V Severnom mori sú dostupné záchranárské kapacity

Záchranné operácie v Stredozemnom mori: Nedostatočné kapacity

26. 11. 2015

Európske moria sú a budú v tomto a budúcich rokoch konfrontované s dvoma súčastne prebiehajúcimi, charakterom rozdielnymi krízami. Česká a slovenská verejnosť sú do určitej miery oboznámené s humanitárnou krízou, odohrávajúcou sa v Stredozemnom mori. V našich končinách nemáme žiadne zásadnejšie dôvody zaujímať sa o regionálnu hospodársku krízu, ktorou trpí ťažebný sektor v mori severnom. Existuje však jeden spoločný menovateľ, ktorý obe krízy na európskej úrovni spája, resp. spájať by môhol, ak by k tomu existovala politická vôľa. Tým sú dostupné záchranárské kapacity krajín EU a Nórska. Velmi zajímavou analýzu pro Britské listy napsal čtenář Miloš Bielčik, aktivní námořník a absolvent Námořní univerzity v polském Štětíně.

Humanitárna kríza v Stredozemnom mori

Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) prišlo vo vodách Stredozemného mora o život (a je pohrešovaných) od 1. januára tohto roku 3 548 ľudí (údaj k 24. novembru, ZDE). Počet úmrtí by bolo možné znížiť, ak by k tomu existovali (boli zmobilizované) dostatočné prostriedky. Od medzinárodnej neziskovej organizácie Lekári bez hraníc / Médecins Sans Frontières (ďalej MSF) prichádzajú opakované vyhlásenia, apelujúce na vlády EU-28 o navýšenie záchranárskych kapacít. MSF majú k dispozícií dve lode ( Bourbon Argos a Dignity 1 ) a utečencov a migrantov zachraňujú z mora a z nestabilných plavidiel v spolupráci s talianskou pobrežnou strážou. Výnimkou nie sú operácie, kedy počet osôb potrebujúcich pomoc presahuje kapacity dostupných lodí v oblasti. Ďalším problémom je schopnosť lodí pokrývať dostatočnú rozlohu mora.

Dnes uvádzaná kapacita Bourbon Argos je 500 zachránených osôb. Pôvodne sa počítalo len s kapacitou 300 až 350 osôb. V septembri nalodil Bourbon Argos jednorázovo 1001 ľudí a v oblasti sa pritom nachádazli ďalšie nestabilné plavidlá. Loď MSF však pre ne už kapacitne a z ohľadu na bezpečnosť nestačila (ZDE, ZDE). Skutočnou tragédiou bola 5. augusta smrť stoviek ľudí, ktorá nasledovala po prevrátení pašeráckeho plavidla. Alarmujúcimi sú (resp. mali by byť!) udalosti, ktoré tragédií predchádzali. Plavidlo s približne 600 ľudmi na palube bolo talianskou pobrežnou strážou spozorované niekoľko hodín pred tým, ako došlo k jeho prevráteniu. Loď MSF Dignity I bola okamžite nasmerovaná k jeho pozícií, avšak pred dosiahnutím pôvodného cieľu bola pobrežnou strážou – v snahe o racionalizáciu nedostatkových kapacít - presmerovaná k ďalšiemu plavidlu s 94 ľudmi na palube. Dignity I sa vydala k primárnej pozícií po ukonečení záchrannej operácie v pozícií sekundárnej. Udalosti sa však v priebehu hodín vyvinuli tak, že pre približne 300 ľudí bol príchod Dignity I a ďalších záchranarskych lodí už príliš neskorým (ZDE). Evidentná potreba hustejšieho pokrytia niektorých oblastí Stredozemného mora záchranárskymi loďami stavia do nového svetla nadbytočné kapacity v Severnom mori.

Hospodárska kríza v Severnom mori

Súbežne s humanitárnou krízou v Sredozemnom mori prebieha v Severnom mori hospodárska kríza v ťažebnom priemysle na kontinentálnom šelfe (offshore oil and gas industry). Keďže náklady na ťažbu ropy v Severnom mori patria k tým vyšším, sektor je nízkymi cenami suroviny tvrdo zasiahnutý (ZDE). Prevádzkovatelia ropných plošín sa snažia šetriť na prevádzkových nákladoch, odkladajúc všetku nie akútnu údžbu na neurcito. To spolu s nízkymi investíciami do nových plošín postihuje trh tzv. Offshore Supply Vessels (špecializované lode určené na logistickú, technickú a záchranársku podporu ropných plošín, ďalej OSV.)

