žiadnej svetovej univerzite nevyučujú. Jednoducho neexistujú. Žiadna univerzita sveta nenaučí ako stále vyhrávať. Sme svedkami obrovského pokroku v prírodných vedách a masívneho nástupu nových technológií. Ako reaguje ekonomická veda? Nijako.

Poznáme teda ktorá časť ekonomiky nefunguje, prečo nefunguje, prečo nepomôžu známe riešenia a čo je potrebné urobiť. Sú dve možnosti. Nájsť v texte logickú chybu a usvedčiť ma, že sa mýlim. Bude to dosť ťažké. V roku 1989 nepredpokladali ani najväčší pesimisti, že po 36 rokoch budovania kapitalizmu, mzda v Česku nebude ani na polovici mzdy Nemca či Rakúšana. Pričom vlastne Nemecko aj Rakúsko kráčajú oproti, pretože v týchto krajinách mzdy dlhodobo stagnujú. Mimochodom, komunisti dostali na svoj nepodarený experiment 41 rokov. Druhou možnosťou je nájsť riešenie, ktoré bude rešpektovať vyššie uvedené obmedzenia. Pozor. Nemôže ísť o nič radikálne. Existujúci ekonomický model nech ďalej slúži. Nikto predsa nechce riskovať ekonomický kolaps. Trúfne si niekto na riešenie? Hovoríte, že neexistuje? Omyl, potom by tento text nemal zmysel.