V európskych prístavoch Severného mora sa podľa údajov zo začiatku októbra nachádzalo nevyužitých viac ako 60 OSV lodí. Na základe vyhlásení krízou postihnutých firiem, predpokladá sa nárast počtu OSV zakonzervovaných v prístavoch do konca roku minimálne o ďalších 25 (ZDE, ZDE). V rámci toho stojí za špeciálnu zmienku 7 odstavených kusov ERRV (Emergency Response and Rescue Vessel, “Zachranárske plavidlo rýchlej reakcie”). Okrem konštrukčných riešení spoločných pre všetky OSV (viď. nižšie), úzko špecializovaná ERRV je vybavená tiež posádkou trénovanou prednostne na záchranné operácie, paramedikom, krytou palubou so sedačkami (bežné OSV bez úpravy môžu poskytnúť na prepravu trosečníkov len menej komfortnú otvorenú nákladnú palubu) lôžkami a rozsiahlejším zdravotníckym vybavením. Má dostatok sanitárnych kapacít pre väčší počet ľudí na palube a všetky potrebné podmienky na rehydratáciu, liečbu hypotermie, šoku, menej závažných úrazov.

I menej špecializované OSV majú však spoločných niekoľko technických parametrov, veľmi dobre využiteľných pri záchranárskych operáciach presne toho druhu, aké dnes prebiehajú v Stredozemnom mori: schopnosť dlhodobejšieho zotrvania na otvorenom mori a prekonávania väčších vzdialeností, veľmi dobrá manévrovateľnosť (potrebná pre bezpečnú a efektívnu spoluprácu s dcérskym plavidlom a pre pohotové vykonávanie „vyhľadávacieho manévru“, tzv. search pattern), ďalej prítomnosť tzv. rescue zone (miesto na trupe s menšou vzdialenosťou medzi hladinou a palubou) pre prechod trosecníkov z člnu na materskú loď a predovšetkým dostatočné priestory a nosnoť pre bezpečný transport niekoľkých stoviek pasažierov – trosečníkov.

Nie je náhodou, že obä lode MSF, vykonávajúce záchranársku misiu v Sredozemnom mori, sú konštruované ako OSV a svoju kariéru začali práve v tažebnom priemysle.

Technické prostriedky využiteľné v Stredozemnom mori sa v krajinách EU nachádzajú. Skutočne nedostatkovou sa zdá byť vôľa. Nedostatkovou a zároveň preťaženou tam, kde ju ľudia u seba nájdu. Dobrovolníci na Dignity I a Bourbon Argos sú ľudia motivovaní snahou pomôcť a zachraňovať. Žiaden z nich pravdepodobne nie je osobou psychickej konštalácie, ktorá nesie bez problémov pohľad na početné mŕtve telá. Avšak ak chcú pomáhať živým, zatiaľ na výber nemajú. Aj to je dôsledok nedostatocnej mobilizácie prostriedkov.

MSF si samozrejme plne uvedomujú, že námorné záchranárské operácie nie sú trvalo udržateľným a najlepším riešením. Primárny apel MSF smeruje na vytvorenie bezepečných, kontrolovaných, oficiálnych trás pre žiadateľov o azyl (ZDE). Na rozdiel od určitej časti (stredo)európskej verejnosti a politikov však nepoužívajú argument „udržateľného riešenia problémov tam kde vznikli“ ako alibistickú výhovorku v snahe vyhnúť sa akémukoľvek skutočnému príspevku k akejkoľvek pomoci a riešeniam. Naopak MSF, jednajú v súhre ľudskosti a zdravého, praktického rozumu: Pokiaľ sa neprijme lepšie riešenie, ľudia na Stredozemnom mori budú potrebovať pomoc a tá sa nezaobíde bez dostatočných prostriedkov. Slovami kapitána Bourbon Argos:

„This job must be done, at sea there must be no sinking!”

Pozn. redakce: Názory a postoje vyjádřené v článku jsou osobními názory a postoji autora.

0
Vytisknout
2372

Diskuse

Obsah vydání | 27. 11. 2015